Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Slovenskí hydinári privítali tieto aktivity a plne podporujú tento cieľ. Avšak bez podpory zo strany štátu to nie je možné. Okolité krajiny strednej Európy používajú viaceré druhy podpory pre chov hydiny. Rovnako je hydina podporovaná aj v ostatných krajinách EÚ cez podporu na farmu. Tieto podpory zvýhodňujú zahraničných výrobcov pred slovenskými a výrazne zlacňujú dovážanú hydinu na náš trh. Hoci ÚHS už dlhodobo upozorňuje na podfinancovanie slovenského hydinárskeho sektora, ministerstvo veľa pre podporu rozvoja chovu hydiny v SR nerobí. Hydinárske odvetvie je presúvané v rámci živočíšnej výroby na vedľajšiu koľaj. Podpora výkrmu hydiny v SR sa každoročne znižuje a v roku 2016 dostali hydinári iba 1/12 z výšky podpory spred 2 rokov. Aj to jeden z dôvodov, že sa sebestačnosť SR v produkcii hydiny nedarí už niekoľko rokov zvyšovať a drží sa iba na úrovni tesne nad 50 %, čo nás radí na tretie miesto od konca v rámci EÚ. Súčasná situácia môže ohroziť chovy a spracovanie v SR a výrazne znížiť našu sebestačnosť.

 

Od 1.januára 2016 zaviedla SR zníženú sadzbu DPH na vybrané druhy potravín. Do tejto kategórie bolo zaradené aj chladené hydinové mäso. Znížená sadzba DPH mala priniesť efekt vo zvýšenom dopyte po domácom hydinovom mäse. ÚHS tento efekt však v priebehu roka 2016 nezaznamenala, pretože produkcia za prvých 10 mesiacov je na rovnakej úrovni ako v roku 2015. Jedným z dôvodov je aj fakt, že cena hydinového mäsa na pultoch obchodných reťazcov sa medziročne takmer nezmenila, dokonca pri niektorých výrobkoch v niektorých reťazcoch cena išla hore. Avšak spracovatelia hydiny sú tlačení zo strany obchodu do takmer likvidačného znižovania cien. Odbytová cena hydinového mäsa, za ktorú spracovatelia hydiny predávajú hydinové mäso obchodným reťazcom medziročne poklesla o 20-25 % a napríklad chladené kurča dnes musia predávať za nižšiu cenu ako sú jeho výrobné náklady. Reťazce robia neustále nové výberové konania na dodávku hydinového mäsa s jediným cieľom maximálneho znižovania nákupných cien. Má to negatívny dopad nielen na spracovateľov hydiny, ale aj na samotných chovateľov hydiny, ktorým realizačné ceny v priebehu roku 2016 nepokrývali výšku výrobných nákladov, čo môže byť z dlhodobého hľadiska pre sektor produkcie hydiny v SR likvidačné. Jediným, kto dnes zo zníženej sadzby DPH na potraviny profituje, sú nadnárodné obchodné reťazce, ktoré si zvýšili svoju prirážku k nákupným cenám na úkor slovenských poľnohospodárov a potravinárov.

 

Keďže sebestačnosť SR v produkcii hydinového mäsa je na úrovni iba 54 %, zvyšnú časť ponuky na pultoch obchodov predstavuje hydinové mäso dovezené zo zahraničia. Preto je dôležité, aby spotrebitelia pri nákupe zisťovali pôvod hydinového mäsa. Od 1. apríla 2015 prišlo k zmene označovania pôvodu pri hydinovom mäse, pretože do platnosti vstúpilo vykonávacie nariadenie komisie číslo 1337/2013. Etiketa na hydinovom mäse, ktoré je určené na dodanie konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania, musí obsahovať nasledovné údaje:

 

a) členský štát alebo tretiu krajinu, v ktorom resp. ktorej sa uskutočnil chov, označené ako „Chované v: (názov členského štátu alebo tretej krajiny)“,

b) členský štát alebo tretiu krajinu, v ktorom resp. ktorej bolo zviera zabité, označené ako „Zabité v: (názov členského štátu alebo tretej krajiny)“ a

c) označenia „Chované v:“ a „Zabité v:“ sa môžu nahradiť označením „Pôvod: (názov členského štátu alebo tretej krajiny)“, ak hydinové mäso bolo získané zo zvierat narodených, chovaných a zabitých v jednom členskom štáte alebo tretej krajine.