Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Senica zorganizovala začiatkom októbra svoje valné zhromaždenie. Debata sa týkala nanajvýš aktuálnych tém – sucha, administratívy súvisiacej s dotačnou politikou a škôd na poľnohospodárskych plodinách. Delegáti sa však zaujímali aj o prípravu podmienok pre programovacie obdobie 2028 – 2034.

Predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) Senica Peter Hubina informoval delegátov o činnosti komory za ostatné mesiace.

Publikujeme časť Správy Predstavenstva RPPK Senica:“Ubehol rok od nášho posledného valného zhromaždenia a dnes sme sa tu opäť stretli, aby sme spoločne zhodnotili dosiahnuté výsledky a posúdili, čo nás v uplynulom období posunulo vpred. Je to pre nás výborná príležitosť nielen pripomenúť si predchádzajúce obdobie  a otvorene pomenovať výzvy, ale predovšetkým stanoviť jasný smer a kľúčové ciele pre nadchádzajúce obdobie. Akokoľvek bol minulý rok poznačený hrozbou slintačky a krívačky, ani nasledujúce obdobie neprinieslo stabilizáciu v agrosektore.  Odvetvie aktuálne čelí súbehu viacerých  krízových faktorov. K nepriaznivým klimatickým podmienkam a extrémnemu suchu sa pridali výrazné trhové výkyvy – predovšetkým prepad výkupných cien mlieka a agrárnych komodít,  rastúce vstupné náklady, neúmerná administratívna záťaž, kritický deficit pracovnej sily a z toho vyplývajúca klesajúca konkurencieschopnosť celého sektora.“

Ceny mlieka

Už koncom roku sme zaznamenali prvé signalizované správy o poklese nákupných cien mlieka. Ich plný dopad sme začali pociťovať začiatkom tohto roka, kedy sa straty v živočíšnej výrobe začali z mesiaca na mesiac akumulovať. Kým v minulom roku sa priemerná nákupná cena mlieka pohybovala na historických maximách okolo 0,48 € až 0,49 € za liter, v súčasnom období klesla na úroveň približne 0,36 € až 0,37 € za liter, čo predstavuje dramatický pokles o viac ako 23 %. Tento výrazný cenový prepad je spôsobený najmä prebytkom mlieka a nadprodukciou na celoeurópskom trhu, tlakom lacných dovozov a konkurenciou z tretích krajín s nižšími výrobnými nákladmi, ako aj celkovým oslabením dopytu a preplnenými kapacitami mliekarní, ktoré prenášajú tlak obchodných reťazcov priamo na prvovýrobcov.

Výsledky žatvy

V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali poľnohospodári na Záhorí výrazný výpadok produkcie. Pri jarnom jačmeni došlo k poklesu produkcie o viac ako 20 % a zároveň k zníženiu výsevnej plochy o viac ako 1 000 hektárov. Pri pšenici (ozimnej aj jarnej) dosiahli priemerné úrody pokles o 15 % až 20 % a pri ozimnej repke o 10 %.

Silná téma: Tohtoročné extrémne sucho

Na udržanie stavu a existencie živočíšnej výroby má výrazný vplyv extrémny priebeh počasia charakterizovaný dlhotrvajúcimi horúčavami a výrazným zrážkovým deficitom, čo stavia poľnohospodárov do jednej z najzložitejších situácií za posledné roky. Sucho už dávno nie je len o nízkych číslach v zrážkomeroch, ale pretavuje sa aj do hlbokej krízy, ktorá priamo zasahuje fyziológiu rastlín a následne celú živočíšnu výrobu. Najväčší nápor pociťujú neskoro zberané plodiny a krmoviny najmä kukurica, slnečnica cukrová repa, lucerna a sója. Pre pestovateľov krmovín predstavovali tropické dni bez zrážok výpadok druhej a tretej kosby. Trvalé trávne porasty na mnohých miestach doslova vyhoreli, čo poľnohospodárov pripravilo o spásanie pasienkov, aj o plánované zásoby sena. Tento dramatický pokles úrod priamo ohrozuje živočíšnu výrobu, kde sa naplno prejavuje reťazový efekt. Chovatelia hospodárskych zvierat čelia akútnemu nedostatku objemových krmív. Mnohé podniky sú nútené otvárať zimné či rezervné zásoby už počas leta, čo vytvára nebezpečný deficit pre nadchádzajúce obdobie. Okrem samotného množstva je obrovským problémom aj kvalita zberanej hmoty. Poľnohospodári sa tak dostávajú do klieští rastúcich nákladov na úpravu kŕmnych dávok, nakupovanie drahých kŕmnych komponentov a boj s ekonomickými stratami, ktoré so sebou súčasná situácia  prináša. Z roka na rok sme svedkami čoraz výraznejších extrémov počasia a nepriaznivých prírodných javov, ktoré priamo ohrozujú stabilitu poľnohospodárskej výroby. Ako opakovane zdôrazňujeme, zvládanie týchto dopadov si vyžaduje komplexné a systémové riešenia.

Preddavky za priame platby

Žiadatelia môžu už tretí rok po sebe získať preddavky, v tomto roku vo výške 70 % v rámci prvého piliera a 75 % pri druhom pilieri, čo prinieslo finančné prostriedky na ich účty v rekordne rýchlom čase.

Tento pozitívny trend pokračuje aj v aktuálnom roku, čo si veľmi ceníme. Vítame, že Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) pristúpila k vyplácaniu preddavkov na priame platby v historicky najskoršom termíne – už od polovice septembra. Pre mnohých farmárov to v súčasnej náročnej situácii predstavuje dôležitú pomoc pri preklenutí kritického obdobia. Pri druhom pilieri navyše došlo k ďalšiemu navýšeniu preddavkov až na 85 %. Zároveň by subjekty, u ktorých je kontrola, mali mať garantované vyplácanie preddavkov na úrovni 50 %.

Budúce programovacie obdobie

Slovenský agropotravinársky sektor čelí zásadnej hrozbe v podobe predloženého návrhu budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Návrh v súčasnej podobe je pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov neprijateľný a je predmetom intenzívnych rokovaní pre nadchádzajúce programové obdobie. Predložený koncept SPP nepriaznivo vplýva na potravinovú bezpečnosť celej Európskej únie a obsahuje špecifické mechanizmy, ktoré by znamenali výrazné zhoršenie postavenia domácich producentov.

Za najrizikovejšie oblasti predloženého návrhu považujeme zlúčenie I. piliera (priame platby) a II. piliera (rozvoj vidieka), ktoré prináša riziko straty účelovej viazanosti finančných prostriedkov a ich nežiaduceho presunu. Takýto zásah by oslabil konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov a skomplikoval by realizáciu kľúčových investičných aj environmentálnych opatrení. Za najväčšie riziko považujeme zavedenie povinného stropovania priamych platieb bez možnosti odpočtu mzdových nákladov a súvisiacich odvodov. Tento krok predstavuje existenčné riziko najmä pre stredné a väčšie poľnohospodárske subjekty, ktoré patria k hlavným zamestnávateľom na vidieku a producentom špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby.

Škody na poľnohospodárskych plodinách

Je nevyhnutné monitorovať škody vznikajúce na poľnohospodárskych plodinách. V posledných rokoch vykonáva Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v spolupráci s regionálnymi komorai monitoring škôd vplyvom napríklad jarných mrazov, hrabošov, ľadovca, sucha, silných dažďov a poľovnej zveri. S cieľom objektívne dokumentovať rozsah problémov a vytvoriť podklady pre účinné legislatívne a manažérske riešenia situáciu intenzívne monitorujeme počas celého roka, aj ku koncu roka. Len prostredníctvom neustálej a systematickej evidencie týchto údajov a komunikácie môžeme fundovane poukazovať na pretrvávajúce problémy a vyvíjať efektívny tlak na zodpovedné orgány. Okrem škôd spôsobených zverou vykonávame v priebehu roka  monitoring škôd na porastoch  vplyvom iných faktorov  a to   jarných mrazov, hrabošov a ľadovca. 

Pripravované vzdelávacie aktivity

Na jeseň 2026 plánuje RPPK Senica ďalšie školenia, a to v termíne od 10. do 11. novembra 2026 v Trenčianskych Tepliciach, kde sa uskutoční seminár pre agronómov. V termíne od 18. do 20. novembra 2026 pripravujú zase seminár pre ekonómov. Školenie pre predsedov a riaditeľov plánujeme opäť uskutočniť začiatkom budúceho roka.

Komunikácia je základom

„Mimoriadne dôležitú úlohu pre nás zohráva aktívna komunikácia s členmi. Naďalej sa zameriavame na prenos kľúčových informácií – či už ide o najnovšie pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, legislatívne zmeny alebo celkové aktuálne dianie v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva. Zároveň pokračujeme v zbere údajov o žatve, jesennom monitoringu, škodách na porastoch a podieľame sa na spracovaní informačných listov. Dovoľte mi, aby som sa vám touto cestou srdečne poďakoval za vašu doterajšiu spoluprácu pri poskytovaní týchto dát“, uviedol na záver Peter Hubina, predseda RPPK Senica.