Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Kým na jednej strane vznikajú potravinové prebytky, na druhej strane sú domácnosti, pre ktoré je zabezpečenie základných potravín každodenným problémom. Česká republika ukazuje, že prepojenie týchto dvoch oblastí môže fungovať prostredníctvom organizovaného systému potravinových bánk. Ako funguje v praxi a čo z neho môže využiť Slovensko, bolo predmetom študijnej návštevy Potravinovej banky pre Brno a Juhomoravský kraj, ktorá sa uskutočnila 9. októbra 2026 v rámci národného projektu REDIPOM a na ktorej sa zúčastnila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

Potravinové banky nepredstavujú iba sklady, v ktorých sa zhromažďujú nepredané potraviny. Sú súčasťou logistického a sociálneho systému, ktorý prepája obchodné reťazce, výrobcov potravín, neziskové organizácie, samosprávy a ľudí odkázaných na pomoc.

S fungovaním českého modelu oboznámil účastníkov študijnej návštevy Pavel Kosorín, riaditeľ Potravinovej banky pre Brno a Juhomoravský kraj. Súčasťou programu bola prezentácia systému redistribúcie potravín, diskusia o legislatívnych a ekonomických podmienkach jeho fungovania, ako aj prehliadka skladových priestorov.

Systém, ktorý ročne pomáha státisícom ľudí

Česká republika má vybudovanú sieť 15 regionálnych potravinových bánk a jedného logistického centra. Do systému je zapojených 1 551 neziskových organizácií a funguje v ňom 261 výdajných miest potravinovej pomoci.

Podľa údajov prezentovaných počas návštevy získalo pomoc prostredníctvom českých potravinových bánk približne 430-tisíc ľudí, pričom bolo distribuovaných 17 400 ton potravín a drogérie.

Významnú úlohu zohráva spolupráca s maloobchodnými reťazcami, ktoré patria medzi hlavných dodávateľov nepredaných potravín. Český systém pritom nie je založený výlučne na darovaní. Česká federácia potravinových bánk zabezpečuje aj nákup potravín, ktorými dopĺňa dostupné zásoby podľa potrieb prijímateľov.

V samotnom Juhomoravskom kraji sa v roku 2025 podarilo zachrániť pred vznikom odpadu približne 1 114 ton potravín.

Pomoc musí byť adresná

Jedným zo zaujímavých prvkov českého systému je rozdelenie kompetencií medzi potravinové banky a samosprávy.

Potravinová banka zabezpečuje príjem, skladovanie, evidenciu a distribúciu potravín. Posudzovanie sociálnej situácie prijímateľov však zostáva na obciach a príslušných sociálnych organizáciách.

V praxi to znamená, že obec identifikuje človeka alebo domácnosť, ktorá potrebuje pomoc a potravinovej banke poskytne informácie potrebné na zostavenie potravinového balíčka. Prijímatelia sú v evidencii banky vedení pod pridelenými číslami, nie menami.

Zohľadňuje sa napríklad počet členov domácnosti, prítomnosť detí, potravinové intolerancie alebo potreba hygienických potrieb. Zloženie balíčkov však závisí aj od aktuálne dostupného sortimentu.

Potravinová banka v Brne spolupracuje približne so 130 odberateľmi vrátane organizácií. Pri vybranej skupine približne 50 osôb zabezpečuje pravidelnú potravinovú pomoc raz za dva týždne. Rozvoz realizuje vlastnými vozidlami.

Bez skladov a dopravy to nepôjde

Skúsenosti z Brna potvrdzujú, že samotná ochota darovať potraviny nestačí. Nevyhnutné sú vhodné skladové priestory, dopravné kapacity, zamestnanci a stabilné financovanie prevádzky.

Potravinová banka musí zabezpečiť vysledovateľnosť prijatých potravín, ich správne skladovanie a dodržiavanie požiadaviek na bezpečnosť.

Každá dodávka sa eviduje podľa druhu, pôvodu a množstva. Potraviny sa pri príjme vážia a kontrolované sú aj množstvá určené na ďalší rozvoz. Podľa informácií prezentovaných počas návštevy podlieha prevádzka pravidelným veterinárnym kontrolám.

Význam dostatočných kapacít sa naplno prejavil aj počas povodní, keď potravinová banka zaznamenala mimoriadne vysoký prílev darovaných potravín. Ich príjem, triedenie a následná distribúcia si vyžiadali posilnenie personálneho zabezpečenia.

Aj preto českí zástupcovia zdôrazňovali, že systém redistribúcie musí mať zabezpečené nielen potravinové zdroje, ale aj dlhodobé financovanie logistickej infraštruktúry.

Odkiaľ potraviny pochádzajú?

Zaujímavým poznatkom z návštevy bolo, že potravinová banka získava väčšinu potravín z maloobchodných reťazcov, zatiaľ čo priame dodávky od poľnohospodárskych prvovýrobcov prakticky nevyužíva. Príležitostne prijíma aj výrobky z mliekarenských podnikov, napríklad syry, avšak v menších množstvách.

riaditeľ Potravinovej banky pre Brno Pavel Kosorin 

Česká legislatíva vytvorila základ

Dôležitou súčasťou fungovania českého systému je aj legislatívna úprava darovania nepredaných potravín.

V Českej republike od 1. januára 2018 platí zákonná povinnosť pre prevádzkovateľov predajní s predajnou plochou nad 400 m² bezplatne poskytovať určené nepredané potraviny oprávneným neziskovým organizáciám, pokiaľ sú naďalej bezpečné na ľudskú spotrebu.

Ako však zaznelo počas prezentácie, samotná legislatívna povinnosť ešte nezaručuje funkčný systém. Rovnako dôležité je zabezpečiť financovanie skladov, dopravy, zamestnancov a koordináciu medzi jednotlivými subjektmi.

Česká skúsenosť preto ukazuje, že účinná redistribúcia potravín si vyžaduje súčasné riešenie legislatívnych, organizačných, ekonomických aj sociálnych otázok.

Čo si môže odniesť Slovensko?

Skúsenosti z Brna môžu byť využité pri príprave jednotného systému redistribúcie potravinovej pomoci na Slovensku v rámci národného projektu REDIPOM. Na jeho tvorbe sa podieľa nadrezortná pracovná skupina koordinovaná Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, v ktorej sú zastúpení predstavitelia štátnej správy, samospráv, odborných inštitúcií, neziskového a podnikateľského sektora vrátane Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Pracovná cesta poskytla účastníkom možnosť oboznámiť sa s praktickým fungovaním českého systému a diskutovať o jeho legislatívnych, organizačných a ekonomických podmienkach. Získané poznatky predstavujú jeden z podkladov pre ďalšiu odbornú diskusiu o možnostiach nastavenia redistribúcie potravinovej pomoci v slovenských podmienkach.