Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

Európska komisia dňa 01/06/2018 predložila legislatívny návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 spolu s ďalšími podrobnosťami týkajúcimi sa budúceho viacročného finančného rámca. Slovensko by malo dostať celkovo 4,388 miliardy eur, z čoho 2,753 miliardy eur v podobe priamych platieb, 41,2 milióna eur na podporu trhu a 1,593 miliardy eur na rozvoj vidieka.

 

Celkovo Komisia navrhuje rozpočet pre I. pilier vo výške 286,2 miliárd eur v bežných cenách, pre II. pilier SPP Komisia navrhuje rozpočet vo výške 78,8 miliárd eur (oproti súčasnému objemu 90 miliárd eur). Členským štátom by sa malo umožniť posilnenie spolufinancovania II. piliera tak, aby bol pokles rozpočtu kompenzovaný. Krátenie rozpočtu pre SPP minulý týždeň odmietli ministri poľnohospodárstva z Francúzska, Španielska, Talianska, Portugalska, Grécka, Fínska a Írska.

 

Z celkovej obálky SPP by malo byť v nasledujúcom programovacom období 40% platieb prepojených s posilnenou výkonnosťou SPP smerom k ochrane životného prostredia a klímy.

 

Európska komisia smerom k externej konvergencii platieb na hektár uvádza, že v členských štátoch s platbami nižšími ako 90% priemeru EÚ, sa v nasledujúcom programovacom období zníži rozdiel medzi úrovňami priamych platieb z 50% na 90%. Vnútorná konvergencia úrovne priamych platieb by sa mala dosiahnuť najneskôr do roku 2026 a aspoň na 75% priemeru.

 

 

Európska komisia v legislatívnom návrhu navrhuje povinné zastropovanie priamych platieb na úrovni 100 000 EUR, pričom zastropované by nemali byť len priame platby na hektár, ale kumulatívne všetky platby v I. pilieri vrátane dobrovoľných platieb viazaných na produkciu, dobrovoľných schém pre klímu a životné prostredie, doplnkových redistributívnych podpôr príjmov a doplnkových podpôr príjmov pre mladých poľnohospodárov. Komisia k povinnému zastropovaniu navrhuje zavedenie povinnej progresívnej degresivity priamych platieb do výšky 60 000 eur. Pre priame platby v rozpätí od 60 000 do 75 000 eur bude musieť byť zavedené krátenie o minimálne 25%, pre platby v rozmedzí 75 000 - 90 000 eur minimálne 50% a pre platby v rozpätí 90 000 - 100 000 € minimálne 75%. Európska komisia uvádza, že k celkovému uhradenému objemu by sa mali pripočítať mzdové náklady súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou deklarovanou poľnohospodárom, a to vrátane daní a príspevkov na sociálne poistenie. K výpočtu konkrétnych čiastok členských štátov podľa návrhu Komisie pravdepodobne použijú priemerné výšky platov v poľnohospodárstve platné pre daný členský štát alebo región. Finančné prostriedky získané zastropovaním budú ponechané v národnej obálke daného členského štátu a budú môcť byť primárne využité na redistribučné platby, ďalej na podporu mladých poľnohospodárov a podporu opatrení v oblasti životného prostredia, prípadne na programy rozvoja vidieka.

 

Podľa odhadov Európskej komisie by sa mali umožniť presuny medzi piliermi oboma smermi až do výšky 15%, s prípadným zvýšením o ďalších 15% z prvého do druhého piliera pre opatrenia týkajúce sa ochrany životného prostredia a klímy a 2% z prvého do druhého piliera pre opatrenia spojené so zahájením činnosti mladých poľnohospodárov.

 

Okrem alokácie 2% obálky pre opatrenia spojené so zahájením činnosti mladých poľnohospodárov budú môcť členské štáty poskytnúť mladým farmárom i jednorazové platby, ktorých výška je obmedzená na 100 000 EUR.

 

 

K dobrovoľným platbám viazaným na produkciu (VCS) Komisia uvádza, že by VCS platby mali podporiť konkurencieschopnosť sektorov citlivých komodít a mali by sa vyplácať iba na tie sektory a produkciu, ktoré sú významné z ekonomického, sociálneho alebo environmentálneho hľadiska. Komisia navrhuje znížiť strop pre VCS platby z 13% pre citlivé komodity na 10%, podpora 2% pre proteínové plodiny by sa mali zachovať. Štáty, ktoré v súčasnej SPP implementujú VCS platby v mierke nad 13%, si v SPP po roku 2020 budú môcť zachovať platby vyššie ako navrhovaných 10%, nebudú však môcť prekročiť úroveň platieb VCS z roku 2018.

 

Európska komisia v časti venovanej nástrojom riadenia rizík vzhľadom na straty spôsobené externými vplyvmi uvádza, že členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby sa pomoc vyplácala iba v prípade, že straty presiahnu viac ako 20%. Členské štáty poskytnú podporu maximálne do výšky 70% oprávnených nákladov.

 

Členské štáty by mali mať v rámci posilnenej subsidiarity právomoc prispôsobiť sa niektorým definíciám svojím národným špecifickým podmienkam. Medzi tieto definície by mali patriť aj definície skutočného poľnohospodára, oprávnených hektárov alebo mladého poľnohospodára.

 

Legislatívne návrhy sú v anglickom jazyku dostupné TU.