POTRAVINY A OBCHOD 2016 / FOOD & TRADE 2016
07/10/2016 | Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK
Slovenskí poľnohospodári a potravinári /a nielen tí/ nesúhlasia s procesom prijímania medzinárodných obchodných dohôd. Opodstatnené obavy zazneli niekoľkokrát počas medzinárodnej konferencie POTRAVINY A OBCHOD 2016 / FOOD & TRADE 2016, ktorú 6. októbra v Bratislave zorganizovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Do diskusie sa zapojili aj členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru /EHSV/. Úlohu poľnohospodárstva v dohodách o voľnom obchode priblížil Jonathan Peel zo Spojeného kráľovstva a úlohu občianskej spoločnosti v rokovaniach o TTIP predstavila Dilyana Slavova z Bulharska. O význame poľnohospodárskeho obchodu pre budúci rozvoj farmárstva v EÚ v kontexte globálnej potravinovej bezpečnosti hovoril Volker Petersen z Nemecka.
Riziká prevažujú
Z pohľadu najväčšej agrárnej samosprávy na Slovensku vnášajú medzinárodné dohody do oblasti agrosektora viac rizík ako výhod. Podľa predsedu SPPK Milana Semančíka liberalizácia medzinárodného obchodu neslúži záujmom malých a stredných podnikov. „Prináša veľké riziko dumpingových cien. Obávame sa, aby sme neboli svedkami podliezania bezpečnostných a kvalitatívnych štandardov Európskej únie, prípadne akceptovania dvojitých potravinových štandardov,“ otvorene povedal M. Semančík.
GMO, rezíduá antibiotík, pesticídov a rastových hormónov, chlórované kuracie mäso – to sú ďalšie rizikové oblasti, ktorým môže byť vystavený európsky trh. Intenzívny medzinárodný obchod bude zároveň predstavovať obrovskú záťaž pre životné prostredie. Budeme svedkami toho, ako budú poľnohospodárske a potravinárske výrobky cestovať cez pol sveta, namiesto toho, aby sa podporovala domáca produkcia.
Aj preto Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora žiadala o vyňatie agropotravinárstva z pripravovaných dohôd, čo sa, žiaľ nepodarilo presadiť.
„Bude nesmierne náročné navodiť dôveru v spoločný trh, v ktorý dnes nikto za poľnohospodárov a potravinárov neverí. Nepochybujem o tom, že negatíva z dovozu zasiahnu najmä malé ekonomiky a aj Slovensko,“ naznačil počas konferencie štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriel Csicsai.
Pohľad ministerstva hospodárstva
Dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou pod názvom CETA je v súčasnosti predmetom finálnych procedurálnych rokovaní. Najbližšie 18. októbra budú o nej diskutovať európski ministri obchodu.
Podľa generálneho riaditeľa Sekcie zahraničnoobchodnej politiky a európskych záležitostí Ministerstva hospodárstva SR Ivana Lančariča hoci pre ekonomicky vyspelé krajiny nie je agrárny obchod nosný, v rokovaniach o voľnom obchode patrí prakticky pre všetky negociačné strany medzi najcitlivejšie oblasti. Vyplýva to aj z významu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva a z aspektu potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. „Pri uzatváraní dohôd o voľnom obchode preto kladieme veľký dôraz na zachovanie existujúcich vysokých štandardov Európskej únie. Situácia je však taká, že dohoda CETA sa už nedá otvoriť a preto sa ani z nej nedá vyňať oblasť agropotravinárstva. Dohodu CETA však nebudú schvaľovať len poslanci Európskeho parlamentu, ale aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Je na ich svedomí, ako nakoniec zahlasujú,“ dodal pred novinármi generálny riaditeľ I. Lančarič.
Vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa už niekoľkokrát vyjadrilo, že v prvom rade treba presadzovať štandardy Slovenska a až potom Európskej únie. „Ak sa dohoda s Kanadou podpíše, slovenskí poľnohospodári a potravinári budú naozaj sklamaní, pretože je riziková a prináša nám viac nevýhod ako výhod,“ uzavrel Milan Semančík.
Čo môže pomôcť
S blížiacim sa hlasovaním o dohode CETA, ale aj v časoch vášnivej diskusie o dohode TTIP medzi EÚ a USA vyznieva o to naliehavejšie otázka, ako stabilizovať krehké slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo, aby vedelo o niečo viac čeliť intenzívnejšiemu medzinárodnému obchodu. Myšlienka, ktorú prezentovali viacerí diskutujúci počas konferencie, bola spoločná – potrebujeme napríklad zvýšiť úroveň potravinovej sebestačnosti krajiny, ktorá sa v súčasnosti pohybuje niekde medzi 50-60 percentami. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka si kladie za cieľ úroveň 80% sebestačnosti v základných poľnohospodárskych komoditách a základných potravinách. Podľa generálnej riaditeľky Sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR Zuzany Nouzovskej v rámci sebestačnosti sme na tom zle v mliečnych výrobkoch, olejoch, tukoch. „Veľmi nízke čísla – niečo cez 35% - dosahujeme aj pri ovocí a zelenine,“ dodala Z. Nouzovská.
K ďalším cieľom preto patrí aj stabilizácia poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie, zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských výrobcov a výrobkov prostredníctvom rastu pridanej hodnoty výrobku a technologickej úrovne na základe inovácií a implementácie výsledkov vývoja a výskumu, zefektívnenie výroby, posilnenie organizovanosti výrobných vertikál či odstránenie nekalých obchodných praktík. A v neposlednom rade je to podpora marketingu a propagácia slovenských výrobkov.
Miroslav Koberna, riaditeľ pre programovanie a stratégie Potravinárskej komory Českej republiky zdôraznil, že ani Francúz, ani Nemec sa nerodí so silným potravinovým patriotizmom. „Na to štáty míňajú obrovské množstvá finančných prostriedkov, ktoré sa u nás na marketing domácich výrobkov nikdy v takej miere nedávali. Žiaľ, u nás vychovávajú spotrebiteľa obchodné reťazce, a to treba zmeniť,“ dodal M. Koberna.
Na Slovensku by mohla zmena nastať aj vtedy, ak sa podarí vytvoriť marketingový fond na podporu predaja domácich potravín. Ministerstvo pôdohospodárstva aktuálne pracuje s viacerými alternatívami, akým spôsobom by sa fond financoval a aké výrobky by sa z neho podporovali. Je veľmi dôležité, že diskusia o tak dôležitom nástroji na propagáciu slovenských potravín sa začala a preto šancu na zmenu nesmieme premeškať!
Ponúkame celú prednášku predsedu SPPK Milana Semančíka na tému Skúsenosti slovenských poľnohospodárov a potravinárov s otváraním sa domáceho trhu zahraničnej konkurencii, ktorú odprezentoval na Medzinárodnej konferencii Potraviny a obchod 2016.
Dokumenty na stiahnutie
- Milan Semančík, predseda, SPPK_Skúsenosti slovenských poľnohospodárov a potravinárov s otváraním sa domáceho trhu zahraničnej konkurencii (0.59 MB, PDF)
- Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva a obchodu, MPRV SR_Medzinárodný obchod a jeho vplyv na potravinovú sebestačnosť (1.66 MB, PDF)
- Ivan Lančarič, generálny riaditeľ sekcie zahraničnej politiky a európskych záležitostí, MHSR_Dohody o voľnom obchode a ich možný vplyv na agropotravinársky sektor (0.23 MB, PDF)
- Miroslav Koberna, riaditeľ pre programovanie a stratégie PK ČR_Dopady obchodnej politiky nadnárodních reťazcov na potravinovú sebestačnosť krajín strednej a východnej Európy (1.72 MB, PDF)
- Jonathan Peel, Spojené kráľovstvo, EHSV_Úloha poľnohospodárstva v dohodách o voľnom obchode (0.31 MB, PDF)
- Dilyana Slavova, Bulharsko, EHSV_Úloha občianskej spoločnosti v rokovaniach TTIP (0.18 MB, PDF)
- Volker Petersen, Nemecko, EHSV_Význam poľnohospodárskeho obchodu pre budúci rozvoj farmárstva v EÚ v kontexte globálnej potravinovej bezpečnosti (0.79 MB, PDF)