Je bryndza zo Slovenska skutočne zo Slovenska?
17/06/2019 | Z Liptovských Revúc: Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK
Naše biele zlato, bryndza, nemusí zakaždým pochádzať zo slovenského ovčieho mlieka.
![](https://i.imgur.com/3xtELpG.jpg)
Na tlačovom brífingu na Poľnohospodárskom družstve Liptovské Revúce (okr. Ružomberok) o tomto paradoxe dnes /17.6./ informovalo vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory spolu s chovateľmi oviec.
Pokiaľ si chcú spotrebitelia kúpiť slovenskú bryndzu, musí byť minimálne z 50% vyrobená z ovčieho mlieka. Práve táto zložka je mnohokrát dovezená zo zahraničia. Kredit domáceho zlata však znižuje najmä ovčie mlieko dovážané napríklad z Francúzska, Talianska či Maďarska.
![](https://i.imgur.com/9Vz14M0.jpg)
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora chce aj takýmto spôsobom upriamiť pozornosť spotrebiteľov a štátu, že slovenskí chovatelia oviec sú tu a majú naďalej záujem chovať ovce a vyrábať kvalitné mliečne výrobky. Chovateľov neteší, že bryndza vyrobená na Slovensku nie vždy pochádza v plnom objeme zo slovenského ovčieho mlieka. Potrebujú preto prebudiť ešte väčší záujem spotrebiteľov o ich výrobky. Zároveň chcú presvedčiť štát, že systematické opatrenia pre oblasť chovu oviec na Slovensku sú namieste.
![](https://i.imgur.com/0VmbRTt.jpg)
„Keď tu raz niekto dovezie mlieko z Francúzska za 85 centov a my ho vieme vyrobiť za 95 centov, tak sú len tri riešenia. Buď sa zrušia dotácie v celej EÚ alebo budeme dorovnávať štátnu pomoc na úroveň okolitých krajín alebo tento nepriaznivý stav príjme spoločnosť ako fakt, čo nikto z nás, samozrejme, nechce,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho v reakcii na nahrádzanie domáceho ovčieho mlieka tým zahraničným.
![](https://i.imgur.com/GW1novQ.jpg)
Dovozy mlieka zo zahraničia podstatne sťažujú konkurencieschopnosť slovenských chovateľov oviec na jednotnom európskom trhu. Naši chovatelia sú pritom pripravení zvýšiť výrobu ovčieho mlieka a počet zvierat. Potrebujú k tomu stabilné podnikateľské prostredie a porovnateľné podmienky, aj legislatívne, na ich rozvoj v rámci jednotného európskeho trhu.
Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku vysvetľuje spotrebiteľom, ako v obchodoch hľadať bryndzu, v ktorej sa nemieša slovenské a zahraničné ovčie mlieko. „Bryndza so 100% obsahom slovenského ovčieho mlieka je označená logom ZLATÁ OVCA. Môžu ju nájsť aj na výrobkoch predávaných v obchodoch. Opätovne preto vyzývame na dôsledné sledovanie etikiet na výrobkoch, tentokrát bryndze. 100% slovenská bryndza má svoju osobitú chuť, ktorá je nezameniteľná,“ radí Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.
Ovčiarstvo pritom na Slovensko neodmysliteľne patrí a bolo by obrovskou chybou nestabilizovať toto odvetvie. Je našou tradíciou, ktorú po stáročia zachovávali a zveľaďovali naši predkovia. Okrem chovu zvierat a výroby mliečnych výrobkov prinášajú ovce obrovský benefit aj pre krajinotvorbu.
![](https://i.imgur.com/9o6Gwxq.jpg)
„Bez oviec by sme si nevedeli predstaviť ani Liptov. Zvieratá spásaním trávnych porastov nepriamo napomáhajú k udržiavaniu životného prostredia. Žiaľ, ich počet klesá aj na Liptove. V súčasnosti tu chováme približne 13 500 kusov,“ doplnil podpredseda SPPK a zároveň predseda Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček.
![](https://i.imgur.com/w3CMdB6.jpg)
Na Slovensku sa v súčasnosti chová okolo 340 tisíc kusov oviec. Stavy sa pritom každoročnej znižujú. Potvrdzuje to aj predsedníčka PD Liptovské Revúce Anna Kováčiková. „Na družstve sme v minulosti chovali aj 7tisíc oviec. Dnes máme 2500 zvierat. Najväčším problémom okrem financií je nedostatok ľudí,“ priblížila situácia v podniku A. Kováčiková.
![](https://i.imgur.com/jd9bfEz.jpg)
Družstvo pritom vyrába z ovčieho mlieka ovčie výrobky, syry, bryndzu, ktoré predáva v regióne.
![](https://i.imgur.com/uYT4bWG.jpg)
Nedostatok ľudí v ovčiarstve sa môže z dlhodobého hľadiska vyriešiť aj cestou systému duálneho vzdelávania. Študenti sa môžu vzdelávať v rámci 3-ročného odboru chovateľ-chov oviec alebo aj salašník – salašníčka. Pre nezáujem žiakov je ambícia prerobiť ho na 1-ročný učebný odbor.
Foto: Matej Korpáš, Tlačový odbor SPPK