SPPK predsedá RPPS SR

Prvé stretnutie Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv SR pod taktovkou Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa uskutočnilo 25. júla v Trnave.
 
 
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho označil najbližších 6 mesiacov za náročné obdobie, ktorého hlavné témy sa budú odvíjať napríklad od blížiacich sa parlamentných volieb, ďalších rokovaní o budúcej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky a aj od nového zloženia Európskeho parlamentu.
 
Diskusia členov Rady sa niesla najmä v znamení zvýšenia konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov a potravinárov v novom programovacom období. Je už takmer isté, dokonca hovorí sa o nepísanom fakte, že Európsku úniu čaká prechodné obdobie. Uvažuje sa, že nová SPP by mohla platiť až od 1. januára 2023. Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv SR zdôrazňuje, že slovenskí poľnohospodári a potravinári majú mať rovnaké finančné a aj legislatívne podmienky na výrobu potravín na jednotnom otvorenom trhu Európskej únie. Podstatné bude, aby boli peniaze z nového programovacieho obdobia využité v maximálne možnej miere na produkciu – teda na citlivé komodity, akými sú živočíšna a špeciálna rastlinná výroba a aby sa rozdelili efektívne.
 
Medzi ďalšie diskutované témy patrila príprava budúcoročného štátneho rozpočtu a prirpavovaná pomoc pre potravinárov vo forme zelenej nafty. 
 
Dohoda s krajinami Mercosur
 
Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv SR sa vyjadrila aj k obchodnej dohode s krajinami Mercosur. Podpísala ju  Európska únia so štyri juhoamerickými krajinami Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom. 
 
 
Zástupcovia poľnohospodárov a potravinárov sa zhodli na tom, že prioritou Európskej únie by mala byť ochrana spotrebiteľa a agropotravinárskeho sektora v Európskej únií. Členské štáty by okrem týchto aspektov mali pri ratifikácii zvážiť aj dopad na životné prostredie, o ktorého ochranu sa EÚ dlhodobo usiluje.
 
Podľa  tlačovej správy Európskej komisie z  28. júna  nový obchodný rámec, ktorý je súčasťou širšej dohody o pridružení medzi oboma regiónmi, upevní strategické politické a hospodárske partnerstvo. Zároveň vytvorí významné príležitosti pre udržateľný rast na oboch stranách, pričom bude rešpektovať životné prostredie a chrániť záujmy spotrebiteľov EÚ i citlivé hospodárske odvetvia.
 
Podľa zverejnených dát však predstavoval zahraničný obchod Európskej únie s krajinami Mercosur v agropotravinárskych komoditách v roku 2017 negatívne saldo v neprospech EÚ až vo výške 9,5 miliárd eur, pričom vývoz bol vo výške 1,87 miliardy eur a dovoz až 11,39 miliárd eur. Najväčšiu časť, až 53% dovozu, tvorili tuky a oleje, ďalej nasledovalo mäso a mäsové výrobky – 21% a ovocné a zeleninové džúsy – 11%. Vývozu dominovali tiež oleje a tuky – 20%, čokoláda a cukrovinky – 17% a alkoholické nápoje – 10%.
 
Poľnohospodárske a potravinárske samosprávy majú obavy z vplyvu dohody o voľnom obchode na agropotravinársky sektor, obzvlášť na produkciu mäsa a mäsových výrobkov, cukru a obilnín.
 
 
Už dnes je isté, že následkom dohody Mercosur sa zhorší pozícia bilancie cukru v Európskej únii. Aktuálne EÚ produkuje 22mil. ton cukru a na spotrebu potrebuje okolo 17 mil. ton. Dohoda bude predstavovať obrovské znevýhodnenie domácich producentov cukru pochádzajúceho z cukrovej repy, ktoré je v súčasnosti trvalo udržateľné a podrobené prísnym environmentálnym štandardom.
 
Vzhľadom na výšku negatívneho salda zahraničného obchodu je potrebné myslieť v prvom rade na ochranu spotrebiteľa a vysoké štandardy pre potravinovú bezpečnosť, ktoré musia spĺňať potravinárske podniky v Európskej únií, vrátane používania pesticídov, GMO a dohľadateľnosti výrobkov. Európske inštitúcie a kontrolné orgány majú dostatočné možnosti na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa pri podnikoch sídliacich v Európskej únií. Je však otázne, ako rýchlo a efektívne budú vedieť kontrolné orgány zasiahnuť a kontrolovať dovoz potravín z krajín Mercosuru. Aj slovenskí spotrebitelia majú určite v pamäti nedávnu kauzu s brazílskym mäsom. Apelujeme  preto nielen na európske inštitúcie, ale aj členské štáty EÚ, aby pri ratifikácií mysleli v prvom rade na ochranu spotrebiteľa, ale aj domáci agropotravinársky priemysel.
 
V neposlednom rade je potrebné brať ohľad aj na životné prostredie. Ubúdanie dažďových pralesov v Brazílii za účelom poľnohospodárskej produkcie či uhlíková stopa pri dovoze potravín z týchto vzdialených krajín je ďalším dôležitým aspektom, ktoré by Európska únia mala brať do úvahy, keďže  dlhodobo presadzuje ochranu globálneho životného prostredia.
 
 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Slovenská databáza výživového zloženia Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Renomia SZ CHKT - Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) KPPS s.r.o. PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Internetový sprievodca trhom práce