Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Slovenské mliekarenstvo má potenciál na ďalší rast, no potrebuje stabilné podmienky, dostatok investícií a férovú konkurenciu. Na výročnom európskom mliečnom kongrese privítal hostí prezident Slovenského mliekarenského zväzu Marián Šolty. 

Príhovor prezidenta SMZ Mariána Šoltyho:

"Vážené dámy a páni,

je pre mňa veľkou cťou, že Vás môžem v mene hostiteľa Slovenského mliekarenského zväzu privítať v Bratislave, hlavnom meste Slovenska.

Vitajte v historickom meste na Dunaji, ktoré sa nachádza na hranici troch krajín – Slovenska, Rakúska a Maďarska – a je jediným národným hlavným mestom, ktoré má pozemné hranice s dvoma ďalšími suverénnymi štátmi.

Prvé zmienky o Bratislave sa datujú okolo roku 1000, v 16.-18. storočí bola miestom korunovácie, legislatívnym centrom a hlavným mestom Uhorska,  v katedrále sv. Martina bolo korunovaných jedenásť uhorských kráľov a osem kráľovien. Jej historická dôležitosť je prítomná v mnohých historických budovách, v jednej z nich sa teraz nachádzame. Primaciálny palác bol do doterajšej podoby postavený v 18. storočí a toto luxusné arcibiskupské sídlo od svojho vzniku dlhší čas spĺňalo postavenie rezidencie s najvyšším spoločensko-politickým poslaním. Palác sa stal i svedkom jednej z najvýznamnejších historických udalostí európskych novodobých dejín. V roku 1805 bol v honosnej Zrkadlovej sieni podpísaný Bratislavský mier, ktorý spečatil víťazstvo napoleonských vojsk v bitke pri Slavkove. 

Dnes je Bratislava politickým, kultúrnym a ekonomickým centrom Slovenska. Je sídlom slovenského prezidenta, parlamentu, slovenskej exekutívy a mnohých medzinárodných inštitúcií. Nachádza sa tu niekoľko univerzít a mnoho múzeí, divadiel, galérií a ďalších kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, spomeniem najstaršiu Academiu Istropolitana, založenú kráľom Matejom Korvínom v roku 1465.

Počas nadchádzajúcich 2 dní budete mať možnosť zažiť Bratislavu ako historické a súčasne aj moderné mesto a verím, že okúsite pohostinnosť Slovákov.

Je pre nás cťou, že môžeme hostiť také významné odborné podujatie  na európskej úrovni v mliekarenskom odvetví, ktoré je aj pre Slovensko z hľadiska ekonomického rozvoja veľmi dôležité. Stretávame sa v náročnom období, kedy sa formujú rozhodujúce európske a národné politiky pre poľnohospodárstvo do roku 2035 a  kedy bojujeme s turbulentnou situáciou na trhu s mliekom. Je pre nás dôležité počuť hlas silného európskeho mliekarenského odvetvia s očakávaniami do budúcnosti. Čakajú nás 2 dni  plné stretnutí, najnovších informácií a analýz v našom milovanom mliekarstve, ale aj hodiny plné pohody, radosti a spolupráce.

Na záver mi dovoľte zaželať Vám pekný dnešný večer v Primaciálnom paláci a úspešné rokovania zajtra v hoteli Radisson Blu Carlton."

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč na výročnom kongrese Európskej mliekarenskej asociácie (EDA) v Bratislave upozornil, že navrhované financovanie poľnohospodárstva a potravinárstva v budúcom rozpočte Európskej únie od roku 2028 nezodpovedá výzvam, ktorým sektor čelí.

Minister na kongrese Európskej mliekarenskej asociácie upozornil na nedostatočné financovanie poľnohospodárstva a potravinárstva v budúcom rozpočte EÚ. „Je pre mňa nepredstaviteľné, aby sme na jednej strane hovorili o rozpočte Európskej únie, ktorý má byť väčší o 800 až 900 miliárd eur, a na druhej strane mali poľnohospodári a potravinári dostať menej peňazí. Ak chceme zabezpečiť európsku potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, potrebujeme na to dostatok finančných prostriedkov a menej byrokracie,“ zdôraznil minister Takáč.

Tohtoročný kongres s témou „Európske mliekarenstvo: Lokálne korene a globálna konkurencieschopnosť“ spájal predstaviteľov európskeho mliekarenského sektora a vytvoril priestor na diskusiu o jeho budúcnosti, investíciách, inováciách a konkurencieschopnosti.

Viac domáceho mlieka znamená silnejšie regióny

Minister ocenil prácu slovenských farmárov a spracovateľov, ktorí zabezpečujú domácu produkciu a prinášajú na trh kvalitné mliečne výrobky. Slovenské mliekarne majú podľa neho technologické vybavenie aj kapacity na spracovanie väčšieho množstva domáceho mlieka. Podmienkou je však stabilná prvovýroba a ekonomicky udržateľné fungovanie celého sektora.

„Na Slovensku máme farmárov, ktorí sa starajú o svoje chovy, a mliekarne, ktoré dokážu domáce mlieko kvalitne spracovať. Záujem o slovenské výrobky existuje doma aj v zahraničí. Potrebujeme preto vytvoriť podmienky, aby sa viac mlieka vyrobeného na Slovensku spracovalo aj u nás. Keď funguje spolupráca medzi farmárom a mliekarňou, profituje z toho celý sektor aj naše regióny, v ktorých vznikajú pracovné miesta a zostáva pridaná hodnota,“ uviedol minister.

Slovenské mliekarstvo však čelí dlhodobému poklesu počtu dojníc, vysokým výrobným nákladom a silnej konkurencii dovážaných výrobkov. Tieto faktory ovplyvňujú ekonomiku fariem aj rozhodovanie spracovateľov o ďalších investíciách. „Nemôžeme od farmárov a spracovateľov očakávať kvalitnejšie výrobky, modernejšie technológie a vyššie environmentálne štandardy, ak im nevytvoríme primerané podmienky. Farmár aj spracovateľ musia mať možnosť pokryť svoje náklady a investovať do budúcnosti,“ zdôraznil minister Takáč.

Jednou z hlavných tém ministrovho príhovoru bola budúca Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na obdobie od roku 2028. Minister upozornil, že podľa aktuálneho návrhu rozpočtu EÚ by Slovensko malo mať na poľnohospodárstvo k dispozícii menej finančných prostriedkov než v súčasnom období. Podľa jeho slov tak hrozí, že prostriedky určené priamo na sektor nebudú postačovať ani na pokrytie priamych platieb v potrebnom rozsahu.

Osobitne zdôraznil význam podpory potravinárstva, ktoré potrebuje investície na modernizáciu, automatizáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Privítal preto posun v rokovaniach smerom k zachovaniu potravinárstva v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, zároveň však upozornil, že samotné začlenenie bez dostatočného financovania nebude stačiť. „Pre mňa je tisíckrát podstatnejšie, aby sme mali v novom rozpočte viac peňazí na poľnohospodárstvo a potravinárstvo a dokázali zabezpečiť dostatok kvalitných potravín pre našich občanov. To je otázka potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. Bez dostatočných investícií a menšej byrokracie nebude náš sektor schopný napredovať ani konkurovať producentom z tretích krajín,“ povedal minister.