Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Chov vodnej hydiny, v minulosti typický pre celý vidiek, sa postupne stráca v dôsledku transformácie slovenského poľnohospodárstva, ale aj života na dedinách. Deväť z desiatich husí a kačíc, ktoré si spotrebitelia kúpia, pochádza z dovozu. Len necelých päť percent sa vychová doma. Môže za to na jednej strane rozpad družstevnej veľkovýroby a spracovateľského priemyslu a na druhej strane aj nový životný štýl na vidieku. Spoločnosť Agrostaar KB Kráľov Brod je posledným veľkým chovateľom kačíc na Slovensku. Podobne ako v neďalekom Tešedíkove mal chov vodnej hydiny v tomto regióne veľkú tradíciu, ale krach ostatných bitúnkov spôsobil tomuto hydinárskemu sektoru veľké problémy. Farma kačíc prežila len vďaka nadšeniu a trpezlivosti miestnych poľnohospodárov ochotných zachovať chov a spracovanie kačíc na Slovensku.

Produkcia vodnej hydiny má na slovenskom území dlhú tradíciu. Napriek tomu produkcia na Slovensku po roku 2000 neustále klesá. Pokiaľ v roku 2000 sme vyprodukovali 528 ton živých kačíc, v roku 2025 to bolo iba 182 ton kačíc, čo je iba 34,5 % pôvodnej produkcie. Najvýraznejší pokles v chovoch kačíc bol medzi rokmi 2002 a 2011. Podiel kačíc na celkovej produkcii hydiny poklesol zo 5,5 % na dnešných 0,2 %. Podiel husí je na produkcii hydiny v SR je aktuálne takmer nulový. Z domácich chovov vyprodukujeme iba 5 % slovenskej spotreby vodnej hydiny.

Ako povedal riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Ing. Daniel Molnár posledných 25 rokov sme zaznamenali obrovský pokles stavov vodnej hydiny v SR. Počty husí klesli z 96 tisíc kusov na dnešných 850 kusov a počty kačíc klesli z 253 000 kusov na dnešných 32 000 kusov. Za rovnaké obdobie prišlo aj k výraznému zníženiu počtu chovov vodnej hydiny. Väčšie chovy kačíc sú v dnešnej dobe v SR iba 3 – v Kráľovom Brode (15 000 ks), v Tomášikove (10 000 ks) a v Topoľnici (3 500 ks). Väčšie chovy husí už nie sú žiadne.

V SR sa v roku 2025 vychovalo 182 ton kačíc (medziročný pokles o 32 ton, o 14,9 %). Na produkcii živej hydiny v SR má produkcia kačíc podiel iba 0,2 %. Jatočné kačice dosiahli počas roku 2025 priemernú hmotnosť 2,63 kg. Priemerná odbytová cena počas roku 2025 za jatočné kačice bola na úrovni 3,52 EUR/kg. V SR sa v roku 2025 vychovalo iba 15 ton husí.

V roku 2025 sa na bitúnkoch zabilo 18 214 kusov kačíc (56 ton živej hmotnosti), z ktorých sa vyprodukovalo 43 ton kačacieho mäsa. To predstavuje 0,1 % z celkovej produkcie hydinového mäsa. Priemerná živá hmotnosť na 1 ks bola 3,05 kg. Priemerná mŕtva hmotnosť na 1 ks bola 2,33 kg. Husi sa v roku 2025 na hydinových bitúnkoch v SR nezabíjali.

V rámci samozásobenia sa v slovenských domácnostiach vyprodukovalo 320 ton kačacieho mäsa (4,1 %) a 37 ton husacieho mäsa (0,5 %).

K poslednému dňu roku 2025 sa v rozmnožovacích chovoch v SR nachádzalo 865 kusov kačíc. Počas minulého roku sa v SR vyprodukovalo 68 259 kusov násadových vajec kačíc. Podiel produkcie násadových vajec vodnej hydiny je dlhodobo na úrovni do 0,1 %. Všetky násadové vajcia boli presunuté do liahní, kde bolo vyliahnutých 48 043 kusov kačíc. SR má aktuálne kapacitu liahní pre 32 tisíc kačíc.

Nestor v oblasti chovu vodnej hydiny a dlhoročný manažér spoločnosti Agrostaar Kráľov Brod Ing. František Szikura spomína, že v 70-tych rokoch chovali na farme až 800 tisíc kačíc. Za radikálnym úpadkom vodnej hydiny vo veľkochovoch na Slovensku považuje obdobie na rozhraní milénií, kedy zaniklo viacero bitúnkov pre  husi a kačice, či už v Bratislave, Dunajskej Strede, Galante, Bytči a podobne. Ich privatizéri zostali chovateľom dlžní milióny korún a to ich položilo na lopatky.

MVDr. Balázs Kósa, riaditeľ spoločnosti Agrostaar Kráľov Brod, ktorá je najväčším producentom kačíc u nás, sa snaží chov naďalej udržať, aj keď, ako tvrdí, je to z roka na rok náročnejšie. Veď na každom kilograme strácajú 1,3 eura a to najmä kvôli dennodennej manuálnej práci, vyššej konverzii krmiva a jeho rastúcim cenám. Majú aj podnikový bitúnok a tak okrem vlastných a lokálnych predajní sa snažia ponúkať spotrebiteľom svoje kačice aj cez obchodné reťazce, avšak pri konkurencii dovozov z intenzívnych chovov v Maďarsku, Česku, Nemecku a iných krajinách je to ťažké.

Ako konštatoval riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Ing. Daniel Molnár, v záujme zvýšenia minimálnej sebestačnosti vo vodnej hydine ÚHS zastáva názor, že chovateľom by pomohla podpora na založenie odbytových združení pre zvyšovanie vlastnej produkcie, čím by sa zlepšovali možnosti odbytu a zároveň by mohli získať zdroje na ďalší rozvoj.