Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Na nedávnom XXXVIII. valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vystúpili so svojím príhovorom viacerí hostia pozvaní na valnú hromadu.

Návrh je zlý a nesúhlasíme s ním

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč pred delegátmi zrekapituloval hlavné oblasti záujmu ministerstva za ostatné obdobie. Okrem eliminovania nákazy slintačka a krívačka, pozemkovej legislatíve alebo témy priamych platieb hovoril aj o nedávno predstavenom Viacročnom finančnom rámci Európske únie.

Budúci rozpočet EÚ bude posilnený o viac ako 800 mld. eur. Zdanlivo dobrá správa vyznieva inak pre európskych producentov potravín. Tí dostanú zo spoločnej obálky až o 30-40% finančných prostriedkov menej, keďže európsky rozpočet počíta s vyššou finančnou podporou na zbrojenie. S predstaveným návrhom nesúhlasia nielen slovenskí poľnohospodári a potravinári, ale ani samotné ministerstvo pôdohospodárstva. Nesúhlasné stanovisko vyjadril pred delegátmi aj minister pôdohospodárstva.

„Budeme robiť mnohé aktivity tak, aby sme sa snažili získať ďalšie peniaze. Myslím si, že v prvom rade by Európska únia mala robiť všetko preto, aby sme boli potravinovo sebestační a bezpeční. Ľudia sa nenajedia z väčšieho množstva nábojov, zbraní, tankov. A preto je pre mňa tento pohľad úplne zvrátený,“ uviedol minister.

Kde je spravodlivosť?

„Spolupráca na európskej rovine bude teraz pre nás všetkých nesmierne dôležitá. Predložený Viacročný finančný rámec, ktorý uzrel svetlo sveta 16.7., je ako pre Slovensko, tak aj pre Českú republiku nastavený diskriminačným spôsobom. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tvrdili nám, že sa postupne dostaneme na priemer Európy, čo sa týka platieb alebo podpory pre poľnohospodárov. No nestalo sa tak. Aktuálne sme na 93 percentách, Slovensko ešte nižšie. A zároveň počujeme, že peniaze pre poľnohospodárov v ďalšom rozpočte nebudú, aj keď bude prakticky dvojnásobný. My sa v podstate dostávame z 1,2 bilióna euro na 2 bilióny euro a my ako poľnohospodári počujeme, že z  30% celkovej obálky poklesne pomer do poľnohospodárstva na 15%. Je to absolútne neprijateľné a práve preto dnes vidím ešte väčší zmysel našej dvojstrannej spolupráce,“ hovoril prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.

Ani Česká republika a ani Slovensko nie sú spokojné s predstavenou podobou Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Degresivita platieb a zastropovanie totiž najviac poškodia práve českých a slovenských poľnohospodárov. Aj o tom hovoril prezident českej komory pred delegátmi v Nitre.

Priemerná výmera fariem v Českej republike je okolo 120 hektárov, na Slovensku 100 hektárov. Podľa Jana Doležala Európa nemôže uplatňovať rovnakú mieru degresie a rovnaké stropovanie pre všetkých. Ako prijateľný príklad uviedol nemecký návrh, ktorý posúva hranicu degresivity a stropovania 5-násobne vyššie.

“To znamená, že by sme mali s degresivitou začínať na 100 tisíc eurách, končiť so zastropovaním na 500 tisíc eurách a zároveň využívať to, čo máme už v súčasnom období a to je odpočet osobných nákladov. Takýmto spôsobom by sme boli schopní podporiť práve pracovné sily,” dodal J. Doležal.

Nie je to o zvyšovaní zisku

Aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka, ktorý je zároveň aj členom Predstavenstva SPPK, radí medzi aktuálne výzvy roka a strategické dokumenty európsky rozpočet a budúcu Spoločnú poľnohospodárku politiku EÚ.

„Žiadame, aby bola Spoločná poľnohospodárska politika spravodlivejšia a efektívnejšia, aby zohľadnila špecifiká nášho trhu. Taktiež je potrebné, aby sa v rámci rozpočtu dostala do agrorezortu taká úroveň podpory, ktorá zaistí našu konkurencieschopnosť voči ostatným členským štátom. Potravinárstvo je kľúčovou súčasťou agrosektora a teda aj hospodárstva. Bohužiaľ, dlhodobo sa stretávame s nedostatočnou podporou zo strany štátu. Je potrebné, aby vláda vnímala potravinárstvo ako strategické odvetvie a prejavila to aj v podobe cielenej a dostatočnej finančnej podpory, aby vyrovnávala podporu, ktorú dostávajú naši konkurenti v iných členských krajinách a mohli sme aspoň v približne rovnakých podmienkach vyrábať na Slovensku potraviny. To nie je podpora potravinárskych firiem vo vzťahu k zvyšovaniu ich zisku, ale podpora naozaj k férovým podmienkam na jednotnom európskom trhu. Sme od toho ešte veľmi ďaleko,“ prízvukoval Rastislav Machunka.

Paradoxne, prezident AZZZ SZ Rastislav Machunka sa delegátom prihováral presne v čase, keď v Bratislave počas tlačovej konferencie oznamoval minister financií detaily konsolidácie verejných financií.

„Nesúhlasíme s tým, aby štát šetril na úkor tých, ktorí nám zabezpečujú potravinovú bezpečnosť, teda na úkor agropotravinárskeho sektora,“ uzavrel R. Machunka.

Na pôde univerzity

Valné zhromaždenie SPPK sa konalo na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Priestory auly a aj príhovor rektorky univerzity Klaudie Halászovej pred delegátmi priamo podčiarkli nutnosť väčšieho prepojenia praxe a škôl a nárastu počtu kvalitných absolventov škôl.

„My ako univerzita momentálne prechádzame veľkými zmenami. Prechádzame totiž všetky študijné programy a celé ich prepracovávame na obraz praxe. Mali sme množstvo stretnutí, boli tu stovky vašich zástupcov a odborníkov z praxe, ktorí nám definovali všetky zručnosti, kompetencie a vedomosti, ktoré majú naši absolventi vedieť. Práve podľa toho prepracovávame naše študijné plány. Je to ťažká práca, robíme to už takmer rok, ale je veľmi dôležitá na to, aby sme zachytili všetky trendy, ktoré do praxe potrebujeme dostať. Na druhej strane budeme potrebovať vás, aby sme vedeli pre študentov zabezpečiť kvalitnú prax, o ktorej často rozprávame. Jednoducho bez vás to nepôjde a dúfam, že sa nám zmena študijných programov podarí. Precíznou prácou dosiahneme, aby bol študent úspešný na trhu práce a zamestnateľný vo vašich firmách alebo podnikoch,“ uzavrela Klaudia Halászová, rektorka univerzity.