Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Extrémne sucho si vyberá svoju ďalšiu daň: žatva 2026 potvrdila výpadky obilnín. Ešte horšie sú na tom krmoviny, preto už dnes chovatelia predávajú tisícky zvierat. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) uskutočnila prieskum medzi svojimi členmi – chovatelia plánujú práve kvôli chýbajúcim krmovinám predať viac ako 10-tisíc kusov hospodárskych zvierat. Pokiaľ sa v najbližších mesiacoch nepodarí nájsť riešenie, z našich chovov výrazne ubudne hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané. Problémy avizuje aj sektor hydiny. Pozitívne je, že napriek nižším úrodám obilnín, vplyvom preradenia časti produkcie do kŕmneho obilia a vplyvom jeho poškodenia najmä poľovnou zverou, naši poľnohospodári dopestovali aj v tomto roku dostatok obilia pre domácu spotrebu.

Tohtoročné extrémne sucho už v realite nie je iba problémom rastlinnej výroby. Jeho dôsledky sa naplno prenášajú do živočíšnej výroby a začínajú ohrozovať budúcu produkciu slovenského mlieka, mäsa a vajec. Výsledky tohtoročnej žatvy potvrdili výrazné medziročné poklesy úrod viacerých obilnín, výpadok prvej kosby krmovín sa odhaduje na 30 až 50 % a podľa prieskumu SPPK už podniky predali alebo plánujú predať či vyradiť z chovov spolu 10 390 kusov hospodárskych zvierat.

„Sucho sa dnes už nekončí na poli. To, čo sa začalo ako výpadok úrody, sa prelieva do maštalí. Ak nemáme dostatok krmiva, nemôžeme hovoriť o stabilnej živočíšnej výrobe. Ak začneme predávať základné stáda, prichádzame o produkciu na ďalšie roky. Znižuje sa nielen potravinová sebestačnosť, ale aj potravinová bezpečnosť, čo je v časoch klimatickej krízy či geopolitického napätia obrovským rizikom pre štát“ upozorňuje predseda SPPK Jozef Šumichrast.

Ako prvé ubralo sucho zo žatvy

Žatva trvala 92 dní – od 12.6. do 9.9. Bola tak rovnako ako v rokoch 2017 a 2018 najdlhšou žatvou za posledných desať rokov. Navyše, zaraďujeme ju medzi historicky najskoršie žatvy v krajine. Sucho počas jari negatívne ovplyvnilo vývoj ozimín aj jarín. V pôde v závislosti od regiónu chýbalo približne 70 až 200 mm vody. Na Záhorí nedostatok zrážok pretrváva už niekoľko rokov.

Priemerné úrody sledovaných plodín v rámci monitoringu SPPK ukázali výrazné medziročné rozdiely: pšenica ozimná: 5,41 t/ha, medziročný pokles o 17 %; pšenica jarná: 3,92 t/ha, medziročný pokles o 23 %; jačmeň ozimný: (5,81 t/ha) medziročný nárast o 9 %; jačmeň jarný: 4,72 t/ha, medziročný pokles o 24 %; repka: 3,33 t/ha, medziročný pokles o 9 %.

Výsledky zároveň ukázali obrovské regionálne až lokálne rozdiely v množstve úrody a zrážok. V rámci jedného podniku sa mohli vyskytovať parcely s mimoriadne dobrou úrodou, no aj parcely, kde bola úroda približne polovičná. Rozhodujúcim faktorom boli zrážky v kľúčových obdobiach vývoja porastov.

Problémom budú plodiny, ktoré sú ešte v pôde. Chýba krmivo, čo pocítia zvieratá.

Ešte vážnejšia je situácia pri krmovinách. Výpadok prvej kosby viacročných krmovín a trvalých trávnych porastov je podľa monitoringu SPPK už istý v rozsahu 30 až 50 %. O ďalšej produkcii rozhodne počasie v najbližších týždňoch.

„Chýbať bude lucerna, úroda pasienkov pre hovädzí dobytok a ovce je polovičná oproti bežným rokom. Výpadok sena je v rozmedzí 40-50%. Staré zásoby sena sú už takmer na nule, nových bude menej. Prioritou našich chovateľov bude, aby sa seno skŕmilo na Slovensku našimi hospodárskymi zvieratami. Štandardne sa totiž seno aj vyváža, no tento rok ho potrebujeme mať doma, v našich maštaliach,“ uvádza Mojmír Haško, predseda PD Badín, v ktorom chovajú aj ovce, aj kozy.

Škody na krmovinách zatiaľ SPPK napočítala na viac ako 35 mil. eur. Hrozí enormné zníženie stavov zvierat z dôvodu nedostatku krmiva a problémy s plnením podmienok pre podporu v poľnohospodárstve.

Prieskum SPPK: chovatelia chcú predať viac ako 10-tisíc kusov zvierat 

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v prvej polovici septembra uskutočnila prieskum medzi svojimi členmi, ktorým zisťovala zásoby krmovín a zámery chovateľov na najbližšie mesiace.

Prieskum SPPK medzi 195 podnikmi potvrdil, že negatívny vplyv sucha na zabezpečenie krmív zaznamenalo až 97 % respondentov. Pokles produkcie alebo dostupnosti objemových krmív uviedlo 179 podnikov, teda takmer 92 %. V 109 podnikoch bol výpadok na úrovni 26-50 % a ďalších 39 podnikov hlásilo výpadok vyšší ako 50 %.

Na zimu 2026/2027 má dostatočné zásoby krmív iba 24 % podnikov. Ďalších 54 % ich má zabezpečených iba čiastočne a 12 % ich dostatok nemá vôbec. Celkovo teda približne dve tretiny podnikov nemajú zimnú kŕmnu základňu zabezpečenú v plnom rozsahu. Dôsledky sa pritom už prejavujú priamo na stavoch hospodárskych zvierat. Podniky už predali viac ako 3 700 zvierat. Ďalších vyše 6 600 zvierat podniky plánujú predať alebo vyradiť. Spolu tak zatiaľ ide o 10 390 zvierat.

„Najväčšiu časť zvierat predstavuje hovädzí dobytok – minimálne 4 821 kusov, teda približne 73 % celkového uvedeného počtu. Ide o dojnice, dojčiace kravy, jalovice vrátane vysokoteľných, teľatá, zástavový dobytok a výkrmové býky. Na predaj majú ísť aj ovce a ošípané. Už teraz je to tragédia,“ zdôrazňuje podpredseda SPPK Miroslav Štefček.

Výrazné výpadky krmív hlásia najmä respondenti z okresov Malacky, Humenné, Trebišov a Nové Zámky. Výraznejšie znižovanie stavov alebo plánovaný predaj zvierat avizujú aj podniky z okresov Medzilaborce, Spišská Nová Ves, Zvolen, Kežmarok a z okresov juhozápadného Slovenska. Napríklad v okrese Malacky respondenti uviedli 377 kusov hovädzieho dobytka už predaných a ďalších 570 kusov je plánovaných na predaj. V Medzilaborciach chcú predať 410 kusov dobytka.

Ošípané: chovatelia už hovoria o konci výroby

Mimoriadne vážna situácia je v chove ošípaných. Členovia SPPK hlásia minimálne 60-percentný výpadok úrody kukurice, pričom kritická situácia je najmä na Žitnom ostrove. Jeden z veľkých chovateľov tam pri zbere dosiahol iba 1,5 t kukurice na hektár a pre zabezpečenie kŕmnej základne bude musieť dokúpiť približne 8 000 ton kukurice na zrno a 5 000 ton kŕmnej pšenice.

Problémom je aj cena a dostupnosť krmív. Krmivá predstavujú približne 50 % výrobných nákladov chovu ošípaných. Chovatelia preto upozorňujú, že ďalšie zdražovanie obilnín môže ich straty ešte prehĺbiť. Situácia už dospela do bodu, keď má SPPK informáciu o troch chovateľoch, ktorí chov ošípaných ukončili. Ďalší chovatelia zvažujú, že koncom roka obmedzia alebo zastavia insemináciu prasníc. Takéto rozhodnutie by sa s časovým odstupom premietlo do nižšieho počtu narodených prasiatok, nižších stavov a následne do ďalšieho poklesu domácej produkcie bravčového mäsa.

Otázniky aj pri sektore hydiny

Problematiku sucha a nižšej produkcie rastlinných komodít negatívne vníma aj sektor chovu hydiny. Dôvodom je, že cena kŕmnych zmesí tvorí pri chove hydiny až 60 % všetkých výrobných nákladov. Z dôvodu rastu cien rastlinných komodít chovatelia za posledný mesiac zaznamenali rast cien kŕmnych zmesí o 10-15 % a do konca roka očakávajú ďalší nárast cien kŕmnych zmesí pre hydinu z dôvodu nízkej úrody kukurice, slnečnice a sóje ako aj rastu cien plynu a nafty, čo spôsobí ďalší nárast výrobných nákladov.

„Z dôvodu aktuálneho poklesu cien živej hydiny, hydinového mäsa a konzumných vajec pre obrovský nadbytok produkcie v Poľsku vnímame aktuálny stav s rastom výrobných nákladov veľmi negatívne a mnohí chovatelia hydiny avizujú, že počas zimných mesiacov plánované turnusy s hydinou nenaskladnia,“ hovorí podpredseda SPPK a riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Slovensko potrebuje krmivo skôr, než príde zima

SPPK preto považuje za bezprostrednú prioritu zabezpečiť dostatok krmív a finančné zdroje na ich nákup ešte pred zimou. Poľnohospodári potrebujú najmä rýchlu finančnú pomoc na nákup objemových aj jadrových krmív, kompenzáciu strát spôsobených suchom a výpadkom vlastnej produkcie krmovín a také realizačné ceny mlieka a mäsa, ktoré umožnia pokryť výrobné náklady a udržať chovy.

Hydinári považujú za nevyhnutné vyčleniť finančnú podporu aj pre chov hospodárskych zvierat vrátane chovu hydiny, aby sa znížili negatívne dopady následkov sucha a neprišlo k zníženiu produkcie a sebestačnosti pri hydinovom mäse a vajciach.

Boj so suchom sa nekončí žatvou a pokračuje už aj zakladaním budúcej úrody

Poľnohospodári už pripravujú pôdu a zakladajú nové ozimné porasty. Využívajú pritom aj pôdoochranné a minimalizačné technológie, ako sú no-till či strip-till. Pôda je však mimoriadne presušená. Napríklad poľnohospodári z Trebišova hovoria, že v bežných rokoch o tomto čase sa už polia začínali zelenať od vzchádzajúcej repky. Dnes zasiate porasty poriadne ani len nezačali klíčiť. Blíži sa termín sejby obilnín, no bez výdatných zrážok bude ohrozený štart a rast vegetácie.

Samotní poľnohospodári sa problému s nedostatkom vody, resp. nerovnomerným rozložením zrážok prispôsobujú aj výberom vhodných druhov a odrôd plodín odolných voči týmto vplyvom. Striedajú plodiny s rôznymi nárokmi na vodu, živiny, prekorenenie pôdy a odolávanie chorobám a škodcom. zabránenie množeniu identických chorôb, škodcov, burín)

Naše klasické poľnohospodárske podniky s diverzifikovanou rastlinnou a živočíšnou výrobou bežne pestujú 10 a viac (nezriedka aj 20) druhov plodín, čo je dôležité pre rôzne nároky na vodu, živiny, prekorenenie pôdy, zabránenie množeniu identických chorôb, škodcov, burín a teda aj pre rozloženie/elimináciu rizík spojených s výkyvmi klimatických, poveternostných podmienok, nadbytkom, či nedostatkom vody a škodlivých činiteľov.

Je potrebné, aby poľnohospodári disponovali funkčnými zavlažovacími systémami, ale potrebné je aj zadržiavať vodu v krajine a to najmä vzhľadom na čoraz nerovnomernejšie rozloženie zrážok v priebehu kalendárneho roka.