Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Poľnohospodári pokračujú v zbere jesenných plodín, ktoré sú stále na poliach a v sadoch. Vyorávajú zemiaky, cukrovú repu, zbierajú slnečnicu, kukuricu a sóju. Sezóna oberačiek je v plnom prúde aj v ovocných sadoch. Pestovatelia zbierajú úrodu naďalej v extrémne suchých podmienkach a navyše, do presušenej pôdy sú nútení siať aj budúcoročnú úrodu – obilniny a repku. Práve preto pripomínajú spotrebiteľom, že v extrémnom roku nie je samozrejmosťou ani to, čo dnes vidíme na poliach a v sadoch. Každé zozbierané kilo úrody je výsledkom násobne väčšieho úsilia, skúseností a vážnych rozhodnutí poľnohospodárov.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) každý týždeň zbiera informácie od svojich regiónov, ako postupujú jesenné práce na poliach a aké množstvo úrody ešte ostáva v pôde. K dnešnému dňu (1. október) poľnohospodári pozbierali 21 % kukurice na zrno, 47 % slnečnice,  15 % cukrovej repy, 50 % zemiakov, 59 % sóje a až 82 % kukurice na siláž. Vzhľadom na pokračujúce extrémne sucho a pri porovnaní monitoringov z rovnakého obdobia minulých rokov jednoznačne vyplýva, že plodiny sa zbierajú veľmi rýchlo. Výpovednou je napríklad sója, ktorá bola v roku 2023 o tomto čase pozbieraná len z dvoch percent. Dnes ale poľnohospodári vzhľadom na stav porastov už nemajú na čo ďalej čakať. Stavu jesenných plodín už nepomôžu žiadne zrážky a istejšie pre nich je mať úrodu pod strechou ako na poli.

Doterajšie pozbierané jesenné úrody len potvrdzujú dopady extrémneho sucha. Úrody sú podpriemerné, sklamala najmä kukurica a krmoviny pre hospodárske zvieratá. Poľnohospodári v tomto období nielen zbierajú plodiny, ale musia aj taktizovať, ako naložia s budúcoročnou úrodou. Niektorí plánujú zasiať viac krmovín ako v tomto roku práve pre to, aby sa v prípade obdobného sucha doslova poistili a mali tak pre svoje zvieratá v zálohe viac krmiva. Poľnohospodári sú vďační za každé spadnuté zrážky a aj za rannú rosu, pretože sú teraz mimoriadne potrebné pre sejbu a následný rast budúcoročnej úrody – teda ozimín.

„V druhej polke septembra prišiel slabší dážď. Suchá pôda trocha ožila, čomu sa potešila ozimná repka a začala postupne vzchádzať tam, kde doteraz len spala. Aspoň aká-taká vlaha je veľmi dôležitá pre zasiate oziminy, pretože im pomôže pri vzchádzaní,“ opisuje situáciu Martin Švajda, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trenčín.

„Tohtoročná úroda a ani tá budúcoročná nevyrástla sama od seba. Vyrástla v podmienkach, ktoré boli pre poľnohospodárov mimoriadne náročné. No aj napriek tomu dokázali produkciu udržať. Za každým hektárom by mal preto spotrebiteľ vidieť obrovské množstvo práce, ale aj správnych rozhodnutí v správnom čase. Na to by mali myslieť naši spotrebitelia aj v obchodoch pri kúpe slovenských potravín,“ hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast.

Náročnosť sezóny a taktika pestovania je charakteristická aj pre našich ovocinárov. Hoci úrody jabĺk sú nižšie približne o 20% ako vlani, to, že nie je to ešte horšie, treba pripísať starostlivosti o stromy. Profesionálne sady sú vybavené okrem iného aj tieniacimi plachtami, závlahami a mnohí pestovatelia potvrdzujú, že v tomto suchom roku mali naplno počas leta pustené aj protimrazové závlahy, ktoré znásobili množstvo dodanej vody pre stromy. Práve na toto by mali myslieť spotrebitelia, ktorí po tie dni zavítajú do ovocných sadov na samozbery jabĺk alebo hrušiek. Nie je jednoduché vypestovať kvalitnú úrodu, o čom sa môžu ľudia v ovocných sadoch aj sami presvedčiť.

Jesenné odrody jabĺk na zber ešte len čakajú. Ovocinári v týchto dňoch potrebujú veľké rozdiely medzi rannou a večernou teplotou, aby sa červené odrody jabĺk pekne vyfarbili. Sfarbovaniu jabĺk ovocinári pomáhajú aj tým, že pomocou strojov alebo ručne odstraňujú z plodov prebytočné listy, ktoré zbytočne tienia jablká pred slnkom.