Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Použili pritom štyri metódy, ktorými zisťovali početnosť tohto škodcu. Hlodavca monitorovali v porastoch lucerny, repky a pšenice. Odchytávali ho do pascí, sčítavali nory, zisťovali vek hrabošov, pohlavie, prípadnú graviditu, počet jedincov. 

 

Marcové výsledky monitoringu – prvého v roku 2017 – potvrdili, že na poliach sa zatiaľ populácia hraboša nezvyšuje. „Do pascí v porastoch lucerny sme odchytili len jedného hraboša. Z personálnych dôvodov sme v porastoch repky ozimnej nerobili odchyt do pascí. Počítaním dier drobných cicavcov sme zistili od 3% do 6% aktívnych dier, o niečo viac sme ich našli v porastoch repky ozimnej. Na základe týchto poznatkov môžeme aktuálne konštatovať, že by sa nemala zopakovať kalamita z predchádzajúcich rokov, keď nájazdy hrabošov likvidovali tamojším poľnohospodárom značnú časť úrody“, uviedol Ivan Baláž, zoológ Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

 

Hraboš poľný patrí k veľkým škodcom na poľnohospodárskych plodinách. „Len v roku 2014 spôsobil podnikateľom v trnavskom regióne straty na porastoch a dodatočné finančné náklady na likvidáciu škôd spolu za jeden milión eur“, dodal riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave Jozef Šumichrast.

 

Aj preto RPPK Trnava začala spolupracovať s nitrianskou Univerzitou Konštantína Filozofa, aby poľnohospodári získali z výskumu presné informácie o predpokladanom vývoji populácie tohto škodcu. Vďaka poznatkom priamo z terénu sa potom môžu pripraviť na blížiace sa obdobie premnoženia hlodavcov a s ohľadom na životné prostredie citlivo a zodpovedne ochrannými prípravkami chrániť svoju úrodu.

 

Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Trnave bude v projekte naďalej pokračovať. Najbližšie sa do terénu vrátia výskumníci v máji.