Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Miesto stretnutia:  COPA-COGECA, Rue de Trèves 61, 1040 Brusel

Dátum stretnutia: 21. februára 2023

Účastník stretnutia: Konzorcium

Názov aktivity: Seminár C-C: Štúdia ekonomického dopadu zákazu klietkových chovov

Zhrnutie správy zo seminára

Predsedal generálny sekretár (GS) Pekka Pesonen, ktorý informoval o dôvodoch zadania štúdie ako reakcie na záväzok Európskej komisie predložiť legislatívne návrhy na zrušenie klietkového chovu hospodárskych zvierat (nosníc, prasníc, teliat, králikov, kúr, plemennej hydiny, brojlerov, prepelíc, kačíc a husí) v EÚ za účelom zvýšenia kvality ich životných podmienok. Európska komisia sa takto rozhodla v nadväznosti na úspešnú občiansku iniciatívu Koniec doby klietkovej.

Niektoré členské štáty už prijali vlastné iniciatívy, napr. zákaz klietkových chovov nosníc v AT, LU a DE v roku 2025, v CZ 2027, BE 2028 a SK 2030. GS upozornil, že mnohé ochranárske neziskové organizácie v iniciatíve zákazu klietkových chovov vidia príležitosť na elimináciu živočíšnej produkcie v EÚ.

Prezentácia záverečnej správy

1. O dopade postupného rušenia klietok v chove hospodárskych zvierat v EÚ

Norbert Potori (AKI, HU) referoval o použitom CAPRI modeli (Common Agricultural Policy Regionalised Impact). Tento model, financovaný zo zdrojov výskumného fondu Komisie, je často používaný na poľnohospodársko-ekonomické modelovanie na regionálnej úrovni a je možná aj jeho extrapolácia na medzinárodnej úrovni. Údaje boli získané využitím dostupných publikácií, databáz, vykonali sa výskumy na farmách, viedli sa konzultácie s expertmi. Započítali sa investície do nových budov a vybavenia, boli zohľadnené doterajšie prémie za bezklietkové produkty, modelové scenáre zohľadňujú trhovo motivovaný prechod na bezklietkové systémy bez politického tlaku Európskej komisie.

Zo štúdie vyplýva, že dopady zákazu klietkových chovov na trhy budú závisieť najmä od dĺžky prechodného obdobia. Pozri nasledovné grafy pre nosnice a prasnice:

 (V grafoch je červenou vyznačený prechod do roku 2025, zelenou do 2035 a sivou do 2045)

Na základe dĺžky prechodného obdobia bolo vymodelovaných 5 rôznych scenárov dopadu zákazu klietkového chovu, pričom podrobnejšie boli prezentované 3 z nich:

• scenár A (tzv. šokový scenár):  zákaz klietok by platil už od roku 2025

• scenár B2: zrušenie klietok do roku 2035, ktoré by bolo dané európskou legislatívou iba čiastočne. Prechod by bol čiastočne riadený národnými legislatívami členských štátov a súčasne motivovaný finančnou podporou EÚ, tlakom verejnosti, obchodnými reťazcami, a pod. Nevyhnutné by boli investície do modernizácie chovných systémov. Európske nariadenie zakazujúce klietkové chovné systémy do roku 2035 donúti prejsť na bezklietkový chov iba „zvyšných poľnohospodárov”. Predpokladá sa, že poľnohospodári, ktorí prejdú na bezklietkový chov pred rokom 2035, si udržia svoju produktivitu aj príjmy.
• scenár C2: zrušenie klietok do roku 2045 s podobnými predpokladmi ako B2.

V prípade scenára B2 je už dopad na domácu ponuku zásadne nižší než pri scenári C2:

Dopad na ponuku je vždy ďaleko závažnejší v krajinách východnej Európy. Čím dlhšie by bolo prechodné obdobie, tým by sa rozdiely viac znižovali.

Podobné dopady by povinné zrušenie klietkového chovu malo aj na domácu spotrebu:

Norbert Potori zopakoval, že dopad na východné krajiny EÚ by bol oveľa závažnejší. Súčasne sa ukazujú aj rozdiely medzi severnými a južnými krajinami EÚ, pozri znázornenie rozdielu v produkcii bravčového mäsa a vajec medzi  európskymi regiónmi (NUTS 2) v roku 2035 (tmavšia farba znázorňuje závažnejší dopad):

Štúdia sleduje aj predpokladané dopady na obchod s tretími krajinami (rozdiely medzi dovozom a vývozom bravčového mäsa a vajec pri zavedení zákazu klietkového chovu v rámci zmieňovaných scenárov):

Zo štúdie plynie, že v prípade scenáru A by vývoz EÚ poklesol o 87 %. Viac by boli postihnuté štáty východnej Európy, zatiaľ čo západné štáty by zostali aj v prípade scenára A čistými vývozcami. Obchod s vajciami by bol zasiahnutý menej.

Pri poklese produkcie je možné očakávať aj dopad na ceny – výkupné ceny producentov aj spotrebiteľské ceny. Z modelácie vyplýva, že čím dlhšie prechodné obdobie, tým viac sa ceny vo východných krajinách EÚ približujú cenám v západných krajinách EÚ:

Štúdia sleduje aj potenciálny dopad na výnosy a možný vplyv na vybrané makroekonomické ukazovatele. V prípade scenára A by sa výnosy v priemere znížili o takmer 40%:

Ďalej prezentoval dopady zmienených 3 scenárov na vybrané makroekonomické ukazovatele:

Štúdia analyzuje dopady v podobe zmeny potenciálu globálneho otepľovania (GWP), ukazuje sa, že s predlžovaním prechodného obdobia by sa dopad na životné prostredie blížil k nule:

V súvislosti so znížením produkcie bravčového mäsa v EÚ sa predpokladá zvýšený únik CO2 v tretích krajinách, a to najmä v prípade scenára A. Zvýšením úniku CO2 dochádza aj k zvýšeniu potenciálu globálneho otepľovania:

Norbert Potori na záver konštatoval, že rozsah dopadu zákazu klietkového chovu bude závisieť od dĺžky prechodného obdobia. S predlžovaním prechodného obdobia sa rozsah dopadov bude znižovať. Rozdielny rozsah dopadu bude medzi východnými a západnými štátmi EÚ. Pozitívne dopady na potenciál globálneho otepľovania v EÚ vyrovná jeho zvýšenie v tretích krajinách.

2. Dôsledky pre chov prasníc na úrovni poľnohospodárskych podnikov

Agata Malak-Rawlikowska (FNEA, PL) prezentovala výsledky štúdie posudzujúcej potenciálny vplyv zákazu kotercov pre chovateľov prasníc. Cieľom bolo zistiť názory poľnohospodárov a získať údaje pre účely CAPRI modelu. Štúdia skúma dopady zrušenia pôrodných boxov prasníc a prechod na voľné ohrady, v ktorej prasnice budú rodiť prasiatka. Navrhujú sa 2 alternatívne chovné systémy s rôznym stupňom obmedzenia pohybu:

• voľná ohrada s rozlohou 5 m2 s možnosťou dočasného obmedzenia pohybu (max. 5 dní)
• voľná ohrada s rozlohou 7 m2 bez možnosti obmedzenia voľného pohybu

CAPRI model bol použitý na vyhodnotenie nákladov spojených s prechodom na bezklietkový systém chovu, pričom do nákladov spojených so zrušením kotercov a prechodom na alternatívne systémy boli zahrnuté aj variabilné náklady, investíce a odpis doterajších budov a náklady spojené s prestavbou a inštaláciou nových ohrád.

Medzi kľúčové parametre pri prechode na alternatívne systémy na úrovni fariem boli zaznamenané:

• zvýšená úmrtnosť prasiatok o 15 % (pri použití voľnej ohrady s možnosťou dočasného obmedzenia pohybu) a 20% (voľná ohrada bez možnosti obmedzenia pohybu)
• zníženie počtu prasiatok o 1,9 % na prasnicu za rok
• zvýšenie spotreby krmiva počas laktácie o 7,3%
• zvýšenie úmrtnosti prasníc o 5 %
• zvýšenie počtu prasníc vyradených z chovu o 15 %
• zvýšenie nákladov na prácu o 1-2 minúty denne na prasnicu počas doby laktácie
• nárast nákladov za veterinárne ošetrenie a prevenciu o 7,5 %
• náklady spojené s výstavbou novej ohrady pre prasnice po pôrode (cca 1 700 €)
• odpis doterajších budov počas 25 rokov
• nárast nákladov na odpisy v súvislosti s výstavbou nových zariadení o 10 %

Na základe týchto parametrov a prieskumu medzi poľnohospodármi štúdia zvažovala niekoľko teoretických scenárov:

• S1: všetci poľnohospodári prechádzajú na ohrady s dočasnou možnosťou obmedzenia pohybu
• S2: všetci poľnohospodári prechádzajú na ohrady bez možnosti obmedzenia pohybu
• S3: skutočné odpovede poľnohospodárov
• S4: modifikované odpovede poľnohospodárov
• S5: odhad podľa modelu CAPRI

Poľnohospodári si mohli v odpovediach voliť medzi možnosťami prechodu na voľnú ohradu s možnosťou alebo bez možnosti pohybu prasnice po pôrode, prechodom na výkrm prasiat alebo úplným ukončením svojej činnosti.

Deklarované odpovede poľnohospodárov sú znázornené v nadchádzajúcej tabuľke:

V EÚ v rámci jednotlivých štátov existuje veľmi rozdielna štruktúra produkcie, pričom v 7 najväčších producentských štátoch (ES, DE, DK, FR, NL, IT a PL) sa chová cca 80% prasníc. V nasledujúcej tabuľke je uvedený stĺpec s počtom prasníc v roku 2021 (x 1000), stĺpec s percentuálnym podielom voči celkovému počtu EÚ a stĺpec s percentuálnym podielom prasníc umiestnených v kotercoch:

Štúdia predpokladá možné dopady zrušenia pôrodných kotercov na počet prasníc v chove, pričom odhadovaný pokles prasníc pri jednotlivých scenároch je nasledovný:

Podľa odhadov spôsobí zákaz kotercov aj zníženie efektivity chovov. Celkový pokles sa odhaduje na 25-27 %, pričom zníženie sa viac prejaví v západných štátoch EÚ. Dopad na počet odstavčiat bude nasledovný (x 1 mil.):

Ďalej boli prezentované rozdiely pri vybraných variabilných nákladoch na odstavčatá (merali sa len tie, pri ktorých dôjde k zmene zavedením nového systému chovu, nie celkové náklady farmy):

Pri všetkých zvažovaných scenároch dôjde k zvýšeniu variabilných nákladov, a to z dôvodu:

• zvýšenia spotreby krmiva prasnice v dobe laktácie vo väčšej ohrade s možnosťou voľného pohybu o 7,5 %
• zvýšenie nákladov za náhradu prasníc z dôvodu vyššieho podielu prasníc vyradených z chovu  (nárast o 15 %)
• nárast nákladov na pracovníkov
• zvýšenie nákladov za veterinárne ošetrenia a prevenciu o 7,5 %
• zníženie efektivity produkcie z dôvodu zvýšenej úmrtnosti prasiat o 15-20 %
• zníženie počtu prasiat pri jednej prasnici o 1,9 %

Celkovo sa odhaduje nárast nákladov o 14 % na jedno prasiatko (o cca 8 €).

Štúdia ďalej kalkuluje výšku investícií do nových zariadení a ohrád pre prasnice, pričom tieto náklady dosiahnu cca 3,5 mld. €:

Rast celkových vybraných nákladov na prasnicu pre jednotlivé scenáre je nasledovný:

Rast nákladov vo východných štátoch je zásadnejší vzhľadom k menej efektívnym farmám.

Agata Malak-Rawlikowska na záver uviedla, že zákaz pôrodných kotercov prasníc bude mať zásadný vplyv na zvýšenie produkčných nákladov, súčasne povedie k zníženiu počtu prasníc aj prasiatok a posilní koncentráciu produkcie u najväčších producentov. Pokiaľ nebudú zavedené kompenzácie, mnoho drobných producentov bude nútených ukončiť svoju činnosť.

3. Dôsledky pre chov sliepok na úrovni poľnohospodárskych podnikov

Edward Majewski (FNEA, PL) predstavil závery štúdie. Alternatívne systémy chovu nosníc ku klietkovým chovom v súčasnosti zahŕňajú chov na podstielke, chov vo voľnom výbehu a ekologický chov. Pri všetkých týchto systémoch sa vyžaduje zníženie počtu sliepok na m2 v súlade s nariadením EÚ. Všetky kalkulácie sú vo fixných cenách z roku 2021, t. j. nebola zohľadnená žiadna predikcia budúcich cien vstupov.

Výsledky šetrenia na farmách – v západných štátoch EÚ sú väčšie chovy, kde je aj väčšia produktivita práce a chovy sú viac štandardizované, ohľadom znášania vajec sú však nosnice porovnateľne produktívne. Aj ceny vajec sú porovnateľné, výnosy sú mierne vyššie v západných štátoch EÚ:

Štúdia ďalej vyhodnocovala ďalšie kroky poľnohospodárov po zavedení zákazu klietkových chovov, pričom cca 27% z nich by ukončilo svoju činnosť, čo sa týka najmä malých producentov, ktorí sú väčšinou starší a majú nižšiu produktivitu. Zo štúdie plynie nižšia efektivita produkcie vo voľnom výbehu a v ekologickej produkcii:

Ďalšie potenciálne dopady zrušenia klietkového chovu zahŕňajú:

• odchod starších poľnohospodárov z trhu a vyradenie ich chovu z produkce
• zvýšenie ceny vajec o 14 % (základom je cena z roku 2021)
• do sektoru nebude vstupovať nikto nový
• malé zníženie produkcie (iba o 1,5 %)
• potreba investícií do nových zariadení pre nosnice

Na základe štatistík z roku 2021 bolo v EÚ okolo 376 mil. sliepok, 45 % z nich v klietkových chovoch (cca 169 mil.). Pokiaľ by toto množstvo sliepok malo byť chovaných v alternatívnych systémoch, na základe prieskumu medzi poľnohospodármi by bolo rozloženie nasledovné:

• 81,5 % v chovoch na podstielke
• 17,5 % vo voľnom výbehu
• 1 % v ekologickom chove

Kalkulácia hrubej obchodnej marže pre jednotlivé systémy chovov:

Predpokladá sa, že zákaz klietkových chovov povedie k zníženiu produkcie vajec v EÚ, dôjde k posilneniu koncentrácie produkcie vo veľkochovoch, zatiaľ čo malí producenti budú pravdepodobne nútení svoju činnosť ukončiť. Producenti, ktorí sa rozhodnú čo najskôr prejsť na alternatívne systémy, budú pravdepodobne ziskovejší, pokiaľ sa ceny nevyrovnajú v dôsledku premeny celého trhu. Všetko sa prejaví aj na spotrebiteľských cenách. Samotní poľnohospodári by namiesto zavádzania legislatívnej regulácie odporučili ponechať ďalší vývoj trhu.

Zhrnutie GS P. Pesonena

GS zhrnul hlavné závery štúdie, ktoré budú využité v nadchádzajúcich politických debatách a prvotné politické závery C-C:

• Štúdia poskytuje argumenty do politických diskusií na základe vedeckej analýzy možných dopadov zákazu klietkového chovu s ohľadom na rôzne dlhé prechodné obdobia.
• Vhľadom na to, že žiadna podobná štúdia nebola vykonaná, vychádza väčšina politických debát na úrovni EÚ iba z domnienok. Tým vzniká riziko, že budú učinené rozhodnutia bez toho, aby boli známe ich mnohopočetné dôsledky.
• Štúdia preukazuje závislosť ukazovateľov od dĺžky prechodného obdobia, na čo upozorňujú aj autori štúdie: „Komisii sa odporúča, aby zvážila, aký najlepší rámec v tomto prípade zvoliť a aby túto zmenu zavádzala postupne, nie naraz.”
• Postupné rušenie klietkových chovov predstavuje ďalšie riziká pre stabilitu a konkurencieschopnosť európskej živočíšnej produkcie. Zo štúdie vyplýva, že všetky zvažované scenáre povedú k výraznému zníženiu čistej obchodnej bilancie EÚ v živočíšnej produkcii.
• Vzhľadom na prechod celého odvetvia na bezklietkové chovy už poľnohospodári neobdržia extra benefit za svoju výrobu v bezklietkových systémoch.
• Štúdia potvrdzuje obavy C-C ohľadom nedostatočnosti obchodných opatrení, ktoré Komisia v súvislosti so zrušením klietok predložila.
• Postupné rušenie klietkových chovov povedie k ešte väčšej koncentrácii produkcie vo veľkých podnikoch, ktoré budú schopné financovať nevyhnutné investície. To je však v rozpore s víziou Komisie ohľadom budúcnosti európskeho poľnohospodárstva.
• Štúdia rovnako ukazuje, že pokiaľ nebude stanovená vhodná dĺžka prechodného obdobia, existuje riziko prehlbovania rozdielov medzi štátmi na vnútornom trhu.
• Štúdia nezahŕňa vysoké náklady na prevenciu ani na veterinárnu liečbu, ani  skutočnosť, že zmena prístupu a s ňou súvisiaci nedostatok pracovníkov a následné nedostatočné prevencie môžu u zvierat spôsobiť zdravotné problémy.
• Zo štúdie plynie, že časť produkcie prasiat či vajec EÚ sa bude musieť realokovať. Ako ukazuje vyhodnotenie možného dopadu stratégie F2F, presunutie produkcie povedie nielen k úniku CO2, ale bude mať dopad aj na biodiverzitu a kvalitu životných podmienok zvierat v krajinách, v ktorých neplatia vysoké štandardy živočíšnej produkcie EÚ.
• Zákaz klietkových chovov je iba jednou premennou v zložitej rovnici kvality. Je zásadné, aby Komisia predložila rozsiahle posúdenie dopadov revidovanej legislatívy o dobrých životných podmienkach zvierat. Je treba zohľadniť aj ďalšie európske iniciatívy, ktoré budú mať obdobný dopad na živočíšnu produkciu.
• Pokles produkcie spôsobený zákazom klietkových chovov nevyhnutne povedie k poklesu produkcie hnoja na výrobu priemyselných hnojív a energií. To odporuje zámeru predloženého v pláne REPowerEU a oznámenia týkajúcich sa hnojív, ktoré Komisia vydala v roku 2022.

GS na záver vyzval k opatrnosti pri zverejňovaní výsledkov tejto štúdie, cieľom je najprv informovať Európsku komisiu (DG SANTE, DG TRADE, DG AGRI) a potom poslancov Parlamentu. Dovtedy nie je vhodné informácie zdieľať s tretími stranami.

Prínos aktivity pre poľnohospodárov v SR:

Prenos informácií pre členov SPPK k danej problematike.

Vyplývajúce úlohy pre SPPK:

Pre SPPK nevyplývajú zo zasadania žiadne úlohy.