Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Slovenská republika nie je priamo závislá od dovozu agropotravinárskych produktov z Ukrajiny ani Ruskej federácie. Dopady vojenského konfliktu na Slovensko v oblasti agropotravinárstva budú sekundárne – v dôsledku potenciálneho globálneho nárastu cien poľnohospodárskych komodít (Rusko a Ukrajina sú svetovými zásobárňami pšenice, kukurice, a i.), cien hnojív (Rusko vyprodukuje 13% svetovej produkcie hnojív – zvlášť fosfátových a dusíkatých), ako aj v dôsledku závislosti SR a EÚ od Ukrajiny a Ruska v dodávkach plynu.

Potravinová bezpečnosť EÚ nie je priamo ohrozená. EÚ je čistým vývozcom potravín a Ukrajina tvorí len 4,9% agropotravinárskeho dovozu do EÚ. Problémom môžu byť skôr konkrétne produkty – 88% EÚ dovozu slnečnicového oleja, 41% repkového semena a 26% medu pochádza z Ukrajiny. Rusko je najväčším dodávateľom dusíkatých hnojív na trhy EÚ.

Sekundárny dopad na región EÚ sa môže prejaviť aj destabilizáciou v regiónoch Afriky a Ázie závislých na agropotravinárskom dovoze z Ukrajiny a Ruska. Na svetovú potravinovú bezpečnosť má dopad predovšetkým ukrajinská pšenica. Ukrajina je piatym najväčším exportérom pšenice – export smeruje aj do EÚ a Číny, ale základným dovozom je táto pšenica pre 14 krajín s podielom ukrajinskej pšenice nad 10%, pričom značný počet týchto krajín už čelí potravinovej neistote v dôsledku pretrvávajúcej politickej nestability alebo otvoreného násilia. Napríklad Libanon dováža z Ukrajiny vyše polovicu svojej spotreby pšenice, Jemen 22% a Líbya 43%. Najväčší spotrebiteľ ukrajinskej pšenice, Egypt, doviezol v roku 2020 viac ako 3 milióny metrických ton (14% spotreby). V Turecku tvorí ukrajinská pšenica 23% všetkých dovozov a ruská pšenica tvorí 62% dodávok. Podľa údajov FAO Ukrajina v roku 2020 dodávala 28% malajzijskej, 28% indonézskej a 21% bangladéšskej spotreby pšenice. Ako bude vidieť aj neskôr na mape, gro produkcie pšenice pochádza práve z východnej Ukrajiny – Charkovskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

V politicky nestabilných krajinách by ďalšie šoky v cenách potravín a hlad mohli ľahko zhoršiť už aj tak zlú situáciu. Okrem priamej pomoci Ukrajine a tiež riešenia domácej situácie s rastúcimi cenami potravín a vstupov budú musieť vlády EÚ posilniť potravinovú pomoc aj do týchto krajín v núdzi mimo Európy – ak sa má predísť ďalším geopolitickým hrozbám. Zásobovanie potravinami bolo jedným zo základných faktorov revolúcií Arabskej jari.

Obchodné toky medzi EÚ a Ruskom a medzi EÚ a Ukrajinou

Na základe informácií zo sekretariátu Copa-Cogeca je nižšie uvedený prehľad obchodných tokov medzi EÚ a Ruskom a EÚ a Ukrajinou.

EÚ – Rusko

Aktuálna situácia

Politické a hospodárske vzťahy EÚ s Ruskom sú založené na bilaterálnej dohode o partnerstve a spolupráci – PCA. Rusko vstúpilo do WTO v roku 2012.

Od roku 2014 nezákonná anexia Krymu a konflikt na východnej Ukrajine vážne ovplyvnili vzťahy medzi EÚ a Ruskom. V dôsledku toho boli pozastavené niektoré politické dialógy a mechanizmy spolupráce, a to aj v oblasti obchodu. Od marca 2014 prijala EÚ sankcie voči Rusku, na ktoré reagovalo embargom na niektoré vývozy EÚ. Embargo pomohlo zvýšiť ruskú potravinovú sebestačnosť. Už v roku 2010 ruská vláda zaviedla ruskú potravinovú doktrínu, ktorá navrhuje minimálne ciele pre sebestačnosť v určitých produktoch (95% obilie a zemiaky, 90% mlieko a mliečne výrobky, 85% mäso a mäsové výrobky, 80% v cukor a rastlinné oleje).

V roku 2013 bolo Rusko po USA druhou najvýznamnejšou destináciou pre agropotravinársky export EÚ, čo predstavuje celkovo približne 11,8 mld. eur, resp. 10% všetkého agropotravinárskeho exportu EÚ. Po embargu stratila EÚ viac ako 5 mld. eur ročne na agropotravinárskych vývozoch do Ruska. Táto strata bola čiastočne kompenzovaná nárastom celkovej hodnoty agropotravinárskeho vývozu EÚ v roku 2015 v porovnaní s rokom 2014 – s výrazným nárastom hodnoty vývozu do USA, Číny a na iné kľúčové trhy. Dopady embarga nie sú rovnomerne rozdelené medzi členské štáty EÚ, väčší dosah má na tie, ktorých agropotravinársky sektor bol užšie prepojený s ruským trhom. Po najnovšom vývoji EÚ opäť uvalila sankcie na Rusko.

Aktuálny obchod

Rusko je piatym najväčším obchodným partnerom EÚ (4,8 % celkového obchodu EÚ v roku 2020). EÚ je najväčším obchodným partnerom Ruska a predstavuje 37,3% celkového obchodu s tovarom krajiny v roku 2020. EÚ je tiež najväčším investorom v Rusku.

Celkový obchod s tovarom medzi EÚ a Ruskom v roku 2020 dosiahol 174,3 mld. eur. Dovoz do EÚ mal hodnotu 95,3 mld. eur a dominovali v ňom palivá a produkty ťažby – najmä ropa (67,3 mld. eur; 70,6%), sektor poľnohospodárstva a surovín (4,3 mld. eur; 4,5%), chemické látky (4,1 mld. eur; 4,3%) a železo a oceľ (4,0 mld. eur, 4,1%). Vývoz EÚ dosiahol celkovo 79,0 mld. eur. Na čele boli stroje a dopravné zariadenia (35,0 mld. eur, 44,1%), chemické látky (16,7 mld. eur, 21,1%) a priemyselný tovar (7,6 mld. eur, 9,6%), ako aj sektor poľnohospodárstva a surovín (6,9 mld. eur, 8%).

Tabuľka 1: Obchod s tovarom medzi EÚ a Ruskom v rokoch 2018-2020, mld. €

EÚ je z hľadiska energetických potrieb závislá od Ruska: v roku 2021 sa 46,8 % plynu dovážalo z Ruska, zatiaľ čo v roku 2010 to bolo len 26 %. Únia tiež dováža polovicu čierneho uhlia z Ruska, čím vypĺňa medzeru medzi ťažbou a spotrebou EÚ.

Agropotravinársky obchod

Rusko je čistým nákupcom na svetovom poľnohospodárskom trhu; s celkovým agropotravinárskym dovozom v hodnote 24 mld. eur v roku 2020 (-4% v porovnaní s rokom 2019). Vývoz z EÚ do Ruska zaznamenal v roku 2020 mierny pokles o takmer 3% a dosiahol 6,8 mld. eur (6. najväčšia destinácia EÚ). Po prerušení obchodu v dôsledku dovozného embarga na širokú škálu agropotravinárskych výrobkov sa obchod s agropotravinárskymi výrobkami zvýšil významným tempom. Nárast bol spôsobený vyššou hodnotou vývozu agropotravinárskych výrobkov EÚ, na ktoré sa embargo nevzťahovalo.

Graf 1: Vývoj agropotravinárskeho obchodu medzi EÚ a Ruskom medzi rokmi 2010 a 2020 v hodnotovom vyjadrení (legenda zľava: komodity, iné primárne produkty, spracované produkty (vrátane vína), potravinové prípravky, nápoje, nejedlé produkty, saldo)

Agropotravinárske výrobky EÚ na ruskom zozname zákazu dovozu (2015): mäso a údeniny (mäso z hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny (čerstvé, chladené alebo mrazené); mliečne výrobky: mlieko, syr/sušené odstredené mlieko, kondenzované mlieko a niektoré potravinové prípravky obsahujúce mliečne zložky; zelenina a ovocie: okrem upravenej zeleniny a ovocia; ryby a kôrovce.

Kľúčové komodity pre Rusko

Rusko opakovane zaviedlo obmedzenia vývozu pšenice, odkedy sa stalo jednou z najväčších krajín na svete vyvážajúcich pšenicu. Ruská vláda obmedzila vývoz obilia zavedením vývoznej dane až do výšky 40% počas prudkého nárastu cien na svetovom trhu v rokoch 2007/2008, po ktorom nasledoval úplný zákaz vývozu obilia v rokoch 2010/2011 a opäť daň na vývoz obilia vo výške 15% s dodatočnou platbou 7,5 eura za tonu v roku 2015. V súvislosti s pandémiou COVID-19 Rusko v roku 2020 zaviedlo kvótu na vývoz obilia vo výške 7 mil. ton (apríl až jún 2020), čím obmedzilo vývoz obilia mimo krajín Euroázijskej ekonomickej únie.

Tabuľka 2: Dovoz z Ruska do EÚ a vývoz z EÚ do Ruska, rok 2020

EÚ – Ukrajina

Aktuálny obchod

EÚ je najväčším obchodným partnerom Ukrajiny (40 % jej obchodu v roku 2019). Ukrajina je osemnástym najväčším obchodným partnerom EÚ. Celkový obchod medzi EÚ a Ukrajinou dosiahol v roku 2019 43,3 mld. eur.

Dovoz EÚ z Ukrajiny v roku 2019 dosiahol 19,1 mld. eur. Hlavnými produktmi boli suroviny (železo, oceľ, ťažobné produkty, poľnohospodárske produkty), chemické produkty a stroje. Dovoz od roku 2016 výrazne vzrástol – o 48,5 %. Vývoz EÚ na Ukrajinu predstavoval v roku 2019 viac ako 24,2 mld. eur. Medzi hlavné vývozy EÚ na Ukrajinu patria stroje a dopravné zariadenia, chemikálie a priemyselný tovar. Vývoz EÚ na Ukrajinu zaznamenal od roku 2016 podobný pôsobivý nárast o 48,8 %.

Obchodná dohoda

Rozsiahla a komplexná zóna voľného obchodu (DCFTA) medzi EÚ a Ukrajinou je predbežne v platnosti od 1.1.2016. Cieľom Dohody o pridružení (AA) / DCFTA je podporiť obchod s tovarom a službami medzi EÚ a Ukrajinou postupným znižovaním ciel a zosúladením pravidiel Ukrajiny s pravidlami EÚ. Aby sa Ukrajina lepšie integrovala s trhom EÚ, harmonizuje mnohé zo svojich noriem a štandardov v oblasti priemyselných a poľnohospodárskych produktov. Ukrajina tiež zosúlaďuje svoje právne predpisy s EÚ v oblastiach súvisiacich s obchodom, ako je hospodárska súťaž, technické prekážky obchodu (TBT), sanitárne a fytosanitárne prekážky (SPS), uľahčenie colného a obchodného styku a ochrana práv duševného vlastníctva. Dohoda bola veľmi v prospech Ukrajiny.

Ukrajina požiadala o preskúmanie rozsahu liberalizácie obchodu podľa dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, čo umožnil článok 29 dohody. EÚ prostredníctvom komisára pre obchod V. Dombrovskisa s týmto návrhom súhlasila vlani vo februári. Cieľom je rozšíriť rozsah liberalizácie obchodu. Komisia teraz zhromažďuje spätnú väzbu od rôznych zainteresovaných strán a navrhne Rade mandát.

Agropotravinársky obchod

Ukrajina je čistým exportérom poľnohospodárskych a potravinárskych produktov, keďže bilancia agropotravinárskeho obchodu je prevažne pozitívna a má rastúci trend. Za posledných desať rokov získala Ukrajina značný podiel na medzinárodných agropotravinárskych trhoch ako vývozca obilia, repkového semena, slnečnicového oleja a semien. Ukrajina je jednou z mála krajín na svete, ktoré by mohli zvýšiť čistý export obilia a očakáva sa, že jej úloha na svetových trhoch s obilím sa v budúcnosti posilní. Teraz je Ukrajina štvrtým najväčším externým dodávateľom potravín pre EÚ a poskytuje bloku približne štvrtinu dovozu obilnín a rastlinných olejov, vrátane takmer polovice kukurice. Napriek tomu, že Ukrajina je dôležitým obchodným partnerom, predstavuje len 4,9 % celkového dovozu agropotravín do EÚ.

Graf 2: Porovnanie exportu EÚ na Ukrajinu a importu z Ukrajiny medzi rokmi 2010 a 2020 v hodnotovom vyjadrení (legenda zľava: komodity, iné primárne produkty, spracované produkty (vrátane vína), potravinové prípravky, nápoje, nejedlé produkty, saldo)

V roku 2020 tvorili približne polovicu agropotravinárskeho vývozu na Ukrajinu potraviny a krmivá, tretinu potravinové prípravky a nápoje a zvyšok nepožívateľné produkty. Celková hodnota agropotravinárskeho vývozu bola 2 842 mil. eur, čo je menej ako polovica dovozu.

V roku 2020 asi 92% agropotravinárskeho dovozu z Ukrajiny tvorili potraviny a krmivá, 5,7% potravinové prípravky a nápoje a 2,6% nepožívateľné produkty. Celková hodnota bola 6 019 mil. eur. Ukrajina patrí medzi troch najväčších exportérov ekologických produktov do EÚ.

Kľúčové komodity pre Ukrajinu

Tabuľka 3: Dovoz z Ukrajiny do EÚ, 2020

Ukrajina je piatym najväčším svetovým vývozcom pšenice. Pre Ukrajinu je kľúčový aj export kukurice, ktorá je dôležitou zložkou krmiva hospodárskych zvierat. Prerušenie dodávok môže ovplyvniť produkciu ošípaných a hydiny v celej Európe.

Obrázok 1: Pestovanie plodín na Ukrajine podľa typu produktu (2019) – ružovou: obilniny, zelenou: slnečnica, žltou: kukurica, modrou: sója, svetlou zelenou: repka

Obrázok 2: Hlavné produkčné oblasti pre pšenicu

Okolo 40% pšenice je vyprodukovaných vo východných oblastiach krajiny (8% v Luhansku a Donecku).

Grafická a tabuľková príloha:

Agropotravinársky vývoz z EÚ do Ruska v roku 2020 podľa kategórie produktov

Vývoj top 20 agropotravinárskych vývozov do Ruska, 2016-2020

Dovoz agropotravinárskych výrobkov do EÚ z Ruska v roku 2020 – podľa kategórií produktov

Vývoj top 20 agropotravinárskych dovozov z Ruska, 2016-2020

Vývoz agropotravinárskych výrobkov z EÚ na Ukrajinu v roku 2020 podľa kategórie produktov

Vývoj top 20 agropotravinárskych vývozov na Ukrajinu, 2016-2020

Dovoz agropotravinárskych výrobkov z Ukrajiny do EÚ v roku 2020 podľa kategórie produktov

Vývoj top 20 agropotravinárskych dovozov z Ukrajiny, 2016-2020

Použité zdroje:

https://foreignpolicy.com/2022/01/22/russia-ukraine-war-grain-exports-africa-asia/

https://www.politico.com/news/2022/02/01/russia-ukraine-tensions-worsen-00004070?utm

DG TRADE – Russia https://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/russia/

COM(21)5848 (rev.1) Monitoring Agri-trade Policy: Agri-food trade in 2020

BILAT(22)926 (rev.1) AGRI-FOOD TRADE STATISTICAL FACTSHEET European Union – Russia

BILAT(21)6037 (rev.1) AGRI-FOOD TRADE STATISTICAL FACTSHEET European Union – Ukraine website

Key market access barrier for agriculture and fisheries: https://trade.ec.europa.eu/access-tomarkets/en/barriers/results?isSps=§ors=20&countries=RU&lastUpdated=ANYTIME&show OnlyNew=false&showOnlyResolved=false

Ukraine: The food factor. War would send shockwaves and price hikes through global agricultural markets. Politico. https://www.politico.eu/article/ukraine-the-food-factor-energytrade-war-agriculture-market/

Hunger on the Heels of a Possible Ukraine Invasion. CSIS. February 3, 2022 https://www.csis.org/analysis/hunger-heels-possible-ukraine-invasion

The Russian ban on agricultural products, Briefing - April 2016 https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2016/581971/EPRS_BRI(2016)581971_ EN.pdf The impact of the Russian import ban on EU agrarian exports – Luboš Smutka, Josef Abrhám https://www.agriculturejournals.cz/publicFiles/351_2021-AGRICECON.pdf

Russia’s Role in the Contemporary International Agri-Food Trade System, Palgrave Advances in Bioeconomy: Economics and Policies https://link.springer.com/content/pdf/10.1007%2F978-3- 030-77451-6.pdf

Russland wandelt sich mit aller Kraft zum führenden Agrarexporteur – Topagrar https://www.topagrar.com/markt/news/russland-wandelt-sich-mit-aller-kraft-zum-fuehrendenagrarexporteur12497025.html?utm_campaign=search&utm_source=topagrar&utm_medium=referral

U.S. and Allies Impose Sanctions on Russia as Biden Condemns ‘Invasion’ of Ukraine – NY Times https://www.nytimes.com/2022/02/22/us/politics/us-russia-ukraine-sanctions.html https://www.agweb.com/markets/world-markets/ukraine-russia-tensions-what-it-could-meanagriculture

Ukraine-Russia Tensions: What it Could Mean for Agriculture – Agriweb

https://www.agweb.com/markets/world-markets/ukraine-russia-tensions-what-it-could-meanagriculture

Ukraine can feed the world By Roman Leshchenko

https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/ukraine-can-feed-the-world/

https://www.agriculturejournals.cz/publicFiles/351_2021-AGRICECON.pdf