Odborná konferencia v Senci

Odborná ekonomicko – poľnohospodárska konferencia s názvom „Situácia a perspektívy trhu vybraných agropotravinárskych komodít v SR“ sa venovala piatim tematickým okruhom: situácii na trhu s jatočnými ošípanými a bravčovým mäsom, situácii a perspektíve na trhu s mliekom, situácii na trhu obilnín a olejnín, situácii na trhu s ovocím a zeleninou a ekonomike výroby vybraných poľnohospodárskych komodít.
 
 
Organizátori konferencie - Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva a Roľnícke noviny - zvolili zaujímavý model konferencie: každý jeden tematický blok odprezentoval vedecký pracovník Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva - NPPC a následne sa k danej téme vyjadrovali dvaja odborníci priamo z praxe. Čísla a grafy vývoja vybraných ekonomických ukazovateľov jednotlivých komodít boli tak názorne dopĺňané postrehmi samotných pestovateľov či chovateľov.
 
Niekoľko stručných postrehov z konferencie:
 
Faktory ovplyvňujúce vývoj a perspektívy chovu ošípaných a produkciu bravčového mäsa:
 
  • Silné konkurenčné prostredie na spoločnom trhu EÚ
  • Vysoká volatilita cien
  • Kvalita a optimalizácia kŕmnych zmesí
  • Reprodukčné a produkčné ukazovatele v chove ošípaných
  • Preferencie a kúpyschopnosť spotrebiteľov verzus dostupnosť domácich výrobkov
  • Využiteľnosť spracovateľských kapacít
 
Ladislav Sedmák, generálny riaditeľ Agroris, s.r.o. počas diskusného bloku uviedol, že poľnohospodárstvo sa musí vrátiť medzi skutočné, nielen papierové priority vlády. „Najdôležitejšou súčasť sú zdroje, bez národného dofinancovania nie je možné zlepšiť situáciu v tomto sektore. Kým neuvidíme tento impulz, odbornú koncepciu, tak chovateľ si len ťažko môže naplánovať väčšiu investíciu. Nevidíme ani stabilitu podnikateľského prostredia. Nevidíme sľubne ani to, aby sme masívne rozširovali naše chovy. Je tu však úloha aj na samotných chovateľov, ktorí musia rapídne zvýšiť svoje produkčné parametre“, dodal L. Sedmák.
 
 
Príčiny znižovania produkcie kravského mlieka:
  • Cenové a nákladové dôvody /ceny vstupov, výkyvy nákupných cien, sťažený prístup k úverovým zdrojom, nízka podpora prvovýroby zo štátnych zdrojov, nižšia rentabilita výroby/
  • Odbytové dôvody /obchodné praktiky, slabé využívanie alternatívnych foriem predaja, limitované možnosti exportu/
 
Predpoklady pre zvýšenie nákupných cien mlieka:
 
– zvýšenie dopytu po sušenom mlieku v tretích krajinách, zrušenie ruského embarga, zvýšenie dopytu v EÚ, dobrovoľné zníženie produkcie v EÚ
 
Vladimír Chovan, predseda Slovenskej holsteinskej asociácie uviedol, že na Slovensku treba vytvoriť podmienky na to, aby slovenskí chovatelia mali pokryté náklady na produkciu mlieka. „Na Slovensku končia aj najlepší vďaka tomu, ako nastavujeme podmienky“.
 
Podľa Petra Repiského zo Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka sme dnes svedkami situácie, keď nevstupujú chovatelia dojníc do mliekarní, ale mliekarne vstupujú do chovov. „Kapitálová poddimenzovanosť, ktorá je v tomto sektore dlhodobo, nemôže priniesť nič iné, len prechod k niekomu silnejšiemu alebo odchod z trhu“, dodal P. Repiský.
 
Hosťom konferencie bol aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Hovoril o nízkej sebestačnosti v základných komoditách, ale aj o driemajúcom potenciáli samotného poľnohospodárstva na Slovensku. „Máme pôdu, máme historické tradície, máme výrobný potenciál. Musíme sa vrátiť k tomu, čo sme tu v minulosti mali. Koncom 80-tych rokov sme boli sebestační vo výrobe potravín mierneho pásma. Dnes môžeme hovoriť o sebestačnosti obilnín, mlieka /pri zníženej spotrebe/, ale kde sme pri bravčovom mäse, zelenine...?. Je tu oprávnená požiadavka na štát, aby sa podporili tie komodity, v ktorých sme stratoví. Hovoríme najmä o úpadku v rámci živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby, s čím súvisí vyľudňovanie vidieka a nižšia zamestnanosť“, dodal M. Semančík.
 
 
Predseda SPPK informoval aj o najnovších aktivitách komory v súvislosti s prípravou novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2020. Nová SPP by mala byť viac motivujúcejšia. „Chceme, aby sa podpory cielenejšie dostali k ľuďom, ktorí si to zaslúžia, aby sme motivovali tých, ktorí tvoria hodnoty. SPP spoločná nie je, stále v nej vidíme dvojkoľajnosť. Bojuje sa o veľa. Je to pre nás výzva a musíme urobiť všetko pre to, aby SPP vyzerala pre nás oveľa lepšie“, uviedol predseda SPPK.
 
Štefan Adam, riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v závere konferencie ocenil prístup predsedu SPPK M. Semančíka k riešeniu aktuálnych výziev v agropotravinárskom sektore. Vyzdvihol aj aktívny prístup M. Semančíka na medzinárodnom poli, ktorý súvisí s presadzovaním výhodnejšej pozície slovenských poľnohospodárov a potravinárov vo vzťahu k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020.
 
 

 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Slovenská databáza výživového zloženia Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Renomia SZ CHKT - Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) KPPS s.r.o. PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Internetový sprievodca trhom práce