Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky, konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov, generačná obmena v sektore či posilnenie spolupráce s domácimi a zahraničnými partnermi. Aj tieto témy rezonovali na 39. valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ktoré sa uskutočnilo za účasti predstaviteľov štátu, zamestnávateľov, akademickej obce a zahraničných partnerov.

Jednou z najvýznamnejších tém valného zhromaždenia bola pripravovaná reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Práve tá podľa viacerých rečníkov rozhodne o budúcej podobe poľnohospodárstva v krajinách strednej Európy.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč vo svojom vystúpení ocenil doterajšiu spoluprácu rezortu s SPPK a upozornil na riziká návrhov Európskej komisie. Za problematické označil najmä plánované povinné stropovanie priamych platieb či zmeny vo financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podľa ministra bude Slovensko v nadchádzajúcich rokovaniach presadzovať zachovanie podmienok, ktoré neohrozia konkurencieschopnosť domácich producentov.

Za stabilné podnikateľské prostredie

Významnú pozornosť delegátov zaujal príhovor prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislava Machunku, ktorý je zároveň členom Predstavenstva SPPK. Ten upozornil, že slovenské podnikateľské prostredie vrátane agropotravinárskeho sektora čelí rastúcemu tlaku v podobe vysokej administratívnej záťaže, nedostatku pracovnej sily, rastúcich nákladov či zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti.

Podľa R. Machunku je poľnohospodárstvo a potravinárstvo strategickým odvetvím, ktoré nemožno posudzovať len optikou ekonomických ukazovateľov. Potravinová bezpečnosť štátu sa podľa neho ukázala ako mimoriadne dôležitá už počas pandémie a jej význam bude v budúcnosti ďalej narastať. Kriticky sa vyjadril aj k prijímaniu legislatívy bez dostatočnej odbornej diskusie a opakovane zdôraznil potrebu stabilného a predvídateľného podnikateľského prostredia.

Slovensko-české partnerstvo je kľúčové

Silný ohlas vyvolalo aj vystúpenie prezidenta Agrárnej komory Českej republiky Jana Doležala. Ten ocenil dlhodobú spoluprácu českých a slovenských poľnohospodárskych samospráv a pripomenul, že práve v najbližších mesiacoch sa bude rozhodovať o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva.

Podľa Jana Doležala návrhy Európskej komisie prinášajú viacero rizík, ktoré môžu mať na Českú republiku a Slovensko výrazne negatívnejší dopad než na krajiny západnej Európy. Upozornil na možné znižovanie finančných zdrojov pre poľnohospodárstvo, pripravované stropovanie podpôr či komplikácie vyplývajúce z nových pravidiel pre vlastnícke a podnikateľské štruktúry fariem.

Zároveň poukázal na prehlbujúce sa problémy európskych producentov. Okrem poklesu cien mlieka spomenul aj nepriaznivú situáciu v sektore obilnín, cukru či hovädzieho mäsa. Osobitne upozornil na dôsledky dovozov z tretích krajín a na rastúce škody spôsobené suchom, ktoré už dnes podľa neho dosahujú miliardové hodnoty.

„Práve teraz sa rozhoduje o tom, aké pravidlá budú platiť pre poľnohospodárov v ďalšom programovom období. Preto je spolupráca slovenských a českých agrárnych organizácií dôležitejšia než kedykoľvek predtým,“ zdôraznil Jan Doležal.

Vzdelávanie

Rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudia Halásová (rovnako členka Predstavenstva SPPK) pripomenula, že bez mladej generácie nebude možné zabezpečiť ďalší rozvoj sektora.

Predstavila viaceré zmeny, ktoré univerzita v posledných rokoch realizovala. Patria medzi ne modernizované študijné programy pripravované v úzkej spolupráci s praxou, nové formy vzdelávania, rozvoj medzinárodnej spolupráce či investície do výskumných a inovačných kapacít. Univerzita zároveň buduje nové laboratóriá, rozvíja projekty v oblasti precízneho poľnohospodárstva, digitalizácie a klimatických zmien a posilňuje prepojenie študentov s praxou.

Valné zhromaždenie SPPK tak potvrdilo, že slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo stojí pred významnými výzvami. Zhodu však našli zástupcovia samosprávy, zamestnávateľov, akademickej obce aj zahraničných partnerov v tom, že sektor bude môcť uspieť len vtedy, ak bude vystupovať jednotne a bude zároveň aktívne presadzovať svoje záujmy doma aj na európskej úrovni. Budúce mesiace totiž rozhodnú nielen o podobe podpôr, ale aj o konkurencieschopnosti a ďalšom smerovaní slovenského agropotravinárstva.