Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Nedostatok zrážok a jedna vlna horúčav za druhou, sprevádzané rekordnou teplotou 41,3 °C v Kamenici nad Hronom, charakterizujú doterajší priebeh tohto suchom extrémne postihnutého pestovateľského roka.

Dôsledok pre poľnohospodárstvo sú katastrofálne škody spôsobené suchom, ktoré vedú k masívnym stratám úrody a nedostatku krmiva pre zvieratá.

„Vo všetkých regiónoch zaznamenávame nielen v uplynulých týždňoch, ale už celé mesiace, napriek občasným lokálnym zrážkam takmer všade masívny deficit zrážok, ktorý už má len malý význam pre stav porastov. V niektorých regiónoch spadlo od polovice júna o viac ako 75 percent menej zrážok, ako je desaťročný priemer zrážok za roky 2016 až 2025.

K tomu sa pridávajú horúce dni, teda dni s teplotou nad 30 °C, ktorých počet výrazne prevyšuje priemer. K 10. augustu bolo na stanici Bratislava-letisko nameraných až 38 takýchto dní.

V dôsledku týchto rekordných hodnôt zaznamenávame škody spôsobené suchom v doteraz nevídanom rozsahu. Celková škoda v slovenskom poľnohospodárstve už dosahuje niekoľko stoviek miliónov eur.

Postihnuté je takmer celé územie krajiny a mnohé plodiny, najmä trvalé trávne porasty, kukurica, zemiaky, cukrová repa a sója, ale v niektorých regiónoch aj už zozbierané obilniny a repka.

Kým sa škody spôsobené suchom vyskytovali v minulosti približne raz za desať rokov, v súčasnosti čelíme veľkým škodám každé dva až tri roky – tento rok navyše so smutným rekordom. To nám ukazuje, že poľnohospodárstvo patrí medzi klimatickými zmenami najviac ohrozené sektory.

Dobrou správou je, že slovenskí poľnohospodári majú možnosť sa proti tomuto riziku poistiť. Túto možnosť však podľa nášho odhadu využilo pri niektorých plodinách iba približne 10 až 15 percent zo všetkých komerčne poistených subjektov na Slovensku.

Tieto podniky, ktoré majú poistenie aj proti suchu, majú podľa podmienok svojho poistenia nárok na odškodnenie na základe výsledných údajov nášho parametrického produktu – Indexového poistenia sucha,“ uviedol Ing. Dalibor Bán, riaditeľ pobočky spoločnosti Agra poisťovňa.

O poistenie proti riziku sucha je podľa Agra poisťovne z roka na rok väčší záujem. Tento katastrofický rok tento trend s vysokou pravdepodobnosťou ešte podporí. Agra poisťovňa preto od roku 2027 rozširuje aj paletu plodín poistiteľných proti riziku sucha. K doteraz poistiteľným ozimným obilninám, kukurici, sóji a slnečnici pribudnú ozimná repka, jarné obilniny a cirok. Slovenskí poľnohospodári tak budú môcť poistiť proti suchu širšiu časť svojej rastlinnej produkcie.

K väčšiemu rozšíreniu poistenia by zároveň podľa poisťovne pomohla stabilnejšia, istejšia a plánovateľnejšia podpora komerčného poistenia zo strany rezortného ministerstva.

Sucho tento rok dominuje v bilancii škôd.

Poistené podniky majú nárok na odškodnenie – škody napriek tomu vedú k ďalšiemu poklesu sebestačnosti.

„Celková škoda v slovenskom poľnohospodárstve v dôsledku sucha sa z dnešného pohľadu pohybuje na úrovni stoviek miliónov eur. K tomu sa pridávajú ďalšie desiatky miliónov eur spôsobené ďalšími extrémnymi prejavmi počasia od začiatku tohtoročnej sezóny – počnúc jarnými mrazmi, krupobitím a búrkami až po mnohonásobné požiare, ktorých vznik a šírenie podporili extrémne sucho a horúčavy,“ uviedol Dalibor Bán k aktuálnej bilancii škôd.

Ďalej D. Bán vysvetlil:

„Tieto čísla nám jasne poukazujú na nasledovné:

• Žiadne iné odvetvie hospodárstva nie je tak zraniteľné ako poľnohospodárstvo, ktoré je viazané na konkrétnu lokalitu a funguje pod holým nebom. Veľké percento výnosu priamo závisí od počasia. Mnohé poľnohospodárske podniky sú masívne ohrozené klimatickými zmenami.
• Aj súčasná situácia nám ukazuje, že takéto rozsiahle škody je možné pokryť len prostredníctvom čo najkomplexnejšieho poistenia vrátane poistenia proti suchu.“

Ako špecializovaná poisťovňa v poľnohospodárstve dokazuje Agra poisťovňa, že aj v mimoriadne náročných časoch je spoľahlivým partnerom poľnohospodárov aj na Slovensku. Pomáha tomu diverzifikácia rizík a ich rozloženie na šesť zahraničných trhoch – Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, vrátane materskej spoločnosti ÖHV v Rakúsku –, silné zaistenie, ako aj využitie moderných technológií pri zisťovaní škôd, napríklad satelitných údajov.

Ako však dokazuje dlhodobý medzinárodný trend, neodmysliteľne potrebný je predovšetkým stabilný a komplexný model verejno-súkromného partnerstva, teda podpora komerčného poistenia, aby poistenie pre poľnohospodárske podniky zostalo účinné a cenovo dostupné.

Meteorologické fakty

• V niektorých regiónoch spadlo od 15. júna o viac ako 75 percent menej zrážok, ako je desaťročný priemer zrážok za roky 2016–2025. (viď graf v prílohe)
• 38 dní s teplotou nad 30 °C bolo k 10. augustu nameraných na letisku v Bratislave. Pre porovnanie: priemer posledných 20 rokov pred rokom 2000 predstavoval približne 20 dní s teplotou nad 30 °C, zatiaľ čo po roku 2000 až doteraz je priemer približne 30 takýchto dní.
• Rekordná teplota 41,3 °C bola nameraná v Kamenici nad Hronom dňa 30. júna 2026.
• Vlny horúčav sú dnes nielen častejšie, ale predovšetkým výrazne dlhšie ako v minulosti – priemerná dĺžka sa podľa uvedených údajov zvýšila z 1–8 dní v rokoch 1940 až 1980 na 5–25 dní v rokoch 2010 až 2020, čo predstavuje približne troj- až päťnásobný nárast.
•