Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Miesto stretnutia:  COPA-COGECA, Rue de Trèves 61, 1040 Brusel

Dátum stretnutia: 31. mája 2023

Účastník stretnutia: Konzorcium

Názov aktivity: Seminár C-C: Štúdia ekonomického dopadu zákazu klietkových chovov

Predsedal: Predsedal Miguel Angel Higuera (predseda pracovnej skupiny pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat).

Podrobný popis aktivity:

Predsedal Miguel Angel Higuera (predseda pracovnej skupiny pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat), ktorý pripomenul aktuálne prebiehajúcu revíziu európskych právnych predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat. Upozornil, že EÚ má v globálnom kontexte najvyššie štandardy bezpečnosti, kvality a udržateľnosti produkcie potravín. Treba harmonizovať vykonávanie a presadzovanie súčasných právnych predpisov namiesto predkladania nových. Reforma by z pohľadu C-C mala byť založená na vedecky podloženom prístupe.

Predsedajúci zhrnul kontext prípravy seminára: 30. 6. 2021 Európska komisia oznámila  politickú iniciatívu postupného rušenia klietkového chovu hospodárskych zvierat (nosníc, prasníc, teliat, králikov, kúr, plemennej hydiny, brojlerov, prepelíc, kačíc a husí) v EÚ za účelom zvýšenia kvality ich životných podmienok. Európska komisia sa takto rozhodla v nadväznosti na úspešnú občiansku iniciatívu Koniec doby klietkovej.

Niektoré členské štáty už prijali vlastné iniciatívy, napr. zákaz klietkových chovov nosníc v AT, LU a DE v roku 2025, v CZ 2027, BE 2028 a SK 2030.

O dopade postupného rušenia klietok v chove hospodárskych zvierat v EÚ

Norbert Potori (AKI, HU) referoval o použitom CAPRI modeli (Common Agricultural Policy Regionalised Impact). Tento model, financovaný zo zdrojov výskumného fondu Komisie, je často používaný na poľnohospodársko-ekonomické modelovanie na regionálnej úrovni a je možná aj jeho extrapolácia na medzinárodnej úrovni. Údaje boli získané využitím dostupných publikácií, databáz, vykonali sa výskumy na farmách, viedli sa konzultácie s expertmi. Započítali sa investície do nových budov a vybavenia, boli zohľadnené doterajšie prémie za bezklietkové produkty, modelové scenáre zohľadňujú trhovo motivovaný prechod na bezklietkové systémy bez politického tlaku Európskej komisie.

Zo štúdie vyplýva, že dopady zákazu klietkových chovov na trhy budú závisieť najmä od dĺžky prechodného obdobia. Na základe jeho dĺžky bolo vymodelovaných 5 rôznych scenárov dopadu zákazu klietkového chovu, pričom podrobnejšie boli prezentované 3 z nich:

• scenár A (tzv. šokový scenár):  zákaz klietok by platil už od roku 2025

• scenár B1: zrušenie klietok do roku 2035, ktoré by bolo dané európskou legislatívou iba čiastočne. Prechod by bol čiastočne riadený národnými legislatívami členských štátov a súčasne motivovaný finančnou podporou EÚ, tlakom verejnosti, obchodnými reťazcami, a pod. Predpokladá sa, že poľnohospodári, ktorí prejdú na bezklietkový chov pred rokom 2035, si udržia svoju produktivitu aj príjmy.
• scenár C1: zrušenie klietok do roku 2045 s podobnými predpokladmi ako B1.

V prípade scenára A by došlo k poklesu domácej ponuky nasledovne: u bravčového mäsa o 23,6 % a u vajec o 1,4 %.

V prípade scenára B1 je už dopad na domácu ponuku zásadne nižší než pri scenári C1:

Dopad na ponuku je vždy závažnejší v krajinách východnej Európy. Čím dlhšie by bolo prechodné obdobie, tým by sa rozdiely viac znižovali.

Podobné dopady by povinné zrušenie klietkového chovu malo aj na domácu spotrebu:

Norbert Potori zopakoval, že dopad na východné krajiny EÚ by bol oveľa závažnejší. Súčasne sa ukazujú aj rozdiely medzi severnými a južnými krajinami EÚ, pozri znázornenie rozdielu v produkcii bravčového mäsa a vajec medzi  európskymi regiónmi (NUTS 2) v roku 2035 (tmavšia farba znázorňuje závažnejší dopad):

Štúdia sleduje aj predpokladané dopady na obchod s tretími krajinami (rozdiely medzi dovozom a vývozom bravčového mäsa a vajec pri zavedení zákazu klietkového chovu v rámci zmieňovaných scenárov): v prípade scenáru A by vývoz EÚ poklesol o 87 %. Viac by boli postihnuté štáty východnej Európy, zatiaľ čo západné štáty by zostali aj v prípade scenára A čistými vývozcami. Obchod s vajcami by bol zasiahnutý menej.

Pri poklese produkcie je možné očakávať aj dopad na ceny – výkupné ceny producentov aj spotrebiteľské ceny. Z modelácie vyplýva, že čím dlhšie prechodné obdobie, tým viac sa ceny vo východných krajinách EÚ približujú cenám v západných krajinách EÚ.

Štúdia sleduje aj potenciálny dopad na výnosy a možný vplyv na vybrané makroekonomické ukazovatele. V prípade scenára A by sa výnosy v priemere znížili o takmer 40%.

Štúdia analyzuje dopady v podobe zmeny potenciálu globálneho otepľovania (GWP), ukazuje sa, že s predlžovaním prechodného obdobia by sa dopad na životné prostredie blížil k nule:

Norbert Potori na záver konštatoval, že rozsah dopadu zákazu klietkového chovu bude závisieť od dĺžky prechodného obdobia. S predlžovaním prechodného obdobia sa rozsah dopadov bude znižovať. Pozitívne dopady na potenciál globálneho otepľovania v EÚ vyrovnajú jeho zvýšenie v tretích krajinách.

(Celá prezentácia je priložená v samostatnej prílohe k zápisu v českom jazyku.)

Dôsledky pre chov prasníc na úrovni poľnohospodárskych podnikov

Agata Malak-Rawlikowska (FNEA, PL) prezentovala výsledky štúdie posudzujúcej potenciálny vplyv zákazu kotercov pre chovateľov prasníc. Cieľom bolo zistiť názory poľnohospodárov a získať údaje pre účely CAPRI modelu. Štúdia skúma dopady zrušenia pôrodných boxov prasníc a prechod na voľné ohrady, v ktorej prasnice budú rodiť prasiatka. Navrhujú sa 2 alternatívne chovné systémy s rôznym stupňom obmedzenia pohybu:

• voľná ohrada s rozlohou 5 m2 s možnosťou dočasného obmedzenia pohybu (max. 5 dní)
• voľná ohrada s rozlohou 7 m2 bez možnosti obmedzenia voľného pohybu

CAPRI model bol použitý na vyhodnotenie nákladov spojených s prechodom na bezklietkový systém chovu, pričom do nákladov spojených so zrušením kotercov a prechodom na alternatívne systémy boli zahrnuté aj variabilné náklady, investíce a odpis doterajších budov a náklady spojené s prestavbou a inštaláciou nových ohrád.

Medzi kľúčové parametre pri prechode na alternatívne systémy na úrovni fariem boli zaznamenané:

• zvýšená úmrtnosť prasiatok o 15 % (pri použití voľnej ohrady s možnosťou dočasného obmedzenia pohybu) a 20% (voľná ohrada bez možnosti obmedzenia pohybu)
• zníženie počtu prasiatok o 1,9 % na prasnicu za rok
• zvýšenie spotreby krmiva počas laktácie o 7,3%
• zvýšenie úmrtnosti prasníc o 5 %
• zvýšenie počtu prasníc vyradených z chovu o 15 %
• zvýšenie nákladov na prácu o 1-2 minúty denne na prasnicu počas doby laktácie
• nárast nákladov za veterinárne ošetrenie a prevenciu o 7,5 %
• náklady spojené s výstavbou novej ohrady pre prasnice po pôrode (cca 1 700 €)
• odpis doterajších budov počas 25 rokov
• nárast nákladov na odpisy v súvislosti s výstavbou nových zariadení o 10 %

Na základe týchto parametrov a prieskumu medzi poľnohospodármi štúdia zvažovala niekoľko teoretických scenárov:

• S1: všetci poľnohospodári prechádzajú na ohrady s dočasnou možnosťou obmedzenia pohybu
• S2: všetci poľnohospodári prechádzajú na ohrady bez možnosti obmedzenia pohybu
• S3: skutočné odpovede poľnohospodárov
• S4: modifikované odpovede poľnohospodárov
• S5: odhad podľa modelu CAPRI

Poľnohospodári si mohli v odpovediach voliť medzi možnosťami prechodu na voľnú ohradu s možnosťou alebo bez možnosti pohybu prasnice po pôrode, prechodom na výkrm prasiat alebo úplným ukončením svojej činnosti.

Deklarované odpovede poľnohospodárov sú znázornené v nadchádzajúcej tabuľke:

V EÚ v rámci jednotlivých štátov existuje veľmi rozdielna štruktúra produkcie, pričom v 7 najväčších producentských štátoch (ES, DE, DK, FR, NL, IT a PL) sa chová cca 80% prasníc. V nasledujúcej tabuľke je uvedený stĺpec s počtom prasníc v roku 2021 (x 1000), stĺpec s percentuálnym podielom voči celkovému počtu EÚ a stĺpec s percentuálnym podielom prasníc umiestnených v kotercoch:

Štúdia predpokladá možné dopady zrušenia pôrodných kotercov na počet prasníc v chove, pričom podľa odhadov spôsobí zákaz kotercov aj zníženie efektivity chovov. Celkový pokles sa odhaduje na 25-27 %, pričom zníženie sa viac prejaví v západných štátoch EÚ.

Ďalej boli prezentované rozdiely pri vybraných variabilných nákladoch na odstavčatá - pri všetkých zvažovaných scenároch dôjde k zvýšeniu variabilných nákladov, a to z dôvodu:

• zvýšenia spotreby krmiva prasnice v dobe laktácie vo väčšej ohrade s možnosťou voľného pohybu o 7,5 %
• zvýšenie nákladov za náhradu prasníc z dôvodu vyššieho podielu prasníc vyradených z chovu  (nárast o 15 %)
• nárast nákladov na pracovníkov
• zvýšenie nákladov za veterinárne ošetrenia a prevenciu o 7,5 %
• zníženie efektivity produkcie z dôvodu zvýšenej úmrtnosti prasiat o 15-20 %
• zníženie počtu prasiat pri jednej prasnici o 1,9 %

Celkovo sa odhaduje nárast nákladov o 14 % na jedno prasiatko (o cca 8 €).

Štúdia ďalej kalkuluje výšku investícií do nových zariadení a ohrád pre prasnice, pričom tieto náklady dosiahnu cca 3,5 mld. €.

Agata Malak-Rawlikowska na záver uviedla, že zákaz pôrodných kotercov u prasníc bude mať zásadný vplyv na zvýšenie produkčných nákladov, súčasne povedie k zníženiu počtu prasníc aj prasiatok a posilní koncentráciu produkcie u najväčších producentov. Pokiaľ nebudú zavedené kompenzácie, mnoho drobných producentov bude nútených ukončiť svoju činnosť.

(Celá prezentácia je priložená v samostatnej prílohe k zápisu v českom jazyku.)

Dôsledky pre chov sliepok na úrovni poľnohospodárskych podnikov

Edward Majewski (FNEA, PL) predstavil závery štúdie. Alternatívne systémy chovu nosníc ku klietkovým chovom v súčasnosti zahŕňajú chov na podstielke, chov vo voľnom výbehu a ekologický chov. Pri všetkých týchto systémoch sa vyžaduje zníženie počtu sliepok na m2 v súlade s nariadením EÚ. Všetky kalkulácie sú vo fixných cenách z roku 2021, t. j. nebola zohľadnená žiadna predikcia budúcich cien vstupov.

Výsledky šetrenia na farmách – v západných štátoch EÚ sú väčšie chovy, kde je aj väčšia produktivita práce a chovy sú viac štandardizované, ohľadom znášania vajec sú však nosnice porovnateľne produktívne. Aj ceny vajec sú porovnateľné, výnosy sú mierne vyššie v západných štátoch EÚ:

Štúdia ďalej vyhodnocovala  kroky poľnohospodárov po zavedení zákazu klietkových chovov, pričom cca 27% z nich by ukončilo svoju činnosť, čo sa týka najmä malých producentov, ktorí sú väčšinou starší a majú nižšiu produktivitu.

Zo štúdie ďalej plynie nižšia efektivita produkcie vo voľnom výbehu a v ekologickej produkcii:

Ďalšie potenciálne dopady zrušenia klietkového chovu zahŕňajú:

• odchod starších poľnohospodárov z trhu a vyradenie ich chovu z produkce
• zvýšenie ceny vajec o 14 % (základom je cena z roku 2021)
• do sektoru nebude vstupovať nikto nový
• malé zníženie produkcie (iba o 1,5 %)
• potreba investícií do nových zariadení pre nosnice

Na základe štatistík z roku 2021 bolo v EÚ okolo 376 mil. sliepok, 45 % z nich v klietkových chovoch (cca 169 mil.). Pokiaľ by toto množstvo sliepok malo byť chovaných v alternatívnych systémoch, na základe prieskumu medzi poľnohospodármi by bolo rozloženie nasledovné:

• 81,5 % v chovoch na podstielke
• 17,5 % vo voľnom výbehu
• 1 % v ekologickom chove

Kalkulácia hrubej obchodnej marže pre jednotlivé systémy chovov:

Predpokladá sa, že zákaz klietkových chovov povedie k zníženiu produkcie vajec v EÚ, dôjde k posilneniu koncentrácie produkcie vo veľkochovoch, zatiaľ čo malí producenti budú pravdepodobne nútení svoju činnosť ukončiť. Producenti, ktorí sa rozhodnú čo najskôr prejsť na alternatívne systémy, budú pravdepodobne ziskovejší, pokiaľ sa ceny nevyrovnajú v dôsledku premeny celého trhu. Všetko sa prejaví aj na spotrebiteľských cenách. Samotní poľnohospodári by namiesto zavádzania legislatívnej regulácie odporučili ponechať ďalší vývoj trhu.

Predsedajúci zhrnul hlavné závery štúdie, najmä predpokladaný pokles vývozu, a naopak, nárast dovozu bravčového mäsa a vajec do EÚ. Ďalší vývoj cien bude závisieť od dĺžky prechodného obdobia. Na produkciu EÚ budú mať kumulovaný dopad aj ďalšie politické iniciatívy v rámci EZD, vyzval preto Komisiu, aby zvážila prijatie vhodného rámca zaručujúceho hladký prechod, namiesto implementácie šokového scenára. 

Prínos aktivity pre poľnohospodárov v SR:

Prenos informácií pre členov SPPK k danej problematike.

Vyplývajúce úlohy pre SPPK:

Pre SPPK nevyplývajú zo zasadania žiadne úlohy.