Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Zber jesenných plodín sa končí, poľnohospodári bilancujú tohtoročnú pestovateľskú sezónu. S pribúdajúcimi názormi ohľadom vstupu Ukrajiny do Európskej únie sa niektorí slovenskí pestovatelia už začínajú zamýšľať nad perspektívou pestovania tých plodín na Slovensku, v ktorých je Ukrajina veľmocou.

Zmena bude nutná

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) robí pravidelný monitoring stavu jesenných prác na poliach. Z aktuálneho monitoringu vyplýva, že členovia SPPK k 9. novembru pozbierali 80% kukurice pestovanej na zrno, 95% slnečnice, 96% zemiakov a kukurice na siláž a 98% sóje. Cukrovej repy vyorali polovicu, cukrovarnícka kampaň sa ale štandardne končí v prvej polovici januára. 

Pestovatelia zemiakov mali lepšiu hospodársku sezónu ako vlani, kedy bolo extrémne sucho. V tomto roku počas leta zemiaky v pôde pre vysoké teploty až tak netrpeli, a tak sa pri niektorých porastoch dosiahla vyššia úroda.

„Komu sa podarilo porasty ošetriť proti hubovým ochoreniam, tak môže byť s tohtoročnou úrodou spokojný. Základ pre slušnú úrodu nám dal studený a daždivý máj, ktorý plodine veľmi pomohol, či už hovoríme o južných pestovateľských oblastiach alebo o severe Slovenska. Zemiaky vysádzané neskôr - v júni - nedosiahli požadované parametre, množstvo a ani kvalitu,“ zhodnotil predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky Jozef Šumichrast (zväz je členom SPPK).

„Zemiaky nám vyšli v porovnaní s vlaňajškom lepšie a to aj vzhľadom na to, že tento rok bol na Liptove pre zemiaky priaznivý. Vyhovovala aj kvalita. Naopak veľké problémy sme mali s množstvom kukurice, ktorú na Liptove pestujeme na siláž, pretože veľkú časť zožrala poľovná zver,“ priblížil zber jesenných plodín predseda Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček.

Bilancia pod tlakom Ukrajiny

Tak ako žatva letných plodín – obilnín a repky, tak aj zber tých jesenných predznamenáva prichádzajúce zmeny, na ktoré sa budú musieť slovenskí poľnohospodári a potravinári postupne začať pripravovať. Cenový prepad spôsobený vývozom lacných ukrajinských agrárnych komodít do Európy a limitovaný odbyt domácej produkcie spustil diskusie, akým spôsobom sa adaptovať na možný vstup Ukrajiny do EÚ.

„Zamýšľame sa nad tým, čo vlastne na Liptove v budúcnosti pestovať, keď vidíme, že to, čo sa u nás vyrábať dá – jačmeň a pšenica, nejde na odbyt a my máme reálny problém našu produkciu predať. V budúcnosti musíme nájsť iné možnosti využitia ornej pôdy na Liptove. Možno sa zamerať na nejaké špeciálne plodiny vhodné pre naše hospodárske zvieratá alebo na také, o ktoré bude záujem v potravinárskom priemysle. Vidím to na obdobie 2-3 rokov, keď budeme nútení postupne začať meniť skladbu tunajších pestovaných plodín,“ naznačuje Miroslav Štefček.  

Podľa Jozefa Šumichrasta tohtoročný záver pestovateľskej sezóny a problémy s ňou spojené jednoznačne potvrdzujú, že domáci pestovatelia musia ešte viac diverzifikovať svoju rastlinnú výrobu než doteraz.

„Samozrejme že poľnohospodárov trápia ceny klasických tržných plodín. Dôležité ale je, aby sme diverzifikovali rastlinnú výrobu. Netreba sa zameriavať len na klasické tržné plodiny. Práve plodiny v rámci špeciálnej rastlinnej výroby, ako sú napríklad zemiaky alebo cukrová repa, dnes dokázali potiahnuť podniky. Vplyvom globálnych zmien sa už ďalej nemôžeme spoliehať len na kukuricu alebo pšenicu,“ uzavrel Jozef Šumichrast.