Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Článok 1
Základné ustanovenia

 

(1) Volebný poriadok je v súlade so zákonom č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), Stanovami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ďalej len „stanovy komory“), Rokovacím poriadkom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ďalej len „rokovací poriadok komory“) a inými vnútornými predpismi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ďalej len „komora“).

 

(2) Volebný poriadok Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ďalej len „volebný poriadok komory“) upravuje

a) podrobnosti o delegátoch valného zhromaždenia komory a

b) postup pri voľbe a odvolávaní predsedu komory, podpredsedov komory, členov predstavenstva komory a členov dozornej rady komory (ďalej len „orgánov komory“).

 

(3) Volebný poriadok, jeho zmeny a doplnky schvaľuje valné zhromaždenie komory.

 

Článok 2
Delegáti  Valného zhromaždenia

 

 

Termín konania volieb do orgánov komory vyhlási predstavenstvo komory tak, aby boli členovia komory, ktorí majú právo navrhovať kandidátov, voliť a byť volení do orgánov komory, informovaní a vyzvaní na podávanie návrhov kandidátov na voľby do orgánov komory v dostatočnom časovom predstihu, najmenej však 45 dní pred zasadnutím valného zhromaždenia komory.

 

 

(1) Právo navrhovať kandidátov, voliť a byť volený do orgánov komory má v súlade s článkom 5 ods. 1 stanov komory každý člen komory.

 

 (2) Tá istá osoba nemôže byť navrhnutá za kandidáta do viac ako jedného orgánu komory.

 

(3) V prípade člena, ktorý je právnickou osobou, sa za kandidáta do orgánu komory navrhuje konkrétna fyzická osoba, ktorá u tohto člena komory pôsobí a za týmto účelom je oprávnená vystupovať v jeho mene.

 

(4)  Návrhy kandidátov do orgánov komory sa podávajú predsedovi komory alebo predsedovi regionálnej komory v písomnej forme. Návrhy kandidátov sú podané dňom ich doručenia na úrad komory alebo úrad regionálnej komory prostredníctvom pošty, elektronických prostriedkov alebo osobne.

 

(5) Návrhy kandidátov do orgánov komory musia byť podané najneskôr 14 dní pred zasadnutím valného zhromaždenia. Na návrhy kandidátov podané neskôr sa neprihliada.

 

(6) Návrhy kandidátov do orgánov komory musia obsahovať základné údaje o navrhovanom kandidátovi vrátane názvu a sídla členského subjektu, v ktorom navrhovaný kandidát pôsobí, odôvodnenie návrhu, štruktúrovaný životopis, písomné vyhlásenie kandidáta o tom, že súhlasí s návrhom na jeho voľbu do príslušného orgánu komory, súhlas kandidáta so spracovaním jeho osobných údajov za účelom voľby do orgánov komory, prípadne ďalšie relevantné skutočnosti vopred oznámené. Ak úrad komory alebo úrad regionálnej komory pri podaní návrhu kandidáta zistí, že nie je splnená niektorá z náležitostí návrhu podľa prvej vety, môže upozorniť na túto skutočnosť toho, kto neúplný návrh kandidáta podal a vyzvať ho na bezodkladné odstránenie nedostatkov návrhu.

 

(7)  Na návrhy kandidátov do orgánov komory, ktoré nie sú podané podľa odsekov 1 až 5, sa neprihliada.

 

(8) Po uplynutí lehoty na doručovanie návrhov kandidátov do orgánov komory sa vyhotoví zoznam navrhovaných kandidátov zoradených ku každému orgánu komory samostatne. Tento zoznam obsahuje najmä

a) meno, priezvisko navrhovaného kandidáta,

b) názov a sídlo členského subjektu, v ktorom navrhovaný kandidát pôsobí a

c) názov a sídlo, prípadne iné označenie toho, kto kandidáta navrhuje.

 

(9) Predstavenstvo komory prerokuje doručené návrhy kandidátov do orgánov komory, posúdi, či návrhy spĺňajú podmienky podľa odseku 1 až 6 a zabezpečí, aby bol zoznam riadne a včas navrhnutých kandidátov doručený predsedovi volebnej komisie. 

 

(10) Riadne a včas navrhnutých kandidátov do orgánov komory predkladá volebná komisia delegátom valného zhromaždenia v poradí a spôsobom podľa čl. 6 ods. 4, na jeho zasadnutí, na programe ktorého sú voľby do orgánov komory.

 

(11) Návrh kandidáta je možné vziať späť. Rovnako je možné vziať späť súhlas s návrhom na voľby do orgánov komory, ktorý dal navrhovaný kandidát. Oznámenie o späťvzatí návrhu alebo o späťvzatí súhlasu s návrhom na voľby do orgánov komory musí byť podané písomne predsedovi komory alebo predsedajúcemu valného zhromaždenia komory najneskôr pred zahájením hlasovania o kandidátoch. Predseda komory alebo predsedajúci valného zhromaždenia komory zabezpečí, aby bol o tejto skutočnosti informovaný predseda volebnej komisie. Predseda volebnej komisie túto skutočnosť oznámi prítomným delegátom valného zhromaždenia a v prípade, že je na hlasovacom lístku pri voľbe tajným hlasovaním uvedené meno a priezvisko tohto kandidáta, vyhlási, že pri spočítavaní hlasov sa na jeho voľbu nebude prihliadať.

 

 

(1) Voľby do orgánov komory sa konajú verejným hlasovaním, ak valné zhromaždenie uznesením nerozhodne, že sa voľby niektorého z orgánov komory vykonajú tajným hlasovaním.

 

(2) RPPK a RKŠ si upravia spôsob volieb a odvolávania ich volených orgánov vo svojich stanovách alebo volebných poriadkoch.

 

 

 

(1) Voľby do orgánov komory riadi predseda volebnej komisie, alebo ňou určený iný člen komisie.

 

(2) Predseda volebnej komisie alebo komisiou určený iný člen komisie predtým ako zaháji voľby do jednotlivých orgánov komory a predstaví jednotlivých kandidátov, oboznámi prítomných delegátov s pravidlami volieb do orgánov komory. Predseda volebnej komisie alebo komisiou určený iný člen komisie  môže delegátov oboznámiť aj s počtom prítomných delegátov a uznášaniaschopnosťou valného zhromaždenia.

 

(3) Voľby do jednotlivých orgánov komory prebiehajú v tomto poradí. Ako prvé sa uskutočnia voľby predsedu komory, následne sa uskutočnia voľby členov predstavenstva komory, voľby členov dozornej rady komory a na záver voľby podpredsedov komory. Po voľbe podpredsedov komory predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie vyzve zvolených členov dozornej rady komory, aby sa odobrali do miestnosti na to určenej a zvolili spomedzi seba predsedu a podpredsedu dozornej rady komory. S výsledkom voľby predsedu a podpredsedu dozornej rady komory následne oboznámi prítomných delegátov.

 

(4) Predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie po zahájení volieb do príslušného orgánu komory, oboznámi prítomných delegátov valného zhromaždenia s pravidlami týchto volieb, najmä s ustanoveniami odseku 6 až 9 a predstaví prítomným delegátom valného zhromaždenia kandidátov do tohto orgánu. Kandidáti sú predstavení v poradí podľa počtu podaných návrhov alebo v abecednom poradí mien. V prípade poradia podľa počtu podaných návrhov, ak získa rovnaký počet podaných návrhov viacero kandidátov, prednosť má funkčne starší kandidát; ak sú kandidáti rovnako funkčne starí, má prednosť vekovo starší kandidát; ak sú rovnako vekovo starí, použije sa abecedné poradie mien. V prípade voľby členov predstavenstva komory a voľby členov dozornej rady komory sa kandidáti zároveň môžu zoradiť podľa hlavných odborov podnikania, pričom v prípade poľnohospodárskej prvovýroby aj podľa krajov. Za každým menom a priezviskom kandidáta a informáciou o tom, kto kandidáta navrhuje, sa môže uviesť aj názov a sídlo člena komory, v ktorom kandidát pôsobí.

(5) Po predstavení kandidátov do príslušného orgánu komory môže predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie otvoriť diskusiu.

 

(6) Pri voľbe predsedu komory a podpredsedov komory sa v zmysle čl. 8 ods. 3 bod c) stanov komory prihliada na vhodnosť rotácie na funkciu predsedu a podpredsedov komory zo zástupcov poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárskeho priemyslu a ďalších členov; možnosť opätovného zvolenia sa týmto nevylučuje.  Po predstavení kandidátov na predsedu komory môže  predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie dať týmto kandidátom priestor na volebný prejav.

 

(7) Pri voľbách členov predstavenstva komory sa v zmysle § 7 ods. 1 písm. c) zákona a čl. 8 ods. 3 písm. b) stanov komory prihliada na to, aby boli primerane zastúpené hlavné odbory podnikania a primerane zastúpená členská základňa. Za členov predstavenstva komory môže byť v súlade s čl. 9 ods. 1 stanov komory zvolených najviac 17 kandidátov, nerátajúc predsedu komory z dôvodu, že predseda komory je nevoleným členom predstavenstva komory. 

 

(8) Pri voľbách členov dozornej rady komory sa prihliada na podmienku podľa odseku 7 prvej vety, pričom sa nevylučuje možnosť opätovného zvolenia. Za členov dozornej rady môže byť zvolených najviac 7 členov. Zvolení členovia dozornej rady si spomedzi seba volia predsedu a podpredsedu. Za členov dozornej rady nemôžu byť zvolení členovia predstavenstva komory a zamestnanci úradu komory.

 

(9) Za účelom splnenia podmienky podľa odseku 7 prvej vety predstavenstvo komory navrhuje valnému zhromaždeniu systém zastúpenia členskej základne členmi predstavenstva komory a členmi dozornej rady komory (ďalej len „systém“) pred zvolaním valného zhromaždenia, na programe ktorého majú byť voľby do orgánov komory. Pri tvorbe systému predstavenstvo komory vychádza z aktuálneho stavu členskej základne komory. Tento systém určuje počet členov predstavenstva komory a členov dozornej rady komory pripadajúcich na určitú časť členskej základne v závislosti od počtu členov pôsobiacich v príslušných hlavných odboroch podnikania, pričom predstavenstvo komory môže prihliadať okrem štruktúry členskej základne aj na výšku odvádzaných členských príspevkov cez RPPK, RKŠ a inými členmi. V prípade hlavného odboru podnikania, ktorým je poľnohospodárska prvovýroba, predstavenstvo komory môže určiť počet členov predstavenstva komory pripadajúcich na jednotlivé kraje. V prípade výrazne väčšieho počtu členov pôsobiacich v poľnohospodárskej prvovýrobe a výšky členských príspevkov odvádzaných za príslušný kraj v porovnaní s inými krajmi, môže predstavenstvo komory určiť väčší počet členov predstavenstva pripadajúcich na členov v tomto kraji ako je počet členov predstavenstva pripadajúcich na kraje s nižším počtom členov komory a výškou odvádzaných členských príspevkov. Určenie väčšieho počtu členov predstavenstva podľa predchádzajúcej vety nemôže byť v neprospech iného kraja, ktorý by v dôsledku tohto postupu stratil jediného člena predstavenstva komory, ktorý pripadá na tento kraj. 

 

Článok 7
Hlasovanie a vyhlásenie výsledkov volieb

 

(1) Po predstavení kandidátov do príslušného orgánu komory alebo po ukončení diskusie, ak bola otvorená, predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie vyzve prítomných delegátov, aby o jednotlivých kandidátoch hlasovali. Pred hlasovaním vyzve skrutátorov, aby sa pripravili na sčítavanie hlasov, riadili a dohliadali na hlasovanie.

 

(2) Pri voľbe verejným hlasovaním platí, že každý delegát vyjadrí svoj hlas pozdvihnutím delegačného lístka. Zároveň platí, že po predstavení kandidátov sa o každom kandidátovi hlasuje zvlášť podľa poradia, v akom boli kandidáti predstavení predsedom volebnej komisie alebo určeným iným členom komisie. Po každom hlasovaní sa na základe informácie podanej hlavným skrutátorom verejne oznámi počet hlasov „za", „proti", „zdržal sa" a skutočnosť, či bol kandidát zvolený do orgánu komory.

 

(3) Pri tajnom hlasovaní platí, že každý delegát vyjadrí svoj hlas spôsobom, ktorý oznámi predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie prítomným delegátom pred hlasovaním, pričom vždy platí, že hlasovať za zvolenie kandidátov je možné len v určenom počte volených funkčných miest. Po úprave hlasovacieho lístka delegát odovzdá hlasovacie lístky do zapečatenej volebnej schránky. Predtým ako delegát pristúpi k hlasovaniu potvrdí prevzatie hlasovacích lístkov a účasť na príslušnej voľbe svojím podpisom na osobitnej listine s abecedným zoznamom delegátov. Ak delegát v odôvodnenom prípade požiada o vydanie náhradného hlasovacieho lístka, odoberie sa mu pôvodný hlasovací lístok a o vydaní nového hlasovacieho lístka sa vykoná záznam v listine podľa predchádzajúcej vety. Hlasovacie lístky, ktoré obdržia všetci prítomní delegáti, obsahujú mená a priezviská kandidátov, ich poradové číslo, označenie orgánu, do ktorého kandidujú a vyznačenie maximálneho počtu volených funkčných miest do orgánu komory. Poradové číslo je kandidátom pridelené v poradí, v akom boli kandidáti predstavení delegátom valného zhromaždenia. Hlasovacie lístky musia byť označené pečiatkou komory. Iné úpravy hlasovacieho lístku ako ustanovuje prvá veta, najmä hlasovanie za zvolenie väčšieho počtu kandidátov ako je určené, znamenajú jeho neplatnosť. Volebné lístky delegát upraví na vyhradenom mieste opatreným zástenou. Tajnosť hlasovania je zabezpečená tak, že prítomní delegáti vstupujú do priestoru určeného na hlasovanie jednotlivo. Na priebeh tajného hlasovania dohliadajú overovatelia. Predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie, po tom, čo v poradí posledný delegát vloží do schránky hlasovací lístok, sa uistí, že každý prítomný delegát mal možnosť využiť svoje právo hlasovať a následne ukončí hlasovanie. Po ukončení hlasovania pristúpia skrutátori k sčítaniu hlasov v mieste na to určenom. Na priebeh sčítania hlasov dozerajú overovatelia. Po sčítaní hlasov, predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie oznámi výsledky hlasovania na základe informácie, ktorú mu predloží hlavný skrutátor.

 

(4) Kandidát do orgánu komory môže byť zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných delegátov.

 

(5) Ak do príslušnej funkcie v orgáne komory môže byť zvolený len jeden z viacerých kandidátov a nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných delegátov získajú dvaja alebo viacerí kandidáti, zvolený je kandidát, ktorý získal najvyšší počet hlasov. V prípade rovnosti hlasov sa rozhodne losovaním, pokiaľ nebol podaný iný návrh, na ktorom sa valné zhromaždenie uznieslo. Losovanie vykoná predseda volebnej komisie verejne; na tento účel sa verejným losovaním rozumie losovanie pred prítomnými delegátmi z pomedzi lístkov v počte volených kandidátov na príslušnú funkciu v orgáne komory, ktoré obsahujú mená a priezviská týchto kandidátov.

 

(6) Ak do príslušnej funkcie v orgáne komory môže byť zvolený len jeden kandidát a nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných delegátov nezíska ani jeden kandidát na príslušnú funkciu v orgáne komory, vykoná sa opakovaná voľba po uplynutí 20 minútovej prestávky, ktorú vyhlási predseda volebnej komisie. Opakovaná voľba sa môže vykonať na tom istom zasadnutí valného zhromaždenia. Opakovaná voľba sa vykoná z kandidátov navrhnutých v pôvodnej voľbe, ktorá opakovanej voľbe predchádzala (ďalej len „prvá voľba“). Ak valné zhromaždenie nerozhodne inak, do opakovanej voľby postupujú všetci kandidáti navrhnutí v prvej voľbe. Opakovaná voľba sa vykoná rovnakým spôsobom ako prvá voľba, pokiaľ sa valné zhromaždenie nerozhodne inak. Na opakovanú voľbu sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 1 až 5.

 

(7) Ak ani v opakovanej voľbe nezíska jeden kandidát, prípade potrebný počet kandidátov na príslušnú funkciu v orgáne komory nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných delegátov, vykoná sa nová voľba; platí, že valné zhromaždenie môže rozhodnúť inak. Nová voľba sa na príslušnú funkciu v orgáne komory môže vykonať na tom istom zasadnutí valného zhromaždenia po 20 minútovej prestávke. Do novej voľby možno navrhnúť všetkých kandidátov, ktorí neboli zvolení v opakovanej voľbe, pokiaľ sa valné zhromaždenie nerozhodne inak. Do novej voľby možno zároveň navrhnúť nových kandidátov, ktorí neboli navrhnutí za kandidátov v prvej voľbe ani v opakovanej voľbe (ďalej len „doplňujúci návrh“). Na podanie doplňujúceho návrhu sa primerane vzťahujú ustanovenia čl. 4 ods. 5 a 6. V prípade podania doplňujúceho návrhu predseda volebnej komisie alebo určený iný člen komisie oznámi prítomným delegátom, akým spôsobom to ovplyvní voľby a zloženie členov predstavenstva komory. Priebeh novej voľby je primerane totožný s priebehom prvej voľby, ak sa valné zhromaždenie nerozhodne inak, pričom sa primerane prihliada na ustanovenia podľa čl. 6 ods. 6 až 9.

 

(8) Ustanovenia odseku 5 až 7 a odseku 9 platia primerane aj v prípade, ak pri voľbe do orgánov komory  z pomedzi príslušnej skupiny kandidátov je určený väčší počet volených funkčných miest ako jeden.

 

(9) Ak ani v novej voľbe nezíska potrebný počet kandidátov na príslušnú funkciu v orgáne komory nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných delegátov, môže sa v prípade, ak je to vhodné, na doplnenie počtu členov príslušného orgánu komory použiť princíp kooptácie. Na tento účel je kooptácia spôsob ustanovenia osoby do funkcie v orgáne komory menovaním na základe rozhodnutia príslušných orgánov, napríklad najvyšších orgánov RPPK a RKŠ a iných členov, bez toho, aby menovaniu predchádzala voľba. Kooptovaný člen orgánu komory sa môže zúčastňovať zasadnutí príslušných orgánov komory bez práva hlasovať, a to do najbližšieho zasadnutia valného zhromaždenia komory, na ktorom môže byť zvolený za riadneho člena voleného orgánu komory, do ktorého bol kooptovaný, a to na zostávajúci časť funkčného obdobia tohto orgánu komory. Ak by náhradník nebol zvolený za riadneho člena príslušného orgánu komory na valnom zhromaždení ani postupom podľa čl. 7 ods. 6 až 7, zostáva vo funkcii náhradníka do ďalšieho zasadnutia valného zhromaždenia, alebo môže byť na jeho miesto menovaný iný náhradník na obdobie do ďalšieho zasadnutia valného zhromaždenia.

 

(10) O priebehu a výsledkoch volieb sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa zaznamená počet hlasov. Zápisnica je prílohou k zápisnici zo zasadnutia valného zhromaždenia komory.

 

 

Volebná komisia sa skladá z troch členov vrátane jej predsedu. Členov volebnej komisie volí valné zhromaždenie komory verejným hlasovaním na návrh predstavenstva komory. Volebná komisia organizuje, riadi voľby a vyhlasuje ich výsledky. Pokiaľ nie je pre jednotlivé zasadnutia valného zhromaždenia zriadená mandátová komisia, plní volebná komisia aj úlohy pri zisťovaní uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia. V sporných otázkach, týkajúcich sa najmä priebehu volieb alebo ich platnosti alebo platnosti hlasov rozhoduje volebná komisia hlasovaním. Každý člen volebnej komisie má jeden hlas.

 

 

(1) Ak členovi voleného orgánu komory v priebehu volebného obdobia zanikne oprávnenie konať v mene člena komory, za ktorého bol zvolený, stráca tým mandát v orgáne komory, do ktorého bol zvolený. Zástupcovia RPPK a RKŠ majú právo navrhnúť svojho zástupcu kooptáciou, pričom sa primerane použije ustanovenie podľa čl. 7 ods. 9 druhej až štvrtej vety.

 

(2) Ak na základe výsledkov hlasovania nedošlo k obsadeniu maximálneho počtu funkcií členov predstavenstva komory alebo členov dozornej rady komory, nevylučujú sa tým voľby na obsadenie zostávajúcich voľných funkcií členov predstavenstva komory alebo členov dozornej rady komory na nasledujúcom valnom zhromaždení; platí však, že takto zvolením členom predstavenstva komory alebo dozornej rady komory uplynie funkčné obdobie s funkčným obdobím ostatných skôr zvolených členov predstavenstva komory alebo dozornej rady komory.

 

(3) Po vykonaní tajného hlasovania sa všetky hlasovacie lístky odovzdajú ústrednému riaditeľovi úradu komory v zapečatenej a podpísanej obálke predsedom volebnej komisie. Obálku s hlasovacími lístkami je úrad komory povinný archivovať päť rokov. Po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety úrad komory zabezpečí skartovanie hlasovacích lístkov.

 

 

(1) Voľby do orgánov komory sa okrem volebného poriadku komory riadia zákonom, stanovami komory, a rokovacím poriadkom komory.

 

(2) Ustanovenie tohto volebného poriadku komory sa primerane vzťahuje aj na odvolávanie zvolených predstaviteľov príslušných orgánov komory.

 

 

Zrušuje sa volebný poriadok komory schválený valným zhromaždením komory dňa 07. apríla 2011 v Trebišove.

 

 

Volebný poriadok v znení zmien a doplnkov nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho schválenia valným zhromaždením komory, ktoré sa zišlo dňa 06. októbra 2020 v Nitre.