Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Drahé energie a hnojivá sa prejavia v cenách potravín. Problémy môže priniesť aj zmena podpory fariem po roku 2027.

Emil Macho, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, kritizuje rozdielne podmienky, v ktorých podnikajú európski farmári. Slovenskí producenti podľa neho zápasia s investičným dlhom, drahými vstupmi aj byrokraciou. V rozhovore pre TREND vysvetľuje, prečo očakáva zdražovanie potravín v druhom polroku 2027 a prečo odmieta tlak na rozdeľovanie veľkých fariem.

Ako vnímate Green Deal?

Ako Columbovu ženu. Všetci o ňom hovoria, ale jeho výsledky v praxi nikto nevidel. Európska komisia si v roku 2019 strelila do vlastného kolena, keď prišla s ambíciou znížiť do roku 2030 emisie celej EÚ najmenej o päťdesiat percent oproti roku 1990. Emisie v poľnohospodárstve pochádzajú najmä zo živočíšnej výroby a tej máme oveľa menej ako Belgičania či Holanďania. Pre nás je Green Deal byrokratický moloch, ktorý nerozumie praxi. Tak ako nehovoríme kardiológovi, ako má operovať srdce, ani úradníci v Bruseli by nám nemali hovoriť, ako máme hospodáriť.

Farmári opakovane protestovali aj priamo v Bruseli. Pohlo sa niečo?

Komisia mení prístup skôr pod tlakom toho, čo sa deje vo svete. Úradníci prichádzajú na to, že nemôžu prijímať opatrenia od stola. Príkladom je smernica o odlesňovaní. Ďalšia byrokracia, ktorú zavedieme, potom ju odložíme a nakoniec o nej diskutujeme. EÚ si sama uvedomuje, že takýmito politikami zabíja vlastné poľnohospodárstvo aj priemysel.

Extrémy počasia sú čoraz častejšie, čelíme aj veľkému suchu. Ktoré zelené opatrenia dávajú zmysel a ktoré sú len administratívnym cvičením?

Zmysel majú vodozádržné opatrenia, závlahy a práca s pôdou tak, aby voda zostala v krajine.

Nesúhlasíme však s tlakom na emisie zo živočíšnej výroby. Belgicko má podstatne vyššiu intenzitu chovu hospodárskych zvierat než Slovensko. Je to ako v bazéne. Na jednej strane je zodpovedný rodič s dieťaťom v plienke, na druhej robia ostatní do vody, čo robia. Voda sa zašpiní tak či tak.

Farmárov v celej Európe trápia aj vysoké ceny energií. Ako ich pociťujete?

Denne. Sejeme, zberáme kukuricu, rozvážame hnoj a na všetko treba naftu a energie. Farmár je podnikateľ, takže vyššie náklady premieta do cien, no trh je dnes svetový. Ak má niekto lacnejšiu naftu, menej byrokracie alebo môže striekať inou chémiou ako my, prestávame byť konkurencieschopní. A plyn je navyše základnou surovinou na výrobu hnojív.

Situáciu skomplikoval aj útok USA a Izraela na Irán a dianie okolo Hormuzského prielivu. Ako sa to prejavuje pri dusíkatých hnojivách?

Plyn sa aktuálne obchoduje okolo úrovne 100 eur za megawatthodinu. Hnojivá preto budú drahšie, farmár ich drahšie kúpi a drahšie vyrobí aj potraviny. Európa by si mala uvedomiť, že výrobcovia hnojív sú kritická infraštruktúra. Bez priemyselných hnojív by úrody výrazne klesli a zabezpečiť dostatok potravín pre svetovú populáciu by bolo oveľa ťažšie.

Môžeme teda čakať drahšie potraviny?

Paradoxne práve potraviny v posledných mesiacoch tlmia infláciu. Drahé sú služby, energie či bývanie. Očakávame, že tento rok bude potravinová inflácia takmer nulová. V druhom polroku 2027 však očakávame rast cien, pretože sa prejaví drahý plyn, hnojivá, suchá aj svetové konflikty.

Platia pre slovenského a západoeurópskeho farmára rovnaké pravidlá?

Rovnaké pravidlá nikdy neplatili a ani platiť nebudú. Máme jednotný trh, ale nerovnaké pravidlá. Francúzsky či belgický farmár dostáva úplne iné peniaze ako východoeurópsky a platby na hektár stále nie sú dorovnané. K tomu máme desaťročia investičného dlhu v spracovaní potravín. Samozrejme, aj doma máme čo zlepšovať.

Ako náš trh aktuálne ovplyvňuje dovoz z Ukrajiny či Latinskej Ameriky, kde platia iné pravidlá?

Dohoda Mercosur pre Slovensko nie je zásadný problém, kamióny brazílskych kurčiat tu nečakám. Problémom sú veľké komodity. Európa je závislá od dovozu sóje a vlastnú produkciu si pritom brzdíme. Vstup Ukrajiny do EÚ prinesie aj príležitosti, no budeme musieť riešiť ukrajinskú hydinu, cukor či múku. Bojím sa, aby sme raz namiesto pšenice nemali len zatrávnené plochy, ktoré budeme mulčovať.

Čo očakávate od novej spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027?

Podľa návrhu sa má diametrálne zmeniť. Už budeme hovoriť o takzvaných národných a regionálnych partnerských plánoch. Obávame sa nižšieho rozpočtu pre poľnohospodárstvo a toho, koľko peňazí jednotlivé štáty vyčlenia na investičnú podporu fariem. Tipnite si, ako dopadneme v súboji s Nemeckom či Francúzskom. Z môjho pohľadu nás nič dobré nečaká.

Znovu upozorňujeme aj na politický fetiš zastropovania platieb. Keď vidím farmy v Brazílii či na Ukrajine, je mi na smiech, keď nám úradník hovorí o obrovskej farme s tisíc hektármi. Slovensko je historicky postavené na veľkých farmách po nešťastnej kolektivizácii. A robiť z Bratislavčanov či Trnavčanov malých farmárov je nezmysel. To sa proste neudeje, nech to umelo netlačia.

Dá sa v Európe vyrobiť potravina ekologicky, zdravo a za prijateľnú cenu?

Dá. Ani ja však nechcem mať sto percent slovenských potravín, mám rád mozzarellu a pestrosť.

Sebestační máme byť v základných surovinách, teda v obilí na chlieb, v mäse či v mlieku. A čo je vlastne drahá potravina? Espresso v Bratislave stojí 2,90 eura a my riešime, či bude mlieko stáť 50 alebo 70 centov. To, či rožok stojí 9 alebo 11 centov, nie je problém slovenských rodín.

Ako je to s pracovnou silou? Bude mať o desať rokov kto vyrábať naše potraviny?

Prácu, ktorú kedysi robilo desať ľudí, dnes vďaka automatizácii zvládnu traja. Traktorista v súčasnosti riadi v podstate Ferrari za 300- až 400-tisíc eur s GPS. A začíname používať drony. Väčšina Európanov chce toastový chlieb za prijateľnú cenu a bez automatizácie sa to nedá. Zamestnanosť zvýši len pestrejšia výroba, teda viac mlieka a mäsa. Na úroveň spred 30 rokov sa však už nevrátime.

Ako vnímate rastúci záujem o rastlinnú stravu?

Je skvelé, že si spotrebiteľ môže vybrať aj vegánske výrobky. Ale väčšina ľudí chce mlieko a mäso a podľa mňa to tak aj zostane. Tlačia to úradníci od stola. Väčšina Európanov si radšej dá hovädzí burger ako vegánsky.

Sme teda v Európe pápežskejší ako pápež?

Jednoznačne. A na Slovensku k tomu ešte pridáme gold-plating, teda k európskej byrokracii aj vlastnú. Byrokracia zabíja podnikateľské prostredie a pravidlá sa musia zjednodušiť. Štát by mali riadiť ľudia, ktorí už niečo dokázali v praxi.

Aké sú najväčšie výzvy na najbližšie roky?

V poľnohospodárstve je to nová spoločná poľnohospodárska politika. Obávame sa, že farmári budú mať menej peňazí a prípadný výpadok podpory by musel dorovnať štátny rozpočet. V podnikateľskom prostredí sa spolieham na novú vládu, že urobí daňovo-odvodové a prorastové zmeny. A to hneď v prvom roku, lebo v treťom či štvrtom roku vládnutia to ešte žiadna vláda neurobila.