Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora /SPPK/ vyzýva svojich členov, poľnohospodárov, aby jej nahlasovali škody spôsobené poľovnou zverou. SPPK naďalej pokračuje vo veľkom monitoringu škôd za rok 2021. V rámci neho sleduje aj výšku strát na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré v priebehu kalendárneho roka ničí a poškodzuje zver.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pripravuje monitoring škôd spôsobených poľovnou zverou už niekoľko rokov po sebe. Informácie zbiera naprieč slovenskými regiónmi, ktoré jej poskytujú jej regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory.

Monitoring škôd za rok 2019

V roku 2019 nahlásilo škody spôsobené premnoženou poľovnou zverou 32 regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr. Celkové nahlásené škody predstavovali sumu 17 445 319 eur a týkali sa 89 760 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Na jednu regionálnu komoru zapojenú do monitoringu priemerne pripadá škoda 545 166 eur. Priemerne na jeden región v roku 2019 pripadlo 2 805 hektárov pôdy, ktorú poľovná zver poškodila.

Medzi najviac postihnuté plodiny podľa výšky spôsobenej škody boli kukurica, repka ozimná a pšenica ozimná. Ak porovnáme výmeru poškodených hektárov, tak sa rovnako medzi tri najviac poškodené plodiny dostali pšenica ozimná, kukurica a repka ozimná.

Pre porovnanie: Škody spôsobené raticovou zverou v poľnohospodárstve za rok 2019 podľa údajov Národného lesníckeho centra predstavovali 1 077 038 eur. Z toho užívatelia poľovných revírov uhradili škody vo výške 109 577 eur.

Monitoring škôd za rok 2020

O rok neskôr sa do monitoringu škôd Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zapojilo menej regionálnych komôr – 26. Aj preto bol výsledný sumár škôd skokovito nižší než v roku 2019.

Celkové nahlásené škody za rok 2020 predstavovali sumu 9 178 640 eur. Poľnohospodári oznámili škody na ploche 60 201 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Na jednu regionálnu komoru priemerne pripadla škoda 353 025 eur a 2 315 hektárov pôdy, ktorú poškodila poľovná zver v danej lokalite spadajúcej pod jednu regionálnu komoru.

V monitoringu za rok 2020 vyplýva, že medzi tri najviac postihnuté plodiny aj podľa výšky spôsobenej škody a aj podľa výmery poškodených hektárov opäť patrila kukurica, repka ozimná a pšenica ozimná.

Pre porovnanie: Škody spôsobené raticovou zverou v poľnohospodárstve za rok 2020 podľa údajov Národného lesníckeho centra predstavovali 1 104 746 eur. Z toho užívatelia poľovných revírov uhradili škody vo výške 97 704 eur.

Monitoring škôd za rok 2021

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zbiera údaje za škody poľovnou zverou aj v roku 2021. Údaje vyhodnotí až v januári. Dodnes zozbierané dáta však už naznačujú, že škody poľovnou zverou stúpajú. V niektorých regiónoch Slovenska boli zatiaľ najvyššie za posledné tri roky. Z predbežných výsledkov možno konštatovať, že na jednu regionálnu komoru priemerne pripadá za sledované 3 roky zatiaľ najvyššia škoda 613 057 eur na priemernej ploche 2 076 hektárov pôdy, ktorú poľovná zver poškodila v jednom regióne. V tomto roku sa pravdepodobne zmení aj rebríček najviac poškodených plodín. Predbežné údaje naznačujú, že k tradične najviac poškodeným plodinám, ktorými boli počas predchádzajúcich rokov kukurica a repka ozimná, v tomto roku pribudne slnečnica.

Sumár

Ak vychádzame z údajov za posledné tri roky, tak môžeme skonštatovať, že poľovná zver poškodila poľnohospodárske plodiny na ploche 210 tisíc hektároch pôdy. Ak by sa na tejto ploche pestovala napr. iba pšenica, tak pri priemernej úrode 5 t/ha by sme prišli o viac ako 1 milión ton pšenice, teda 50 % úrody pšenice z roku 2020. To sú čísla, ktoré by mali kompetentných prinútiť zamyslieť sa, prečo je to tak a najmä kvôli ktorým by mali prijať účinné opatrenia. Navyše, monitoring škôd zverou nedáva úplný obraz o rozsahu poškodených plodín. Do štatistík sa zapájajú len členovia SPPK a navyše zasielanie údajov o škodách je dobrovoľné. V skutočnosti sa tak výška každoročných škôd šplhá do väčších výšok.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora naďalej apeluje na svojich členov, aby sa zapojili do monitoringu škôd aj v tomto roku a aby zasielali prostredníctvom regionálnych komôr relevantné údaje o type poškodených plodín a rozsahu strát.