Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Preplnená sála Poľnohospodárskeho družstva vo Veľkých Ludinciach korešpondovala s významnom dožinkových slávností, ktoré jeden z najsilnejších produkčných regiónov na Slovensku zorganizoval už po 26. krát.

„Agropotravinárstvo treba pevne držať dvomi rukami, lebo je to ťažký rezort. Viem, v akej pozícii sa nachádza a títo ľudia si preto zaslúžia ocenenie a uznanie spoločnosti,“ uviedol v úvode 26. ročníka Levických dožinkových slávností minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Bíreš.

Slávnostná atmosféra a nálady prítomných umocňovali povolebné očakávania a znásobovali úvahy o budúcnosti agropotravinárstva, ktorú budú zásadne určovať výsledky predčasných parlamentných volieb. Práve preto aj samotné príhovory hostí sčasti smerovali aj k želaniu, aby nové zloženie Národnej rady SR reflektovalo na hlavné problémy agropotravinárskeho sektora.

„Žijeme dobu, keď sa potraviny stali celospoločenskou témou. Želám si preto, aby v najbližšej dobe vzišla po voľbách taká exekutíva, ktorá si bude uvedomovať, že bez agropotravinárstva sa existovať nedá. Verím, že nedopadneme ako Taliani, ktorí si až z ďalekého Kirgizska zavolali ľudí, aby im mal kto ovce pásť,“ povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

„Dožinky sú oslavou toho, že poľnohospodári a potravinári vedia vyrobiť potravinu. Oni produkovať naďalej chcú. Apelujem preto na nás všetkých: nedajme si od nikoho vziať túto možnosť ani zvnútra, ani zvonku,“ doplnil podpredseda SPPK pre potravinárstvo Marián Šolty.

Z príhovoru M. Halmeša

Tradičné zhodnotenie žatevných prác priblížil predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Levice Milan Halmeš.

„Dnes sa stretávame v peknom a slávnostnom prostredí vo Veľkých Ludinciach na poľnohospodárskom družstve, ktoré je na hranici dvoch významných poľnohospodárskych okresov, a to Levice a Nové Zámky. Dnes sme tu počas našej 26. ročnej histórie tretíkrát, zišli sme sa v tejto obci aj v roku 1998 a 2010. Pamätáme si teda aj  poľnohospodársky rok 2010 s pamätnou čiernou stuhou, ktorou mával  vtedajší minister pôdohospodárstva nad žatevným vencom na Agrokomplexe 2010, čím symbolizoval úpadok a nesúhlas so situáciou v našom agrorezorte. Dnes sa píše rok 2023. Prešlo odvtedy 13 rokov, sme v krásnej vyzdobenej sále, obklopujú nás pestré a vzácne žatevné vence z tohtoročnej úrody s peknými stuhami. Taký čin, čo i len priblížiť k žatevnému vencu čiernu stuhu, aj keď situácia býva kritická, sa nielen nezabúda, ale ani neodpúšťa.

Nemôžeme preto dovoliť politikom a vládnym predstaviteľom, aby sa naše slovenské poľnohospodárstvo sfarbilo do čiernych farieb, aj keď sme v niektorých veciach viac pesimistickí. No budem parafrázovať, že možno pesimista je len zle informovaný optimista.

Samozrejme, že k optimizmu je ďaleko, ale ak sme prežili 90-te roky, vstup do EÚ, rôzne krízy, tak určite prežijeme aj tieto ťažké časy a pripravíme mladých ľudí, ktorí sú aj tu medzi nami tak, aby agrorezort vnímali pozitívne a pričinili sa o jeho lepšiu budúcnosť.

V porovnaní s minulým rokom poľnohospodári levického okresu bez rozdielu formy podnikania budú mať pri speňažovaní tohtoročnej úrody hlavných žatevných plodín nižšie tržby z dôvodu rapídneho poklesu cien oproti minulému roku. Pokles sme odhadli na cca. 43 až 44 mil. eur, najviac pri pšenici a repke. Tieto čísla by si mohli zafixovať aj kávičkoví analytici pri brehu Dunaja pri hodnotení hospodárskeho výsledku poľnohospodárov, aby lepšie vedeli, kto a akým podielom sa podieľa na cenotvorbe potravín v obchodných sieťach. Mali by začať analyzovať ich hospodárske výsledky a nie výsledky poľnohospodárov a potravinárov.“

Výsledky levickej žatvy

Poľnohospodári v levickom okrese hovoria o skoršej tohtoročnej žatve, ktorej založenie patrilo medzi historicky najdrahšie. Sčasti bola prerušovaná zrážkami, ktoré boli primeraného množstva. Index poklesu realizačných cien komodít v rastlinnej výrobe v tomto roku v porovnaní  s minulým rokom je viac ako 40 %. Rentabilita tohtoročných zberových plodín je na veľmi nízkej úrovni a vo viacerých prípadoch bude aj v stratových číslach.

Úroda ozimnej pšenice 6,95 t/ha v okrese v porovnaní s minulým rokom bola vyššia o 33 % a pri  5 ročnom  priemere vyššia o 14 % pričom to bola II. najvyššia úroda za posledných 5 rokov. Kvalitu hodnotia Levičania už nie tak priaznivo.

Jačmeň jarný s priemernou úrodou 5,89 t/ha v porovnaní s minulým rokom mal výnos o viac ako 5 % a s 5 ročným priemerom viac ako 7 %. Ozimný jačmeň priniesol úrodu 5,93 t/ha. Je to takmer totožné oproti minulému roku a porovnaní s 5-ročným priemerom ide o nižšie úrody takmer o 6 %.