Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

„V regiónoch južného a západného Slovenska máme žatvu ozimného jačmeňa, pšenice, repky a ozimného hrachu. V niektorých oblastiach boli žatevné práce zahájené v neobvykle skorom termíne, to znamená, že  poveternostné vplyvy (málo zrážok a vysoké teploty) počas vegetačného obdobia urýchlili dozrievanie všetkých druhov hustosiatych obilnín a repky“, uviedol Milan Semančík.

 

Doterajšie výsledky naznačujú nižšiu úrodu ako po minulé roky, ako aj horšiu kvalitu. Najmä u jačmeňa sa očakávajú problémy s dosiahnutím sladovníckej kvality. Výška úrody a jej kvalita však vykazuje veľké výkyvy.

 

„Osevné plochy hustosiatych obilovín sme v tomto roku znížili z 570.000 hektárov na 530.000 hektárov. U všetkých plodín s výnimkou ozimných jačmeňov, ktoré vyzerajú stabilizované, budú výnosy nižšie,“ povedala pred novinármi ministerka Gabriela Matečná. 

 

 

Tohtoročná žatva na Slovensku má za sebou približne jednu tretinu. Predseda SPPK Milan Semančík uviedol, že výnosy hustosiatych obilovín budú oproti predchádzajúcemu roku nižšie o 20 až 30 percent. 

 

Na príklade nižšej úrody obilia predseda Milan Semančík poukázal na opodstatnenosť myšlienky zriadiť rizikový fond. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora presadzuje práve takéto systémové opatrenie – a to za účasti poľnohospodárov, poisťovní a štátu - na riešenie krízových situácií, nepoistiteľných rizík. Predsedu vlády Roberta Fica táto myšlienka zaujala: „Poďme o tom hovoriť, v akom režime by sme tento fond vedeli nastaviť.“

 

 

Ministerstvo pôdohospodrástva už pracuje na zriadení takéhoto fondu. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je pripravená aktívne diskutovať o tejto veľmi potrebnej téme, ktorá sa ukazuje dôležitá práve v časoch klimatických zmien, ktoré tu sú a budú pokračovať.

 

 

PVOD Drahovce patrí medzi podniky, ktoré idú príkladom výroby v zmysle „z poľa na stôl“. Podľa ministerky sa v tomto podniku skĺbilo hneď niekoľko pozitívnych vecí: „Majú dosť pestrú skladbu produkcie, diverzifikujú, spracovávajú celú výmeru pšenice, majú excelentné pekárenské výrobky a tou ďalšou vecou je mladý predseda, ktorý má 31 rokov“, uviedla G. Matečná.

 

 

PVOD Drahovce hospodári na 1280 ha ornej pôdy. Pestuje pšenicu, jačmeň, kukuricu, sóju, cukrovú repu, slnečnicu, repku. Zo živočíšnej výroby sa v podniku venujú chovu hovädzieho dobytka a dojníc. Predseda vlády navštívil aj spomínanú pekáreň v Drahovciach, ktorá zamestnáva 75 ľudí.

 

 

Druhá časť stretnutia poľnohospodárov s novinármi už patrila ovocinárskym témam. Predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga počas prehliadky sadov firmy Plantex s.r.o. hovoril aj o problematike sezónneho zamestnávania.

 

„Najväčší a najvážnejší problém, aký momentálne máme, sú pracovné sily. Na jeden ha rodivého sadu potrebujeme jedného zamestnanca. Ak na Slovensku máme 6,5 tis ha sadov, z toho 3,5 tisíc rodivých, tak len tu sa zamestnáva 3,5 tisíc ľudí v rámci sezónnych prác. Ale tento inštitút sezónnych prác nemá Slovensko tak dotvorený, ako ho majú v iných krajinách“, uviedol predseda ovocinárov.

 

 

Ovocinári preto chcú tento problém riešiť aj inštitútom príležitostnej práce. „Po dohode s ministerstvom práce ho chceme pripraviť do konca leta. Zadefinované máme tri hlavné body. Potrebujeme aspoň 1500 hodín ročne po dobu ôsmich mesiacov a najmä, aby bol tento inštitút platný len pre poľnohospodárstvo. To znamená, že ak príde sezónny pracovník zo zahraničia, v prípade, že odíde trebárs do automobilky, tak ten inštitút stratí,“ povedal M. Varga.

 

 

Ovocinárska únia Slovenska rieši tento problém prostredníctvom SPPK a MPRV SR s ministerstvom práce. Ovocinárstvo má pritom v sebe veľký potenciál. Na Slovensko dovážame dve tretiny ovocia. Ak by sa to zmenilo, znížilo by sa pasívne saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami, zvýšili by sme podiel zamestnaných na vidieku a dotvárali by sme aj krajinu.