Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Medzi jej dlhoročných pestovateľov patrí aj Poľnohospodárske družstvo Nižná. Jeho predseda Stanislav Ferech prízvukuje, že cukrová repa je na Trnavskej tabuli priam historicky predurčená a pestujú ju tu už vyše sto rokov. Aj preto si nedokáže predstaviť, že by ju pre koniec kvótového režimu, ktorý nastane v budúcom roku, už nepestovali. 

 

Všetkých veľmi prekvapil prudký pokles cien cukru za posledné dva roky. S takými nízkymi cenami cukru sa nepočítalo ani v najpesimistickejších prognózach. Od nich sa totiž odvíja aj cena cukrovej repy. 

 

"Od roku 2017 nastane voľný trh, a ceny cukru sú aj naďalej na nízkej úrovni. My teraz bojujeme o prijateľné podmienky na pestovanie cukrovej repy, aby z nej cukrovary na Slovensku mohli aj naďalej produkovať cukor. Je to skutočne tvrdý boj; staré členské štáty by nás totiž najradšej videli v úlohe štatistov, teda aby sme túto plodinu nepestovali, a aby sme uvoľnili miesto pre ich produkciu na trhu. Avšak s nami potom skončia aj dva posledné cukrovary na Slovensku," otvorene povedal počas našej návštevy v podniku Stanislav Ferech. 

 

 

Cukrovú repu v tomto roku vysiali na 155 hektároch. Pre blížiaci sa koniec kvótového režimu počíta predseda podniku do budúcnosti aj s alternatívou nižšej výmery cukrovej repy. V žiadnom prípade však o ňu nechce prísť úplne, a to aj pre investície, ktoré už v predchádzajúcich rokoch vložili do techniky, závlahového systému a do celkovej starostlivosti o pôdu. 

 

"Chceli by sme si aj v budúcnosti zachovať súčasnú výmeru, lebo ostatné rastlinné komodity na trhu ‑ hlavne obilniny ‑ v posledných dvoch rokoch nie sú cenovo zaujímavé. Vzhľadom na naše výsledky sa nám cukrovú repu ešte oplatí pestovať, ale dokedy? Ostáva nám len veriť, že po dohodnutí prijateľných finančných podmienok s cukrovarmi zostane pre nás repa ekonomicky zaujímavá aj v budúcnosti. Zaradenie cukrovej repy medzi citlivé komodity a vyplácanie viazanej platby na cukrovú repu bolo jednoznačne strategickým rozhodnutím pre uchovanie produkcie cukru a tiež pre uchovanie tritisíc pracovných miest v sektore," dodáva predseda podniku. 

 

 

Blížiaci sa koniec kvótového režimu chtiac‑nechtiac evokuje zatiaľ nezodpovedané otázky o tom, či tento sladký segment nášho agropotravinárstva nedopadne podobne ako sektor prvovýroby mlieka, v ktorom obmedzenia v produkcii mlieka prestali platiť od 1. apríla 2015. 

 

"Keď nebudeme sebestační alebo aspoň čiastočne sebestační, tak budeme musieť cukor dovážať. Dôsledkom toho bude výrazné zvýšenie cien cukru pre našich spotrebiteľov. A to nehovorím len o cenách samotného cukru, ale aj o cenách ďalších výrobkov, ktoré cukor obsahujú," hovorí S. Ferech. 

 

V PD Nižná sa venujú aj ďalšej plodine ‑ osivovej kukurici. Okrem toho sa zaoberajú obilninami a krmovinami. Na pestovanie zeleniny, chmeľu, broskýň či viniča, ktoré robili v minulosti, po zlúčení s dvoma ďalšími poľnohospodárskymi družstvami (v roku 1990 sa všetky tri podniky osamostatnili), už ostali len spomienky. Dôvod? Nerentabilnosť. Z rovnakého dôvodu sa z chovateľov ošípaných, hydiny, dojníc, mladého a yýkrmového dobytka časom stali už len chovatelia býčkov, ktoré im v počte asi 230 kusov vyrábajú cenný maštaľný hnoj. 

 

 

 

Pri zmienke o nákupe pôdy cudzincami si predseda Stanislav Ferech len povzdychne. "Otázku rozpredaja nášho základného výrobného prostriedku a kritiku Bruselu za našu prísnu legislatívu vnímam veľmi citlivo. My musíme bojovať za zachovanie našej pôdy pre slovenských poľnohospodárov ‑ a nie zmierňovať naše zákony. Ak to dovolíme, o chvíľu sa budeme pozerať, či budeme ešte vôbec stáť na vlastnej pôde ‑ toto na Slovensku reálne hrozí," dodal predseda Stanislav Ferech na záver našej návštevy. 

 

PD Nižná je členom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava, zamestnáva 21 ľudí a obhospodaruje 590 ha ornej pôdy.