Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Poľnohospodári očakávali od nového zákona o poľovníctve najmä riešenie škôd spôsobených poľovnou zverou na poľných kultúrach. Tieto škody sa každoročne zvyšujú. Sú spôsobované na celom území Slovenska vzhľadom na neobmedzenú migráciu zveri, aj cezhraničnú. Poľnohospodár často nevlastní pôdu, platí nájom, ale úrodu mu zničí zver.  Naproti tomu vlastník poľovného revíru svoj značný nájom dostane bez obmedzenia.

 

Podľa monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory /SPPK/  za rok 2018 škody dosiahli 19,8 mil. €, pričom hlásenie podali iba členovia SPPK. Skutočné škody na poľných kultúrach v rámci celého Slovenska sú tak oveľa vyššie. K najviac postihnutým regiónom patrí Prievidza, Pezinok, Veľký Krtíš, Levice, Krupina, Lučenec, Rimavská Sobota a Košice – okolie. Straty na úrode však majú poľnohospodári vo všetkých krajoch.

 

Nárast počtu vysokej zveri,  hlavne jeleňov, danielov  a muflónov, je od roku 2000 dvojnásobný. Prejavuje sa to aj  takmer 10 % zastúpením dopravných nehôd spôsobených zverou na ich celkovom počte.

 

 

„Vládou schválený zákon nerieši základný problém vzniku škôd na poľných kultúrach spôsobených premnoženou zverou, konzervuje súčasný stav a ukladá ešte ďalšie povinnosti užívateľom poľovných pozemkov, teda pestovateľom, ktoré ich neprimerane aj finančne zaťažujú. V návrhu zákona o poľovníctve žiadame  o možnosť zohľadnenia tzv. objektívnej zodpovednosti, ako aj ďalších, podľa poľnohospodárov dôležitých pripomienok. V prípade neakceptovania požiadaviek poľnohospodárov požadujeme zastavenie ďalšieho legislatívneho procesu“, reaguje podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček.

 

Výhrady k zákonu o poľovníctve má aj Agrárna komora Slovenska /AKS/. ,,V novom zákone autor nezapracoval dôležité detaily, čo bude v konečnom dôsledku poškodzovať poľnohospodárov. V § 38 zákon priznáva, že zver spôsobuje škody na viniči, ovocí alebo ovocných drevinách. Nutné je ale doplniť skutočnosť, že spôsobuje obrovské škody aj na zelenine”, uviedla Helena Patasiová, predsedníčka AKS.

 

V ďalšom bode tohto paragrafu poľovný revír zodpovedá za škodu spôsobenú zverou, ktorej jarné kmeňové stavy sú o viac ako 10% vyššie, ako sú normované kmeňové stavy. Toto obmedzenie nemyslí napríklad na obrovské stáda diviakov z rôznych revírov, ktoré dokážu spôsobiť výrazné škody na poľnohospodárskej kultúre, preto je nutné ho vypustiť. 

 

 

Pre poľnohospodárov je mimoriadne dôležité, aby s novým zákonom získali istotu, že škody spôsobené zverou nebudú musieť vymáhať na súde. Žiaľ, to zákon nerieši. Zákonodarca sa pritom môže inšpirovať okolitými krajinami. Napríklad v Rakúsku platí škody spôsobené zverou do jedného kalendárneho mesiaca štát alebo poľovník. V Maďarsku znášajú škodu spoločne poľovník a poľnohospodár. Slovenský poľnohospodár sa však aj po prijatí takto schváleného zákona bude musieť naďalej spoliehať na odškodnenie prostredníctvom zdĺhavých a finančne nákladných súdnych procesov, navyše s neistým koncom.