Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Máme za sebou aj voľby do EP a inauguráciu prezidentky SR. Aj toto sú oblasti, kde sa budeme snažiť o konštruktívnu diskusiu o ďalšom postavením agropotravinárskeho odvetvia na Slovensku“, priblížil ostatné aktivity SPPK Emil Macho.

 

Predstavitelia štyroch agropotravinárskych samospráv priblížili priebeh jarného počasia a jeho vplyv na úrody. V celom stredoeurópskom regióne mal v zásade obdobný priebeh. Suchý marec a apríl s veľkým nepriaznivým dopadom na úrodu vystriedal daždivý máj, ktorý úrode v daných krajinách výrazne pomohol. Maďarská delegácia naznačila, že v najbližšom období bude kľúčovou otázkou otázka zavlažovania a riadenia rizík.

 

 

Mierna zima spôsobila premnoženie hraboša poľného nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku či na južnej Morave. Tam majú obrovské problémy s týmto škodcom. Významná časť obilných plôch bola poškodená a porasty museli byť zaorané.

 

 

Veľmi dôležitou témou pre SPPK bola diskusia o škodách poľovnou zverou a spôsobe ich riešenia. Poľsko a Maďarsko majú zavedený fungujúci systém odškodňovania poľnohospodárov za straty na ich úrode.

 

 

V Poľsku poľovné združenia odškodňujú poľnohospodárov a teda zo zákona zodpovedajú za škody spôsobené zverou. „Príjmy z predaja mäsa stačia na to, aby poľovné združenia poľnohospodárom zaplatili za škody. Pokiaľ sa sporné strany nevedia dohodnúť na výške škôd, spor sa končí na súde“, uviedol Robert Nowak z Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska. 

 

V Maďarsku rezortné ministerstvo a tri odborné komory spoločne vytvorili protokol riešenia škôd poľovnou zverou. Cieľom je vytvoriť jednotný postup vyčíslovania škôd. Poľovné združenia skladajú zábezpeku, ktorá slúži na vykrytie škôd v nasledujúcom roku.

 

 

Ďalšou diskutovanou témou prvého dňa rokovania bola situácia s výskytom afrického moru ošípaných. Maďari vytvorili pracovnú skupinu, ktorá navrhuje riešenia, mapuje situáciu s výskytom nákazy, sleduje vakcináciu. Jej úlohou je aj zlepšenie financovania zo strany EÚ a zníženie byrokracie, ktorá súvisí s problematikou AMO. Maďarská komora upozornila na hroziace riziko nového ohrozenia zo susedného Rumunska. V tejto krajine totiž AMO nemajú pod kontrolou a nedostatočné sú aj ochranné opatrenia na hranici s Maďarskom.

 

 

 

Poliaci naznačili, že EÚ reagovala neskoro a to až vtedy, keď sa nákaza dostala na územie západnej Európy. Viackrát pritom o tejto téme hovorili aj na rokovaní V4. Tento rok Poliaci zistili v krajine 5 nových ohnísk nákazy chovov ošípaných a až 60 nových ohnísk v populácii diviakov. Opatrenia poľských veterinárov zabránili zvyšovaniu ohnísk.

 

Pozitívnym príkladom zvládnutia nákazy AMO je Česká republika. Náročné dva roky zavádzania ochranných a preventívnych opatrení priniesli úspech. Česká republika je vďaka tomuto prístupu už krajinou bez výskytu ochorenia. 

 

Slovenská republika pozorne sleduje nákazovú situáciu v okolitých krajinách. Prijaté preventívne opatrenia zatiaľ ochraňujú naše hranice. Aj napriek tomu naši chovatelia by privítali plán postupu v prípade infikovania domácich chovov a najmä postup, akým spôsobom by sa na Slovensku zabezpečil odbyt zvierat a bravčového mäsa, jeho spracovanie a distribúcia v prípade prieniku nákazy na naše územie.

 

 

Veľmi podstatnou témou boli nedávne voľby do Európskeho parlamentu s priamym dopadom na agropotravinársky sektor a tvorbu budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020.

 

 

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora chce urobiť všetko preto, aby Slovensko malo zastúpenie vo Výbore EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. „Je to pre nás zásadná otázka. A aj to, či sa nové zloženie výboru stotožní so stanoviskom k SPP predchádzajúceho výboru“, uviedol predseda SPPK Emil Macho.

 

„Starý Európsky parlament nevedel dokončiť novú SPP, takže nový asi bude musieť začať pripravovať SPP úplne od začiatku“, myslí si Robert Nowak z Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska. Momentálne Poliaci čakajú na presné nové zloženie jednotlivých výborov v Európskom parlamente a potom začnú s jednotlivými rokovaniami.

 

 „Mali by sme mať ako V4 okamžité informácie o tom, čo sa vo výbore pripravuje a potom komunikovať s poslancami z výboru aj z iných európskych krajín“, apeloval prezident Agrárnej komory Českej republiky Zdeněk Jandejsek.

 

 

 

Druhého rokovacieho dňa /19. júna/ sa zúčastnil aj generálny sekretár európskej organizácie COPA COGECA Pekka Pesonen, ktorej je SPPK od jesene minulého roka členom. S delegáciami V4 sa rozprával najmä o očakávaniach smerom k budúcej SPP, ktoré vyplývajú práve z novozvoleného Európskeho parlamentu.

 

 

 

„V COPA COGECA sme za zachovanie súčasného stavu tak, aby bolo zabezpečené férové zaobchádzanie s poľnohospodármi, aby mali poľnohospodári príležitosť uberať sa aj cestou výkonnosti a plnenia cieľov“, uviedol Pekka Pesonen.

 

Podstatná časť diskusie poukazovala na možné riziká, ktoré vyplývajú z nového zloženia Európskeho parlamentu a tlaku na zelenšiu SPP. „Očakáva sa, že do nového balíka bude vstupovať veľký počet zmien. Ešte nevieme, aké bude zloženie výboru COMAGRI. Dúfame však, že sa toho chopia veľké strany, ktoré by si mohli zachovať poľnohospodárku politiku vysoko na zozname ich priorít a tak, aby sa o nej rozhodovalo v jednotlivých politických frakciách“, doplnil generálny sekretár COPA COGECA.

 

Približne dve tretiny europoslancov budú nováčikovia, len tretina z predchádzajúceho volebného obdobia, ktorá veľmi dobre ovláda priebeh rokovania o SPP. Pozitívne vyznieva informácia, že v poľnohospodárom výbore COMAGRI ostalo 40% pôvodných poslancov. Vo výbore COMENVI len 30%. Zatiaľ sa nepozná meno nového eurokomisára pre poľnohospodárstvo. Bude podľa P. Pesonena mimoriadne dôležité, aby pochádzal z poľnohospodárskeho prostredia, teda dôverne poznal problematiku aj vo vzťahu k SPP a tým mohol plynule nadviazať na doterajšieho rokovania starého zloženia Európskej komisie. 

 

Generálny sekretár Pekka Pesonen apeloval na delegácie agropotravinárskych samospráv krajín V4, aby v žiadnom prípade nepodcenili situáciu a čo najskôr začali rokovania so zvolenými europoslancami a ich politickými stranami.

 

 

Agropotravinárske samosprávy krajín V4 sa zhodli na tom, že treba urobiť maximum preto, aby sa všetky krajiny zasadli o silný rozpočet pre SPP. Okrem toho je mimoriadne dôležité, aby mali v poľnohospodárskom výbore Európskeho parlamentu ľudí, ktorí výrobe potravín rozumejú. „Za nás urobíme všetko preto, aby sa do tohto výboru dostal p. Hajšel. Na úrovni Európskeho parlamentu nás čaká veľmi intenzívne obdobie. Musíme si vyhrnúť rukávy a veľmi intenzívne s europoslancami komunikovať a možno ešte nejako ovplyvniť to, čo sa bude dať“, naznačil stratégiu E. Macho. 

 

Podľa predsedu Macha máme v rámci Vyšehradského regiónu vydiskutované všetky dôležité otázky a v mnohých zásadných oblastiach je 100% zhoda. Musíme sa preto teraz skutočne zamerať na Európsky parlament, novú Európsku komisiu a Radu ministrov. „Čím ďalej, tým silnejšie hovoriť. Potrebujeme vedieť od nich, ako ďalej. Oni majú zodpovednosť za to, za akých podmienok budeme po roku 2020 pôsobiť na vidieku a je najvyšší čas tlačiť aj novozvolenú EK, aby nám v najbližších mesiacoch povedala konkrétne veci o prechodnom období a strategických plánoch.

 

 

73. rokovanie agropotravinárskych samospráv krajín V4 sa uskutoční v septembri v Českej republike.