Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Viac ako 72 miliónov eur – to sú škody na poľnohospodárskych plodinách len za ostatné štyri roky. Ide pritom len o tie škody, ktoré Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore nahlásili jej členovia. V skutočnosti sa tieto miliónové straty šplhajú ešte do závratnejších výšok.

Premnožená poľovná zver aj naďalej znehodnocuje alebo až úplne likviduje poľnohospodárske plodiny na celom území Slovenska. Škody za desiatky miliónov eur demotivujú pestovateľov a znižujú potravinovú bezpečnosť. Ak chceme mať viac zdravých a kvalitných slovenských potravín z doma vypestovaných plodín, musíme systémovo riešiť aj problém premnoženej poľovnej zveri.Ten trvá už roky. Pribúda škôd a úmerne tomu aj poľovnej zveri v poľovných revíroch.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pravidelne už niekoľko rokov  robí celoslovenský monitoring škôd poľnohospodárskych plodín, ktoré spôsobuje poľovná zver. Aktuálne štatistiky za rok 2021 hovoria, že práve vlani boli škody spôsobené poľovnou zverou najvyššie za posledné tri roky. Plodiny boli poškodené na 86 805 hektároch poľnohospodárskej pôdy a celková výška nahlásených škôd dosiahla hodnotu 25 947 647 eur. Tento údaj hovorí o minimálnych škodách poľovnou zverou, pretože do monitoringu škôd dodávajú hlásenia predovšetkým členovia SPPK, zároveň mnoho pestovateľov už informácie ani neposkytuje, pretože sa situácia dlhodobo nerieši a nevidia v tom zmysel.

Premnožená poľovná zver spôsobila najväčšie škody v regiónoch Levice, Veľký Krtíš, Nitra, Senica a Bratislava. V rámci plodín boli najviac poškodené: kukurica, pšenica ozimná a repka ozimná. Zver však ničí aj vinohrady a špeciálne plodiny – ovocie či zeleninu, čo pri vysokých vstupných nákladoch výrazne komplikuje možnosti a spôsob hospodárenia.

Premnožené kmeňové stavy zveri nie sú výmysel poľnohospodárov. Hovoria o nich politici, záhradkári, vodiči a dokonca aj poľovníci. Realitou sú diviaky pri električkových tratiach a na detských ihriskách, zvyšujúci sa počet napadnutí medveďom, autonehody spôsobené stretom so zverou. Situácia sa vymyká spod kontroly, a preto je nutné zakročiť.

Argumenty poľovníkov, že za premnoženú zver môžu veľké parcely, vysoké porasty a teda práca samotných poľnohospodárov, nie sú pravdivé. „Osiate plochy sa za posledných 20 rokov znižujú a najväčšie škody zverou vznikajú predovšetkým v členitých terénoch na menších parcelách. Likvidácia úrody premnoženou zverou spôsobuje veľké škody najmä poľnohospodárskym podnikom so živočíšnou výrobou. Dopestujú menej plodín a teda vyrobia aj menej objemových krmovín pre zvieratá,“ hovorí podpredseda SPPK Miroslav Štefček.

Poľnohospodári potrebujú systémové riešenie, ako predchádzať vysoko premnoženým stavom poľovnej zveri a následne vznikajúcim škodám na poľnohospodárskych plodinách. Riešením je správne nastavený zákon o poľovníctve.

Ten je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vytvorila pracovnú skupinu k príprave tohto zákona. Do medzirezortného pripomienkového konania posiela 58 zásadných pripomienok od poľnohospodárov.

Škody po vyčíňaní zveri v PD Badín

Niektoré zo zásadných pripomienok SPPK

• zákon má umožniť užívateľom poľovných pozemkov (poľnohospodárom) zúčastňovať sa na zhromaždení vlastníkov a hlasovať v mene vlastníkov poľovných pozemkov za predpokladu, že na to majú osobitné splnomocnenie v nájomnej zmluve.
• zo zákona má užívateľ poľovného revíru (poľovník, poľovnícke združenie) zodpovedať za škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru, pre poľovnícke organizácie má zákon zaviesť pravidlo – zodpovedať spoločne a nerozdielne.
• Zo zákona má užívateľ poľovného revíru (poľovník, poľovnícke združenie) povinnosť uhradiť škodu spôsobenú zverou presahujúcu 3 % očakávanej úrody na príslušnej parcele. Zákonom sa zavedie tzv. objektívna zodpovednosť pre užívateľa poľovného revíru.
• Užívateľ poľovného revíru (poľovník, poľovnícke združenie) bude mať zo zákona povinnosť vytvoriť fond na krytie škôd spôsobených zverou.

„Našou najzásadnejšou pripomienkou je zapracovať do zákona objektívnu zodpovednosť za vzniknuté škody na poľnohospodárskych plodinách. Pokiaľ zákon nebude riešiť otázku škôd a náhrady za ne, tak celý schvaľovací proces a nový zákon bude len pro-forma. Nechceme tým nič iné, len to, aby sa počty zveri vrátili do obdobia rokov 2008-2009, kedy zver v lesoch a na poliach nespôsobovala abnormálne škody na plodinách,“ uviedol predseda Poľnohospodárskeho družstva Badín a zároveň člen pracovnej skupiny k zákonu o poľovníctve Mojmír Haško.

Poľnohospodári sú pripravení hľadať spôsoby, ako vyriešiť problém, za ktorý aktuálne nenesie nikto zodpovednosť.