Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Veda potvrdzuje, že prejavy nepriaznivého počasia sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Napríklad rok 2023 bol na Slovensku druhým najteplejším rokom od roku 1981, pričom zimné mesiace od novembra do januára boli nadpriemerne daždivé. Tento rok - čo sa týka rekordov - nie je žiadnou výnimkou.

Február 2024 bol najteplejší v histórii slovenských meraní. Teda je neustále teplejšie, následkom čoho je aj aktuálna vegetácia v priemere o 14 dní posunutá vopred. Avšak vďaka nízkym teplotám v polovici apríla zažilo ovocinárstvo a vinohradníctvo zase mrazivé časy. Dôsledky sú katastrofálne a postihujú predovšetkým práve poľnohospodárstvo, ktoré má svoju fabriku priamo pod holým nebom: "Mráz, krupobitie, víchrica a záplavy spôsobili tento rok v slovenskom poľnohospodárstve celkové škody vo výške 80 miliónov eur“, bilancuje rok 2024 Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne, špecializovanej na poistenie poľnohospodárskej produkcie na Slovensku a dodáva: "Extrémne prejavy počasia už v budúcnosti nebudú žiadnou výnimkou, ale stanú sa štandardom. To znamená, že poľnohospodársku prvovýrobu bude potrebné aj naďalej poisťovať s podporou verejného sektora v rámci dotácií na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe z dielne MPSR."

2024: Od mrazov cez ľadovce a víchrice až po záplavy

Prvý polrok bol pre slovenské poľnohospodárstvo veľkou výzvou: po predčasnom začiatku vegetácie kvôli výnimočne teplému februáru nasledovali mrazivé noci. Následkom nízkych teplôt došlo k vážnemu poškodeniu úrody ovocia a viniča mrazom.

Týždne nepriaznivého počasia v máji aj v júni viedli k veľkým škodám spôsobeným krupobitím a víchricami v celej krajine. Najmä na juhu Slovenska možno v niektorých prípadoch očakávať až totálne škody, pretože ľadovec zničil úrodu krátko pred zberom. "Aj keď sucho tento rok, našťastie, nebolo zatiaľ problémom, je vidieť rôznorodosť rizík, ktorým poľnohospodárstvo čelí. Môžeme len dúfať v priaznivejšie počasie pri zbere jesenných plodín“ hovorí Bán.

Mgr. Jaroslava Slavková, SHMÚ: Výskum klímy predpovedá búrlivé časy

SHMÚ zhromažďuje vedecké poznatky a poskytuje odpovede na hlavné klimatické výzvy. Odborníci zo SHMÚ sa zhodujú: "Rok 2023 bol s teplotou 14.98 °C globálne najteplejší aspoň od roku 1850 (od kedy je relatívne dobré pokrytie našej Zeme pozemnými meraniami). Posledných 9 rokov, teda od roku 2014 do roku 2023 je zároveň aj najteplejších 9 rokov, čo sa týka globálnej teploty podľa meraní za posledných vyše 170 rokov. Oproti predindustriálnej dobe vzrástla globálna teplota o 1,1°C. Európa sa otepľuje približne 2x rýchlejšie ako zvyšok planéty. Polárne oblasti na severnej pologuli sa však otepľujú ešte výraznejšie, až 2- až 3-násobne rýchlejším tempom.

Príčinou tejto zmeny je najmä zvýšené uvoľňovanie antropogénnych skleníkových plynov do atmosféry.

Na Slovensku sa od roku 1881 zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu o 1.8 až 2.0°C (0.15°C/10 rokov). Nárast teploty je však v posledných 40 rokoch strmší než na začiatku tohto obdobia. 10 najteplejších rokov v histórii pozorovania teploty na Slovensku sa vyskytlo od roku 2000. Vzrastá tiež frekvencia, dĺžka a intenzita vĺn horúčav, ktoré v budúcnosti môžu začínať už na konci mája a zároveň sa môžu vyskytovať aj do polovice septembra.

Zmeny ročného úhrnu zrážok na Slovensku nie sú výrazné. Avšak niektoré analýzy poukazujú na pokles zrážok v zime, no aj v apríli (a prípadne v máji), kedy nedostatok vody v pôde môže byť limitujúcim faktorom pre jarný rast rastlín. Nárast úhrnu zrážok je pozorovaný v júli. Zvýšené úhrny zrážok v júli môžeme vysvetliť rastúcim podielom búrkových zrážok na celkovom úhrne letných zrážok. Sledujeme tiež nárast počtu dní s extrémnymi dennými úhrnmi zrážok (viac než 100 mm denne) ako aj nárast počtu niekoľkodňových období so silným dažďom.

"V súvislosti s očakávanými intenzívnejšími letnými zrážkami a búrkami v budúcnosti treba počítať aj s častejším výskytom sprievodných javov búrok a to napr. krúp s priemerom 2-5 cm, bleskov, či nárazov vetra s rýchlosťou >25 m/s." hovorí Mgr. Jaroslava Slavková, meteorológ a klimatológ - špecialista SHMÚ.

Katarína Drdolová, predseda predstavenstva, Poľnohospodárske družstvo Očová: Poistenie je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie istoty a existencie

"Ak sa pozrieme na vývoj počasia, často len zopár dní rozhodne o tom, či dôjde k úplným stratám alebo spoľahlivým výnosom. Musíme mať stále na pamäti: Žiadny výnos znamená žiadnu úrodu, žiadny príjem. My sme však výrobcovia potravín. Dobrá úroda s uspokojivými cenami je pre nás poľnohospodárov rozhodujúca, aby sme mali perspektívu do budúcnosti. Som rada, že máme po svojom boku silného partnera v podobe Agra poisťovne. Ochrana proti spomínaným rizikám je nevyhnutná pre každý poľnohospodársky podnik. Pri tejto príležitosti by som rada spomenula aj kvalitu hodnotenia škôd vďaka skúseným kolegom a samozrejme aj rýchlu výplatu odškodnenia."

Podpora platieb poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe: Slovensko nasleduje medzinárodný trend

Štát v roku 2019 prijal systémové rozhodnutie v správnom čase. Poistenie poľnohospodárskych plodín je podporované 40 až 50 percentami, čím sa pre poľnohospodárov sprístupnia poistné služby. Zároveň sa tým zvýši stabilita v poľnohospodárskej prvovýrobe, čo priamo súvisí s produkciou domácich potravín. Dotáciou poistného sa podporujú nielen poľnohospodári, ale dochádza aj k efektívnejšiemu nástroju pre riadenie rizík. V prípade živelnej pohromy nemusí MPSR hľadať obrovské finančné prostriedky pre vysoké odškodnenia farmárov za jednotlivé živelné katastrofy, tzv. "ad hoc platby" (napr. v roku 2022 bolo len za sucho vyplatených 50 miliónov eur). Pre porovnanie: alokácia rozpočtu pre podporu platieb poistného je 8 miliónov eur na rok (na všetky poistiteľné riziká spolu).

"Poistné systémy, ktoré sú založené na spolupráci verejného a súkromného sektora, sú nevyhnutné pre zabezpečenie zásobovania obyvateľstva, ako aj na schopnosť konkurencie na medzinárodnej úrovni. Spolupráca medzi poľnohospodárstvom, poisťovníctvom a verejným sektorom je čoraz dôležitejšia vzhľadom na rôznorodosť rizík a zároveň nasleduje medzinárodný trend,“ uzavrel Dalibor Bán tému o význame dotácií poistného.