Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Ekonomická situácia regionálnej komory dospela na konci minulého roka do kritického stavu. V predstavenstve preto začali aktívne premýšľať, ako ďalej. Doslova v hodine dvanástej si uvedomili, že je najvyšší čas na zmenu. „Veľa sme sa rozprávali o tom, kto by mal byť predsedom. Navrhovali a podporovali sme sa vzájomne dosť dlho. Nakoniec to padlo na mňa, tak som si povedal, že to skúsim. Vzal som to však s podmienkou, že zabrať budeme musieť všetci spoločne. Ak si niekto myslí, že predseda komory zariadi a splní všetky želania jednotlivých členov a členovia sa len vezú, tak to fungovať nebude. Ani v Košiciach, ani v žiadnom inom regióne,“ vysvetľuje nový predseda RPPK Košice P. Vilinský.

 

Zmena nastala aj na stoličke riaditeľa. Od polovice júla tento post zastáva Svetlana Timárová, ktorá sektoru rozumie. Jej prácu si predseda RPPK Košice pochvaľuje.

 

 

Do novovzniknutého predstavenstva sa podľa súčasného predsedu dostali ľudia, ktorí majú chuť pracovať a vybudovať stabilné podložie komory. Zástupcovia predstavenstva a niektorí aktívni členovia si podelili témy a oblasti, ktorým rozumejú a budú sa im primárne venovať. Ďalšou úlohou bolo vytvorenie zoznamu aktívnych poľnohospodárov. V okrese, kam štrukturálne košická komora patrí, je evidovaných 622 poľnohospodárskych subjektov. Títo poľnohospodári obhospodarujú približne 63 500 ha pôdy. Priemerná výmera jednej farmy je 102 ha. „Aktuálne máme 48 členov, ktorí obhospodarujú takmer 30-tisíc ha pôdy, čo nie je ani polovica z celkovej rozlohy. Po mojom zvolení sa nám podarilo prijať 5 nových členov a oslovujeme ďalších. Z nášho prieskumu však vyplýva, že nosných subjektov, ktorí tvoria ekonomiku a pridanú hodnotu, je tu asi 90,“ hovorí o možnostiach spolupráce v regióne P. Vilinský. Poukazuje aj na nutnosť prezentovať v spoločnosti nielen počty subjektov zastúpených v komore, ale aj počty riadnych zamestnancov, ktorých rodiny poľnohospodárska výroba živí.

 

 

Z prieskumu ďalej vyplýva, že 122 poľnohospodárskych subjektov v regióne Košíc podniká na výmere  nad 50 ha. Títo poľnohospodári podľa slov nového predsedu reálne niečo vytvárajú a majú hmatateľnú úrodu, ktorú aj reálne zobchodujú. Do 5 ha (vrátane 5 ha) obhospodaruje v okrese 241 subjektov. Do 10 ha užíva pôdu ďalších 106 subjektov. Pre predsedu RPPK Košice takéto subjekty nie sú nosným pilierom ekonomiky a sebestačnosti vo výrobe potravín. „Väčšina malých farmárov - žiadateľov nemá poľnohospodárstvo ako hlavnú pracovnú činnosť. V mnohých prípadoch ide len o prilepšenie kvôli dotáciám. O tom svedčí aj fakt, že okolo 335 farmárov nemá ani registráciu SHR – podnikajú ako fyzické osoby. Preto by bolo určite na mieste urobiť zoznam poberateľov podpôr naprieč regiónmi. Zoznam by ukazoval, čo tieto subjekty dokážu s konkrétnou dotáciou vyprodukovať. Koľko ľudí zamestnávajú, aké majú tržby za svoju produkciu či aké dane, sociálne a zdravotné odvody platia,“ myslí si predseda P. Vilinský.

 

 

Podľa predsedu z východného Slovenska je potrebné, aby bol každý región silný a vedel ukázať, čomu sa venuje a v čom vyniká. Aj na to slúžia sezónne monitoringy prác na poliach, ktoré ukazujú škálu pestovaných plodín či produkčný stav. Gro produkcie sa v regióne sústreďuje na Moldavskej nížine. Záujem o živočíšnu výrobu dlhodobo klesá. V rámci regiónu funguje ešte zopár podnikov, ktoré chovajú hovädzí dobytok a produkujú mlieko. „Máme tu aj špičkové farmy. Sú medzi nimi aj pôvodné podniky, ktorú fungujú dlhé roky,“ prízvukuje predseda RPPK Košice. V regióne majú veľké problémy so škodami poľovnou zverou, ale aj právnym stavom, rozdrobenosťou pôdy či nájomnými vzťahmi. „Teraz, keď sa tvoria nové pravidlá ´hry´, je potrebné byť pri tom a presadiť zmeny v prospech produkujúcich farmárov. Mali by sme  presadzovať podporu tých, ktorí tvoria pridanú hodnotu a riešia zamestnanosť  a zabrániť stropovaniu priamych platieb. To sú témy, do ktorých má komora možnosť hovoriť,“ prízvukuje P. Vilinský.

 

Silný základ v regióne následne podporí schopné a erudované ústredie, ktoré bude odborne zdatné. Len všetci spoločne však vytvoríme silnú komoru. „Som toho názoru, že tu má byť jedna komora, ktorá bude zastupovať väčšinu s rovnakým cieľom. Jedným z najhorších rozhodnutí pre Slovenské poľnohospodárstvo bolo zrušenie povinného členstva v SPPK, ďalším zlým krokom boli priame platby v podstate len na plochu. To všetko aj preto, že slovenský ´poľnohospodár´ tieto rozhodnutia v početnej väčšine nepochopil. V priemere čím viac na východ, tým horšie čítame hru a mnohokrát konáme pudovo.  Je potrebné robiť osvetu nášmu povolaniu a sektoru ako takému, má tu byť aj nejaká morálka,“ dodáva predseda RPPK Košice P. Vilinský.

 

V Košiciach veria, že si počas jesene dokážu upratať v rámci svojho hospodárenia a pripravia sa na nové výzvy, ktoré s určitosťou prídu.