Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Vážení predstavitelia SPK,

veľmi ma mrzí vaša reakcia na tlačovku SPPK, ktorej som bol priamym účastníkom. Snahou členov SPPK a celej poľnohospodárskej verejnosti nie je realizovať hon na čarodejnice, ale poukazovať na neudržateľnú situáciu vo vzťahu nielen k mimoriadne premnoženej poľovnej, ale aj chránenej zveri, ktorá nám, roľníkom, spôsobuje z roka na rok väčšie škody na poliach, plodinách, majetku a dokonca ohrozuje zamestnancov pri výkone ich pracovných povinností.

Pokiaľ sa budeme len mlčky prizerať a len konštatovať, ako pomaly a isto končí poľnohospodárska výroba na Slovensku z rôznych dôvodov okrem iného aj z dôvodov vysokých nepoistiteľných strát spôsobených zverou, asi by sme neboli správni gazdovia. Rozdiel medzi vašou činnosťou a našou činnosťou je v tom, že vy máte poľovníctvo ako hobby, ktoré vás neživí, my robíme poľnohospodárstvo ako zdroj našej obživy a samozrejme pre zabezpečenie výživy pre obyvateľstvo krajiny.

Doterajší zákon o poľovníctve je zákonom bezzubým, ktorý svojou laxnosťou a nevymožiteľnosťou práva napáchal za posledných 13 rokov obrovské škody, ktoré do dnešných dní nikto nesanoval. Nebudem spochybňovať vaše štatistiky, pretože štatistika je veda o nepresných číslach, ale pre vašu informáciu uvediem pár čísel za región, v ktorom hospodárime. Uvádzam, že to nie sú štatistické, ale čísla dané ako normované kmeňové stavy z našej oblasti, ktoré sú oficiálne známe. Takže NKS jelenia zver roky 2007/2008 – 537 kusov, 2009/2010 – 1110 kusov - teda 106% nárast, diviačia zver 2007/2008 – 198 kusov, 2009/2010 – 377 kusov - teda 90% nárast!!! Myslím, že tieto čísla hovoria za všetko a absolútne súhlasím s kolegom, ktorý reagoval na váš článok ako prvý, sami ste sa zamotali do svojich vlastných nepresných čísel, ktoré si generujete tak, ako vám to v tú ktorú dobu vyhovuje.

Pokiaľ budeme realizovať poľovníctvo na Slovensku na základe nepresných údajov, potom bude aj výsledok veľmi nepresný a vo finále generujúci obrovské hospodárske škody či na poľných alebo lesných kultúrach. Preto je nevyhnutné pristúpiť k inej, objektívnejšej forme posudzovania stavov zveri a tým sú jedine reálne spôsobené škody, tak ako je to napríklad v bavorskom systéme poľovníctva. Nechcem ďalej polemizovať v tejto problematike, pretože tento priestor nie je na to ani dosť široký a ani celkom vhodný na odbornú diskusiu. Pokiaľ majú poľovníci úprimný a eminentný záujem na reálnom riešení problémov so stavmi zveri na území SR, veľmi radi sa s nimi stretneme a budeme hľadať tie najobjektívnejšie riešenia problémov, nie však alibistické vyjadrenia, nepresné štatistiky a bezzubý zákon.