Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Tomáš Volkai, predseda RPPK Trebišov, hovorí o kritickej situácii so suchom v oblasti Trebišova. Naposledy im pršalo pred dvomi mesiacmi.

lokalita Novosad, pšenica

• Aký máte vlahový deficit?

Vlahový deficit je vysoký, je to dosť kritický stav. Ak si pozrieme zrážky namerané v oblasti Trebišova, tak v januári sme namerali 29 mm, vo februári 35 mm a posledný reálny dážď, ktorý môžem nazvať ako reálnym, bol 24. februára. Dva mesiace nám v našej oblasti vôbec poriadne nezapršalo.

• Ako sa vlahový deficit odráža priamo na plodinách?

Máme najmä postihnuté obilniny, jarné sejby jačmeňa. Jeho porasty sú nezapojené, sú vystresované, výrazne trpia trvalé trávne porasty, pasienky, ktoré majú vyprodukované minimálne množstvo hmoty. Už máme najvyšší čas vyháňať zvieratá na pašu, no bude problém, čo tam nájdu.

Sme v zberovej fáze, zbiera sa raž na zeleno. Oproti minulým rokom je to zatiaľ len na úrovni 20-30% množstva. Začína byť ohrozená krmovinová základňa a uvidíme, ako to bude vyzerať v najbližších dňoch a týždňoch.

• Odhadujete, že súčasné sucho sa podpíše v lete pod množstvo a kvalitu pozbieranej úrody?

Áno. Uvidíme to na množstve a kvalite. Priebežne, čo sme si robili rozbory živín a predikujeme stratu, tak sa aktuálne nachádzame, ak nenaprší, na 2-3 tonách na hektár pod priemerom.

• Je tento stav na poliach u vás niečím výnimočným alebo, vzhľadom na klimatické zmeny, možno aj dnes hovoriť o štandardnom priebehu jari?

Nie, nie je to štandardným javom. Každým rokom vznikajú dosť veľké výkyvy zrážok, ich množstva alebo rozloženia. Aktuálne v Trebišove neevidujeme 60 dní zrážky. Skúsenosti z minulých rokov nám hovoria, že sme nemávali až takéto dlhé suché jarné obdobia. Momentálne nemáme istotu výroby a je ohrozená aj stabilita príjmov. Závlahy v našom regióne veľkú službu neurobia, keďže napojenie našej oblasti na závlahové sústavy je takmer nulové. Nemáme ani predispozíciu, aby sme závlahy vybudovali. Jedna farma má studňu v hĺbke 50-60 metrov, no ani v tejto hĺbke neeviduje skoro žiadnu vodu. V minulosti sa zaoberala chovom hovädzieho dobytka a dnes by z tohto zdroja vody chovateľ absolútne nevedel fungovať.

• Výkyvy počasia sa už stali každoročným štandardom. Ako sa na ne prispôsobujú trebišovskí pestovatelia?

Snažíme sa hľadať odrody kukuríc alebo slnečníc či iných plodín, ktoré vedia lepšie znášať sucho. Snažíme sa pri obilninách pestovať skôr a aj neskôr dozrievajúce odrody pšeníc, aby sme aspoň trochu diverzifikovali výrobu a rozložili tak riziko dozrievania úrody v kratšom čase, kedy reálne nemusí pršať. Snažíme sa vodu v pôde zadržať aspoň tak, že obmedzujeme nadmerné zásahy do pôdy.

• Čo v tejto situácii odporúčate svojim členom?

V tejto situácii? Asi už len modliť sa. A rovnako uvažovať nad iným spôsobom obhospodarovania pôdy, takým, aby bola voda v pôde ušetrená. Treba na to myslieť počas celej sezóny, aj na jeseň pri zakladaní novej úrody.

Zhovárala sa Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK 

FOTO: RPPK Trebišov

Ďakujeme RPPK Trebišov za informovanie o probléme sucha. 

Tému sucha v oblasti Trebišova komunikuje Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Trebišov aj so Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Prečítajte si aj článok SHMÚ s informáciami o suchu v iných častiach Slovenska - TU.