Lokálpatriotizmus rozhodne nie je klišé
20/11/2026 | Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK
„Nečudoval by som sa, ak by na konci roka 2026 padol rekord v pasívnom salde zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami na úrovni 3 miliárd eur“. Naznačil v rozhovore predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský. O náročnom roku a výzvach pre pekárov hovoril nielen v súvislosti s prípravou na koncoročné vianočné obdobie. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

- Tohtoročná úroda obilia je už dávno pozbieraná a v skladoch. Ako hodnotia naši pekári jej výsledok?
Bol to veľmi náročný rok. Všetci vieme, že sucho zásadným spôsobom poškodilo domácich pestovateľov, najmä jesenných plodín. V prípade obilia sa urodilo zhruba o 17 % menej pšenice, ako je bežné. Zrná sú nadmieru veľké, no slovenské mlyny prispôsobili svoje technológie tak, aby aj takúto pšenicu vedeli spracovať. Pokiaľ mám správne informácie, už zhruba pred mesiacom sýpky slovenských mlynárov boli naplnené takmer na 95 %. To znamená, že sa mlynári správali geopoliticky veľmi zodpovedne a majú dostatočné zásoby slovenskej pšenice v svojich sýpkach. Mienime tak pokračovať do budúcnosti. V každom prípade treba povedať, že v rokoch, kedy je neúroda špeciálnej vysokokvalitnej pšenice, musíme dovážať a sú to približne 2 až 3 % zo zahraničia. Je to ale kvôli tomu, aby sme zachovali kvalitu našich receptúr, aby sa cesto pri pečení správalo tak, ako si zákazník želá.
- Naši pekári upozorňujú na čoraz väčší ekonomický tlak. Ceny energií v mnohých pekárňach vzrástli až o polovicu. Pohonné hmoty od leta zdraželi o tretinu a rastú aj mzdové náklady. Ako vážna je situácia po tohtoročnej žatve a koľko slovenských pekární dokáže takéto náklady ešte zvládať?
Tento rok je veľmi finančne náročný. Náklady vzrástli rapídnym tempom, až skokovito. To všetko nás zásadným spôsobom postihuje a my sa v tých ekonomikách vraciame vlastne 10 rokov naspäť. Kedysi pred dvoma-tromi rokmi sme naštartovali nejakú fázu zdravého podnikania, kde sme vytvárali aj rezervy na investície alebo udržateľnosť nášho podnikania. Tento rok bude iný, pretože väčšina slovenských pekárov bude buď v strate alebo na nule. Do budúcna preto očakávame prijatie opatrení na to, aby sme základný pilier slovenského potravinárstva udržali nielen pri živote, ale boli aj sebestační v produkcii chleba a pečiva.
- Pekári hovoria, že nechcú zvyšovať ceny, no rastúce náklady už nedokážu absorbovať. Budú preto nútení navyšovať odbytové ceny svojich výrobkov?
Je vysoký predpoklad, že tak bude práve z toho dôvodu, že náklady sú veľmi vysoké a od 1. januára budú rásť aj ďalšie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú naše podnikanie. Tu by som spomenul predovšetkým rast minimálnej mzdy. Z nej sa vypočítavajú príplatky za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu a cez štátne sviatky. Až 80 % našej práce je práve v tomto príplatkovom období. Čiže platí taká základná premisa, že pokiaľ bude rásť minimálna mzda a príplatky, tak odbytové ceny budú musieť rásť, pretože pekári nemajú ďalšie rezervy, aby zabezpečili nejakú kontinuitu alebo stabilitu cien. Tu by som chcel zdôrazniť, že politici majú v rukách nástroj na to, aby zabezpečili, že slovenskí spotrebitelia budú mať stabilné alebo nižšie ceny, ako sú aktuálne. Už dlhodobo upozorňujeme na fakt, že obchodníci, ktorí ovládajú ten pult a určujú, čo budete jesť a za koľko, majú neprimerane vysoké obchodné prirážky. A dávam do pozornosti, že 70 až 100 % obchodná prirážka na náš tovar, ktorý dodávame dennodenne a niekoľkokrát za deň, je úplne štandardom. Dokonca máme prípady obchodných reťazcov, ktoré 99-centový výrobok predávajú za 4,39 €. To nemá nič spoločné so serióznym podnikaním. A ja si myslím, že tak, ako sme vyskúšali aplikovať zákon o cenách v prípade maloobchodného predaja palív, tak by sme mali aplikovať aj nejaké obmedzenie výšky obchodnej prirážky na základné potraviny. Robia tak aj okolité krajiny. Nemyslím si, že by toto bola cesta, ktorá je nerealizovateľná.

- Problém slovenských pekárov však nemožno vnímať izolovane od celého potravinárstva. Slovensko malo za posledných sedem mesiacov tohto roka v zahraničnom obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami záporné saldo takmer 1,8 miliardy €. Hoci sa celkový deficit medziročne znížil. Čo nám tieto čísla hovoria o stave slovenského potravinárstva a našej závislosti od dovozu? Akým dielom sa na dovozoch podieľa samotný chlieb a pečivo?
Slovensko sa stáva silným exportérom surovín a veľkým odberateľom hotových výrobkov s pridanou hodnotou, ktorá ostáva v zahraničí. Žiaľ, tak ako ste skonštatovali, saldo je za sedem mesiacov tohto roka 1,8 miliardy eur. Nečudoval by som sa, ak by do konca roka padol smutný rekord a saldo by presiahlo tri miliardy. Prišiel čas na to, aby sme sa vážne zaoberali touto témou, lebo Slovensko sa stáva potravinovo nesebestačným aj v tých komoditách alebo sektoroch, ktoré boli dlhodobo pod svojou kuratelou a boli v nich sebestačné. Dovoz chleba a pečiva zo zahraničia dosiahol za rok hodnotu 214 miliónov €. To je také obrovské číslo, že pre dokreslenie situácie najväčšia slovenská pekáreň má približný obrat 30 miliónov eur. To znamená, v prípade, že by sme celý ten objem, ktorý sa dováža, vyrábali vo vlastných podnikoch, mohol by mať každý kraj jednu modernú, plnoautomatickú alebo až dokonca robotickú prevádzku a mohlo by byť Slovensko sebestačné. A to sa dováža chlieb, pečivo, slané, sladké, teda tovary, ktoré vedia slovenské pekárne vyrobiť v svojich súčasných prevádzkach, v kvalite, v tradičnej chuti a s veľmi promptným dodávateľským reťazcom.
- Lokálpatriotizmus v tomto prípade určite nie je len obyčajným klišé....
Takže dávam veľký dôraz na to, aby sa zákazník skutočne pýtal a zaujímal o to, čo kupuje. Napríklad taká kaiserka určite nie je slovenská, akákoľvek bude na pulte, to nie je slovenský výrobok. Rôzne nezrovnalosti sme komunikovali aj politickým stranám. Teší ma, že sme našli uši pre tento problém, lebo je to chlebová téma, ktorá sa týka všetkých voličov politických strán a hnutí, a myslím si, že na to je jednotný názor. A mám trošku viac optimizmu v sebe, pretože sme za posledné týždne rokovali aj s premiérom a prezidentom Slovenskej republiky, aj s predsedom parlamentu a všetci traja nám prisľúbili, že sa týmto vážnym problémom — potravinovou sebestačnosťou Slovenskej republiky — budú zaoberať. Pretože my sme neprišli sa sťažovať alebo vyplakávať, ale prišli sme reálne s ponukou legislatívnych, nelegislatívnych a nefinančných opatrení, ktoré slovenskému potravinárstvu výrazne pomôžu. To znamená, nepýtame zdroje, nenaťahujeme ruku, ale hovoríme: prijmite patričné vyhlášky, zmeny zákonov, zamerajme sa na verejné obstarávanie a výrazne tým pomôžeme slovenskému potravinárstvu. Slovensko nemôže byť na 50 % závislé od dovozu chleba.

- O aké konkrétne opatrenia teda z Vášho pohľadu má ísť?
Vytypovaných máme 12 okruhov alebo tém, ktoré treba prioritne riešiť. Spomeniem informáciu, že štát dodnes nemá relevantné dáta a nevie, koľko percent slovenských výrobkov je na slovenských maloobchodných pultoch. Každý reťazec to vykazuje inak — jeden hovorí, že toľko percent z predajnej plochy, druhý z obratu, ďalší z nákupu. Nikto to neaudituje, je to len v roli deklarácií. Základná vec je vedieť, aký je stav. Potom sa potrebujeme pozrieť na zákon o nekalých obchodných praktikách v obchode s potravinami (zákon č. 91/2019 Z. z). Našu pozornosť potrebujeme obrátiť aj na verejné obstarávanie, pretože tam je množstvo možností, ako podporiť domácich producentov, napríklad už len tým, že budeme sledovať takzvanú uhlíkovú stopu. Nám predsa nemôže byť jedno, že mäso prišlo z Brazílie alebo čučoriedky letecky z Peru. Ak sa zaujímame o klímu, čo je dnes moderná téma, tak by sme sa mali pozrieť, kto odkiaľ dováža aké potraviny a či je toto ozaj to pravé orechové, čo chceme. Podporujme krátke dodávateľské reťazce — načo by sme kupovali chlieb z Belgicka, keď ho vie regionálna pekáreň doniesť v čerstvej podobe niekoľkokrát za deň?
- Moja záverečná otázka a to aj v kontexte už povedaného: aká bude príprava pekárov na koniec roka a zásobovanie v období pred Vianocami?
Neočakávam problémy. Máme dostatočné výrobné kapacity, ako som povedal, vieme vyrobiť aj to, čo sa dodáva zo zahraničia. Samozrejme, obdobie od polovice novembra a v decembri je zložitejšie na rôzne sortimenty, pretože sa zrazu pečú vianočky alebo kupujú veky na slávnostnú vianočnú tabuľu, takže tam bude viacej náročnejších dní, ale my to ako doteraz vždy zvládneme. Zaujímavá situácia bude u cukrárov, pretože čoraz viacej zákazníkov sa správa zodpovedne a kupuje od tých, ktorí reálne zamestnávajú ľudí, podnikajú a platia dane. Čo sa týka dodávok, sortimentu, kvality alebo ceny, tam nevidím žiadny problém. Môžem garantovať, že slovenskí pekári, cukrári aj mlynári sú pripravení na to, aby slovenský zákazník dostal slovenské výrobky aj počas Vianoc.

English
Deutsch
Français












