Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Na Slovensku momentálne chováme približne 600-tisíc kusov ošípaných. Stavy prasníc sú na úrovni 36-38 tisíc kusov a narastajú. Rovnako pozitívne vyznievajú aj ukazovatele o úžitkovosti, ktorá sa za posledných päť rokov zvýšila. Na jednu prasnicu je odchov 27 odstavčiat, pričom pred 15 rokmi to bolo 14,5 odstavčiat. Vzhľadom na stav, v akom stave sa nachádza celý sektor živočíšnej výroby, je preto dvojnásobne potešiteľné, že Slováci vedia vyrobiť zdravé a bezpečné mäso, čím dokážu konkurovať Európe.

 

„Pre samotných spotrebiteľov môže byť čerešničkou na torte aj fakt, že máme chovy ošípaných s najnižšou mierou používania antibiotík v Európskej únii. Dokonca v niektorých chovoch antibiotiká nepoužívame vôbec“, hovorí predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku Andrej Imrich.

 

Namieste tu preto vyznieva opätovný apel na zákazníkov, aby si v neprehľadnom mori dovážaných potravín vyberali práve slovenské bravčové mäso. Svojou čerstvosťou a prepravou len na niekoľko desiatok či stoviek kilometrov hravo porazí bravčovinu prevážanú dve tisíc kilometrov cez pol Európy. Kvalitný chov zvierat, ktorý na Slovensku je a navyše je pod stálou veterinárnou kontrolou, totiž významnou mierou prispieva k znižovaniu tak rozšírených civilizačných ochorení. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a jednou z príčin sú aj nekvalitné potraviny. Na zamyslenie sa preto stojí otázka, ako cielene môžu chovatelia, spracovatelia, obchodníci a štát zvýšiť len 20% podiel nášho kvalitného bravčového mäsa v obchodoch. O pozitívach, ale aj problémoch tohto odvetvia 8. augusta hovorili chovatelia ošípaných s vedením Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

 

„Ak chceme aj naďalej ponúkať Slovákom kvalitné bravčové mäso, potrebujeme ochrániť našu krajinu pred zavlečením afrického moru ošípaných z okolitých štátov, zvýšiť podporu do odvetvia a ochrániť spotrebiteľa pred dovozom nekvalitnej bravčoviny zo zahraničia“, vymenúva predseda SPPK Emil Macho.

 

Nekvalitné mäso sa k nám dováža najmä zo Španielska, Belgicka či Poľska. Výrobky z neho nedosahujú kvalitu prvotriedneho slovenského bravčového. Ide pritom o mäso, ktoré na západe Európy majú problém predať. Môže byť dlhšiu dobu skladované, dokonca podľa chovateľov v niektorých prípadoch by malo patriť  do kafilérie, a nie k spotrebiteľovi. Navyše, nízku cenu dovážaného mäsa  dotuje  silná štátna podpora  západoeurópskych krajín, ktorej naši výrobcovia nevedia konkurovať.