Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Poľnohospodári čakajú na dážď. Normálne vlahové podmienky sú len na 3% územia Slovenska. Pestovatelia už stihli zasiať a zasadiť väčšinu plodín, pre ktoré sú zrážky nevyhnutné. Vodu budú plodiny potrebovať aj potom, ako sa skončí toto prechodné ochladenie.

Slovenský hydrometeorologický ústav vo svojom monitoringu sucha (stav k 4. máju) uvádza, že nedostatok vlahy je takmer na celom území Slovenska. Normálne podmienky sú len na 3 % celkovej plochy. Deficit pôdnej vlahy je najvyšší -60 až - 100 mm lokálne na Považí, Orave, Hornej Nitre a v Malých Karpatoch. V povrchovej vrstve je výrazné až extrémne sucho ojedinele na západe a severe Slovenska. V hlbšej vrstve je extrémne sucho najmä na severovýchode Slovenska, na Orave, Považí, Turci, Hornej Nitre a lokálne aj v Malých Karpatoch a na Záhorí.

Poľnohospodári naďalej pokračujú v jarných prácach. Podľa monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory už stihli do pôdy vysiať 80% všetkých jarných obilnín, 76% slnečnice, 95% cukrovej repy a 56% všetkých olejnín. Jarné práce sa tak postupne blížia ku koncu. Zasiať alebo zasadiť chýba už len 13% všetkých plánovaných plodín, ktoré idú do pôdy počas jarných týždňov.

Poľnohospodári najviac pokročili pri sejbe cukrovej repy. Napríklad v nitrianskom, trnavskom alebo levickom regióne je už vysiata na 100%. S touto plodinou finišujú už aj poľnohospodári z oblasti Bratislavy, Malaciek, Pezinka alebo Senca. Cukrová repa sa kvôli postupnému otepľovaniu pestuje už aj vo vyšších nadmorských výškach. Kým napríklad v oblasti Banskej Bystrice ju ešte pred niekoľkými rokmi do osevných plánov nezaraďovali vôbec, dnes ju už pestujú a hoci tamojšie podniky nedosahujú  veľké výnosy ako na juhu, je to pre nich zaujímavá alternatíva. Dokonca cukrovú repu pestujú už aj v oblasti Turca, kde ju podľa monitoringu SPPK počas tejto jari plánujú vysiať na ploche 160 hektárov.

Počas jari sa nielen seje a sadí, ale sa aj ošetruje pôda a postupom času sa začínajú zbierať prvé krmoviny pre zvieratá. Trebišovskí poľnohospodári na prelome apríla a mája začali s tzv. zelenou žatvou – teda zberom krmovín. Postupne sa k nim pridávajú aj pestovatelia z ďalších oblastí krajiny – napríklad zo Sobraniec alebo Michaloviec.

Pestovatelia, ktorí majú napojenie na fungujúce závlahové sústavy, priebežne, podľa vývoja počasia, vzchádzajúce plodiny zavlažujú.