Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Seminár bol rozdelený do piatich blokov, pričom odborné prednášky a vystúpenia boli ukončené diskusiou. Po privítaní usporiadateľmi bol blok prednášok zameraný na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Stále sú k budúcnosti SPP mnohé otázky, ktoré zostávajú nezodpovedané. Podľa harmonogramu by sa však už koncom tohto mesiaca malo dostať viac informácií k poľnohospodárom, keď Európska komisia bude 29.11. zverejňovať prvotné návrhy na zmeny a zameranie SPP po roku 2020.

 

Ďalšou zaujímavou témou bola príprava Národného potravinového katalógu, ktorý by mal pomôcť najmä regionálnym výrobcom v snahe dodávať kvalitné mieste produkty napríklad do škôl či školských zariadení. Aj katalóg by mal prispieť k zvýšeniu podielu zastúpenia slovenských potravín na trhu.

 

Na seminári bol čas vyhradený aj pre legislatívu alebo či príklady z praxe. Rok 2017 je pre pestovateľov cukrovej repy nielen na Slovensku zlomovým rokom, veď podobne, ako tomu bolo pred dvomi rokmi v sektore mlieka, aj pre cukor boli kvóty zrušené (v tomto roku) a pestovatelia sa obávajú (dúfajme, že obavy nebudú opodstatnené) výrazne negatívneho vplyvu na sektor. Už výkyvy počasia v tomto roku spôsobili mnohým pestovateľom škody. Nízka úroda a nízka cukornatosť sa odrazia na celkovom hospodárskom výsledku pestovateľov cukrovej repy.

 

 

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík sa vo svojej prezentácii zameral práve na súčasné podmienky tvorby novej, reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Upozornil na všetky aktivity, ktoré Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v tomto roku urobila v záujme ovplyvniť SPP po roku 2020. SPPK je členom českého konzorcia, kde sa aktívne zapája nielen do prípravy podkladov, ale zúčastňuje sa aj na rokovaniach v Bruseli. Ako aktívny člen Vyšehradskej štvorky SPPK pripravila Bratislavskú deklaráciu, ktorá je zverejnená aj na stránke SPPK a bola publikovaná aj v Roľníckych novinách. SPPK aktívne pôsobí aj v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, kde bol spracovaný a už aj zverejnený dokument – stanovisko k SPP po roku 2020.

 

 

Aj počas seminára „rezonovala“ otázka spolupráce či konkurencii fariem. Je potrebné uvedomiť si, že poľnohospodári, ktorí hospodária na pôde, by sa nemali deliť na veľkých či malých, ale na tých, ktorí do systému prinášajú pridanú hodnotu a tých, pre ktorých hospodárenie na pôde nie je klasickou výrobou, ale len dobrou investíciou pri zhodnotení finančných prostriedkov. Je potrebné, aby medzi sebou poľnohospodári komunikovali.

 

 

Bez ohľadu na veľkosť farmy či jej zameranie každý poľnohospodár očakáva finančné prostriedky od štátu, a to najmä vtedy, ak boli porasty poškodené výkyvmi počasia či zvieratá postihli choroby. Dôležitou oblasťou, o ktorej sa diskutovalo, bol rozpočet na rok 2018. Súčasný objem finančných prostriedkov, ktoré sú určené pre poľnohospodárov, považujú takmer všetky záujmové organizácie za nevyhovujúci. Ešte stále je však priestor na zmeny v rozpočte tak, aby aj poľnohospodári mali šancu konkurovať okolitým krajinám.