Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Emil Macho v príhovore venoval smerovaniu agropotravinárstva, ale aj prelomovému roku 2018, ktorý mal zásadný vplyv aj na chlebové odvetvie na Slovensku. Zároveň ocenil dlhodobú príkladnú spoluprácu medzi SPPK a Agrárnou komorou ČR.

 

„U nás doma za hranicou rieky Morava momentálne žijeme na vlne záujmu verejnosti o chlebové odvetvie. Konečne po dlhých rokoch si spoločnosť začala viac všímať, že niekto obrába polia, chová zvieratá, pestuje špeciálne plodiny a vyrába z nich zdravé potraviny, ktoré majú pre spotrebiteľa pridanú hodnotu aj v tom, že sú veterinármi kontrolované spôsobom „z poľa na stôl“.

 

Verejnosť sa začala viac zaujímať o pôvod potravín, ktoré húfne, z mnohých kútoch Európy, ale napríklad aj Afriky, práve vďaka voľnému európskemu trhu zaplavujú naše obchody. Ešte v čerstvej pamäti máme nechutné podrobnosti a dôsledky, ktoré priniesol obrovský bitúnkový škandál presahujúci hranice Poľska. Veľmi dobre si však spomíname aj na fipronilové vajcia, posypovú soľ v potravinách či konské mäso namiesto bravčového. Takéto odsúdenia hodné praktiky z času na čas rozvíria pokojné stojaté vody spotrebiteľského správania a zákazník sa viac začne zaujímať, odkiaľ je pútavo zabalené mäso na pulte obchodného reťazca, ktoré ho zaujalo svojou zníženou cenou.

 

Českí a slovenskí poľnohospodári bojujú za lepšiu budúcnosť a lepší image medzi svojimi spotrebiteľmi. Myslím si, že aj práve vďaka masívnym potravinovým škandálom musíme konečne zo seba zhodiť našu dlhoročnú nálepku večne plačúcich a večne sa sťažujúcich podnikateľov. Práve v kontexte pokazených európskych potravín dnes musíme spotrebiteľom ukázať aj pozitívne stránky nášho chlebového odvetvia, to, čo sa podarilo a na čo musíme byť my, poľnohospodári a potravinári, právom hrdí, to, čo musí zaujať spotrebiteľa v obchode, keď váha pri pulte, či si kúpi domácu potravinu alebo z dovozu. Aj české a aj slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo má čo svojim spotrebiteľom ponúknuť. Či už sú to znamenité, kvalitné vína, pivá, mliečne a mäsové výrobky, či tradičné regionálne špeciality.

 

Prvá časť tohto roka sa nenesie len v znamení boja o spotrebiteľa, vyššiu štátnu pomoc, systémové opatrenia smerujúce najmä pre živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu a systémové opatrenia v rámci riadenia rizík aj v kontexte klimatických zmien, ktoré majú aj v tomto období významný vplyv nielen na naše, aj aj na české poľnohospodárstvo. V tomto období finišujeme aj s prípravou Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

 

Chcel by som preto veľmi oceniť príkladnú spoluprácu, ktorú máme už roky s Agrárnou komorou Českej republiky. Práve náš spoločný, československý boj za lepšiu konkurencieschopnosť a férovejšie postavenie v priestore Európskej únie je to, za čo sa chcem poďakovať. Vážime si všetky naše doterajšie spoločné diskusie v rámci českého konzorcia a ich výsledky, ktoré sme dosiahli. Kreovanie budúcich poľnohospodárskych pravidiel je obrovská a mimoriadne dôležitá agenda,  ktorú ani českí a ani slovenskí poľnohospodári nepodceňujú. Práve naopak. Pravidelné služobné cesty do Bruselu, mnohé diskusie so zástupcami Európskej komisie, Európskeho parlamentu či ďalších európskych agrárnych inštitúcií sú mimoriadne dôležitým zdrojom informácií a príležitostí, ako presadiť možno aj zdanlivo neriešiteľné. Veď nebudeme sedieť doma so založenými rukami a čakať, kto a ako bude za nás riešiť napríklad agendu stropovania či presunu finančných prostriedkov medzi piliermi...

 

 

Slovenské a české poľnohospodárstvo má spoločnú históriu, ale aj podobné záujmy, ktoré súvisia s ďalším rozvojom odvetvia. Úprimne nám všetkým želám, aby sme naše záujmy presadzovali so vztýčenou hlavou, ako zástupcovia českých a slovenských poľnohospodárov, ktorí aj napriek neľahkému vývoju majú čo našim spotrebiteľom a únii ponúknuť.

 

Svoj príhovor ukončím citátom generálneho sekretára organizácie COPA COGECA Pekku Pesonena, ktorý povedal: „Pri tvorbe SPP sme na konci začiatku všetkého.“

 

Tento výrok nás núti premýšľať o jeho význame a prinášať návrhy riešení. V prospech českého a slovenského poľnohospodárstva.“

 

 

Agrárna komora Českej republiky (ďalej len AK ČR) organizuje každý rok snem, na ktorom hodnotí dosiahnutie stanovených úloh a schvaľuje priority pre ďalšie obdobie. Prvýkrát od vzniku AK ČR prijali pozvanie na snem premiér ČR Andrej Babiš, podpredsedníčka vlády a zároveň ministerka financií Alena Schillerová, minister poľnohospodárstva ČR Miroslav Toman, predseda poľnohospodárskeho výboru Poslaneckej snemovni parlamentu Českej republiky Jaroslav Faltýnek a poslanci. V príhovore prezident AK ČR Zdeněk Jandejsek najskôr zhodnotil rok 2018, a to zo strany dosiahnutých výsledkov v poľnohospodárstve podľa komodít, ale aj z pohľadu podpôr. Práve na systéme podpôr sa AK ČR významne podieľala, a to pri návrhoch na podporu jednotlivých sektorov vrátane systému odškodnenia negatívneho dopadu sucha na poľnohospodárov v roku 2018, ako aj pri úprave legislatívnych návrhov, či už v oblasti zelenej nafty, zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, ale aj v ďalších oblastiach. Výška podpôr poľnohospodárom z národného rozpočtu v roku 2018 dosiahla takmer 4 mld. Kč. V roku 2019 je schválená na mierne vyššej úrovni, ako tomu bolo v roku 2018. Zdeněk Jandejsek sa v druhej časti vystúpenia zameral na zhodnotenie stavu v oblasti vyjednávania v spoločnej poľnohospodárskej politike, ale aj na spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky či rozšírenie o spoluprácu s ďalšími členskými štátmi EÚ a to prostredníctvom krajín Troch morí, či nadviazaním kontaktov s nemeckým zväzom DBV alebo francúzskou organizáciou SAFER.

 

Po vystúpení prezidenta AK ČR vystúpil s príhovorom premiér Andrej Babiš, ktorý podporil aktivity AK ČR, zdôraznil význam sektoru a ubezpečil prítomných, že vláda ČR stojí za poľnohospodármi. V ďalších vystúpeniach ministerka financi Alena Schillerová a minister poľnohospodárstva Miroslav Toman jednotne vystúpili proti navrhovanému zastropovaniu priamych platieb. Predseda poľnohospodárskeho výboru poslaneckej snemovne Jaroslav Faltýnek poďakoval AK ČR za návrhy, ktoré predkladala v predchádzajúcom období a zmienil sa o návrhoch, ktoré v súčasnosti rieši výbor spolu s AK ČR v oblasti poľnohospodárskej pôdy, cechových noriem či významnej tržnej sily.

 

 

Snem AK ČR ukázal, že je nevyhnutné, aby poľnohospodári mali silné zastúpenie doma, ako aj v zahraničí. Zároveň sa potvrdilo, že spolupráca medzi Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Agrárnou komorou Českej republiky je významná a dôležitá pre obidve organizácie, ale aj pre poľnohospodárov obidvoch krajín. Prináša výsledky nielen na Slovensku, v Českej republike, ale aj v Bruseli, kde spoločne hájime záujmy poľnohospodárov, potravinárov, ale aj záujmy každého obyvateľa, teda každého z nás.