Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Jesenné práce na našich poliach sú v plnom prúde. Poľnohospodári zberajú kukuricu, sóju či slnečnicu a zároveň pripravujú pôdu na založenie budúcoročnej úrody. Práve aktuálny jesenný zber však čoraz výraznejšie ukazuje dôsledky extrémneho sucha. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora spustila monitoring jesenných prác. Z informácií k 23. septembru vyplýva, že kukurica na zrno je pozbieraná na 12%, slnečnica na 21%, cukrová repa na 9%, zemiaky a sója zhodne na 26%. Najviac máme pozbieranú kukuricu na siláž, a to na 69%.

1. SPPK spustila jesenný monitoring plodín – to znamená, že zisťujete, v akom stave sú jesenné práce na poliach, aké plodiny sa zbierajú a pri akej kvalite a množstve. Ako aktuálne vyzerá zber jesenných plodín na našich poliach? Čoho máme a koľko pozbieraného?

Áno, monitoring jesenných prác sme spustili, ale je v začiatkoch vzhľadom na ešte len ukončenú žatvu v predchádzajúcich týždňoch a vzhľadom na pozornosť, ktorú naše regióny venovali mapovaniu škôd vplyvom sucha. Isté je, že zber plodín jesenného zberu sa už začal v prvom rade až príliš skorým zberom kukurice na siláž, pričom mnohé porasty boli pôvodne určené na výrobu kukuričného zrna, ale vzhľadom na nízky podiel zrna a zvyšujúci sa obsah sušiny boli nevyhnutne využité na výrobu kukuričnej siláže ako jedného z hlavných komponentov celoročne vyrovnanej kŕmnej dávky dojníc a celoročne vyrovnanej dodávky mlieka. Spolu so zberom kukurice na siláž prebiehal výsev repky olejnej, ktorý bol riskantný, nakoľko počas optimálneho termínu na výsev repky vládlo na Slovensku extrémne sucho a teda bolo riziko, že osivo nevzíde. Odkladom výsevu v možno lepších vlahových podmienkach sa zvyšovalo a zvyšuje riziko oneskoreného vývoja porastov repky. Prebieha zber sóje, slnečnice a príprava pôdy pod pšenice a jačmene. Zároveň sa začala cukrovarnícka kampaň.

2. Už týždne dozadu ste hovorili, že problémom pri suchu sú najmä jesenné plodiny. Potvrdzujú to naši poľnohospodári?

Áno, doterajší monitoring škôd suchom na plodinách jesenného zberu potvrdzuje výpadok produkcie týchto plodín. V tomto období preto prebieha aktualizácia, teda postupné upresňovanie dôsledkov tohtoročného extrémneho sucha. Je veľmi dobré, že vláda a rezortné ministerstvo vyčlenili prostriedky na odškodnenie sektorov najviac postihnutých tohtoročným extrémnym suchom a na mimoriadnu podporu poľnohospodárov v súvislosti s rastom cien hnojív a energií.

3. Ktorá plodina sklamala a je niektorá aj taká, ktorá zatiaľ príjemne prekvapila? 

Pravdupovediac nesklamala ani jedna plodina, skôr nás plodiny počas žatvy prekvapili ako sa svojou odolnosťou a vplyvom aj starostlivosti hospodárov. Dokázali sa vysporiadať aj s niekoľkomesačným výpadkom vody. Vďaka za to. Výpadky sme, vychádzajúc z naozaj extrémneho sucha, očakávali omnoho horšie v porovnaní s realitou a to aj vzhľadom na už druhý rok sa opakujúce extrémne sucho a chýbajúcu 1/3 celoročnej vlahy (približne 200 mm). Lepšie sa so suchom vysporiadali oziminy (jačmeň, pšenica, repka), horšie to bolo pri jarných obilninách. Výpadok úrody pri obilninách je v rozmedzí od 9 do 24 % v závislosti od plodiny.

4. V akom stave je cukrová repa? Jej zber sa začal už pred viac ako týždňom... a je to práve plodina, ktorú v čase klimatických zmien len ťažko pestovať bez závlah.

Počasie v tomto roku opäť potvrdilo, že dostupnosť vody pre repu je kľúčová. Vzhľadom na nedostatok zrážok a veľa slnečných dní v prvej polovici leta mala repa až nevídanú cukornatosť, miestami až 20%, pričom štandardne v tom čase býva okolo 15%, čo bolo pozitívne. Po druhej vlne horúčav však množstvo repy zhodilo listy, buľvy zmäkli a boli ako guma. Spracovanie takejto repy bude náročné. Tohtoročná repná kampaň tak bude o to viac zdôrazňovať význam vody pre repu ako špeciálnu plodinu a súčasť špeciálnej rastlinnej výroby a nutnosť revitalizácie závlahových sústav na Slovensku, keďže dnes nie každé pole repy je pod závlahou. V realite sa zavlažuje menej než 1000 ha plôch, na ktorých sa táto plodina pestuje.

5. Zberom jesenných plodín sa práce na poliach nekončia. Poľnohospodári súbežne s tým aj zakladajú budúcoročnú úrodu. Ako teda vyzerajú podmienky na poliach po zbere a pri zakladaní novej úrody? 

Ako sme už uviedli, podmienky po zbere plodín (august - september) neboli dobré pre zakladanie a ďalší vývoj porastov, najbližšie týždne naznačia prvé predpoklady tvorby budúcoročnej úrody. Do "vzorca" však vstupuje obrovské množstvo faktorov, predovšetkým vplyv počasia a škodcov, teda podmienok, ktoré je takmer nemožné predvídať.

6. Vnímate náznaky alebo máte konkrétne informácie, že poľnohospodári – konfrontovaní realitou tohtoročného sucha – budú na budúcu sezónu produkovať plodiny v inom režime, pri iných plodinách? Väčšia spolupráca napr. so šľachtiteľmi, s vedou, výskumom?

Poľnohospodári po celé generácie veľmi starostlivo reagujú v rámci svojich možností na meniace sa podmienky hospodárenia a teda samozrejme spolupracujú so šľachtiteľmi a do osevných postupov zaradzujú plodiny schopné vysporiadať sa s určitým tlakom škodlivých činiteľov vrátane nedostatočných zrážok, resp. nevhodne rozložených zrážok, teda dažďa.

7. Nie je samozrejmosťou, aby poľnohospodári v náročných časoch vypestovali dostatok a aj kvalitnú produkciu. Ako sa majú prispôsobovať meniacej sa klíme? Resp. ako sa prispôsobujú a čo im odporúča SPPK do novej sezóny?

Samotní poľnohospodári sa problému s nedostatkom vody, resp. nerovnomerným rozložením zrážok prispôsobujú aj nasledovnými krokmi: šľachtenie a správny výber druhov a odrôd plodín odolných voči týmto vplyvom, striedanie plodín (rôzne nároky na vodu, živiny, prekorenenie pôdy, zabránenie množeniu identických chorôb, škodcov, burín), pestovanie širokého sortimentu plodín. Naše klasické poľnohospodárske podniky s diverzifikovanou rastlinnou a živočíšnou výrobou bežne pestujú 10 a viac (nezriedka aj 20) druhov plodín, čo je dôležité pre rôzne nároky na vodu, živiny, prekorenenie pôdy, zabránenie množeniu identických chorôb, škodcov, burín a teda aj pre rozloženie/elimináciu rizík spojených s výkyvmi klimatických, poveternostných podmienok, nadbytkom, či nedostatkom vody a škodlivých činiteľov. 

Rovnako pestujú viacročné krmoviny, medziplodiny a aplikujú hospodráske hnojivá pre podporu tvorby pôdneho edafónu (mikroorganizmy, drobné živočíchy a korene rastlín) a humusu ako základu úrodnosti pôdy a zároveň na zachytávanie vody v pôde (humus dokáže zadržať vodu v objeme až 20-násobku svojej vlastnej hmotnosti). Základom je stabilná a vybilancovaná rastlinná a živočíšna výroba. Dôležité je aj pôdoochranné obrábanie pôdy (minimalizačné technológie, protierózne opatrenia s cieľom zabraňovať stratám vody a pôdy vplyvom vody, vetra), snaha o presné poľnohospodárstvo, výsadba ochranných pásov, vetrolamov a agrolesníckych systémov, nakoľko znižujú výpar vody z pôdy a zadržiavajú zrážkovú vodu, sledovanie prognóz vývoja počasia. Ako jedna z možností na riešenie nedostatku vody v pôde v jarných mesiacoch sa javí čiastočná zmena osevného postupu, pestovanie väčšieho podielu ozimím a menej jarných plodín.

Je potrebné, aby poľnohospodári disponovali funkčnými zavlažovacími systémami, ale potrebné je aj zadržiavať vodu v krajine a to najmä vzhľadom na čoraz nerovnomernejšie rozloženie zrážok v priebehu kalendárneho roka.

Sme presvedčení, že v tejto súvislosti by pomohlo zaradenie vodozádržných opatrení do podporovaných opatrení/operácií v rámci priamych platieb, neprojektových podpôr alebo pokrytím z iných zdrojov v tomto programovom období a rovnako v pripravovanom programovom období 2028 – 2034 niektorou z uvedených foriem.