Z porady vo Vígľaši

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík: „Od začiatku razíme cestu, že chceme pomôcť najviac ohrozeným sektorom, ktoré sú v červených číslach: živočíšnej výrobe a špeciálnej rastlinnej výrobe – teda ovociu, zelenine a vinohradom. Mali by sme ostať pri tom a nenavrhovať také riešenia, ktoré sa minú účinku.“
 
 
30 miliónov eur na projekt zelenej nafty pre tento rok. 30 miliónov eur, ktoré majú prísť do najcitlivejších oblastí poľnohospodárskej výroby. 30 miliónov eur, ktoré, pokiaľ ich správne nenasmerujeme, sa môžu v konečnom dôsledku minúť želanému účinku a rovnako môžu ešte viac polarizovať poľnohospodársku spoločnosť.
 
Citlivé sektory zafarbiť nazeleno
 
Vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory od začiatku, ako sa ešte v starom kalendárnom roku po mimoriadnej novembrovej tlačovej besede Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv po prvýkrát ústami predsedu NR SR Andreja Danka začalo hovoriť o zreálnení projektu zelenej nafty, presadzovalo názor, že ak správne využiť sľúbenú pomoc, tak ju treba posunúť jedine na citlivé komodity. A pri tomto názore ostáva naďalej.
 
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík vysvetľoval dôvody takto adresovanej pomoci aj na celoslovenskej porade predsedov, podpredsedov a riaditeľov regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr a regionálnych komôr so štatútom, ktorá sa uskutočnila 9. februára 2018 vo Vígľaši-Pstruši.
 
„Od začiatku razíme cestu, že chceme pomôcť najviac ohrozeným sektorom, teda živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe /ovocie, zelenina a vinohrady/, mali by sme ostať pri tom a nenavrhovať také riešenia, ktoré sa minú účinku. Obilniny a olejniny sa dajú pestovať aj bez takýchto podpôr. Ak sa nám podarilo vybojovať prostriedky, tak ich rozdeľme do najviac ohrozených sektorov,“ zdôraznil predseda SPPK Milan Semančík.
 
 
Postoj Predstavenstva SPPK
 
Aj Predstavenstvo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na svojom ostatnom rokovaní 8. februára 2018 v Trenčíne – Nozdrkovciach rozhodlo, že 30 miliónov eur by sa malo deliť medzi živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu. Označenie „špecializovaná rastlinná výroba“ sa pritom do úvahy pre tento rok brať nebude.
 
„Áno, žiaľ, niektorých pestovateľov sa to nebude týkať. Ale treba povedať, že ktoré sektor sú v červených číslach. Ak niekto bude druhému závidieť, že bude mať nárok na zelenú naftu, tak nič mu nebráni, aby aj on robil živočíšnu výrobu. Treba od začiatku presadzovať, aby bola v tomto roku podporená živočíšna výroba a v rámci nej všetky kategórie zvierat a v rámci špeciálnej rastlinnej výroby ovocie, zelenina a vinohrady. Ak by sme to začali inak deliť, tak nedosiahneme to, čo chceme. Našim primárnym cieľom musí byť záchrana odvetví, ktoré sú na šikmej ploche a padajú dole,“ zdôraznil predseda SPPK.
 
Rok 2019 by sa mal riešiť už na základe notifikovanej schémy odobrenej Bruselom. Mali by sa stanoviť tzv. normatívy, ktoré by sa mali určovať na základe veľkej dobytčej jednotky a hektáru poľnohospodárskej pôdy. Takýmto spôsobom by sa malo vyhovieť viacerým pestovateľom a chovateľom.
 

 
Ďalšie témy porady
 
Vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory oboznámilo prítomných poľnohospodárov a potravinárov vo Vígľaši aj s ďalšími dôležitými témami. Podpredseda SPPK pre potravinárstvo Dušan Janíček upozornil na naďalej zvyšujúci sa nárast záporného salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. „Za obdobie január až november 2017 máme záporné saldo na úrovni 1,130 mil. eur. Ide o zvýšenie o 6,8% oproti rovnakému obdobiu roka 2016. Žiaľ, aj dnes všetko nasvedčuje tomu, že budeme opätovne prepisovať historické štatistiky,“ naznačil vývoj v zahranično-obchodnej bilancii krajiny v oblasti agropotravinárstva Dušan Janíček.
 
Podpredseda SPPK pre poľnohospodárstvo Alexander Pastorek informoval o aktuálnom stave v živočíšnej a rastlinnej výrobe. Priblížil výsledok úrody jednotlivých plodín, ktoré deformovalo minuloročné intenzívne sucho v kombinácii s extrémnymi teplotami. Rovnako rozprával o aktuálnom vývoji cien mlieka či situácii na trhu s ošípanými.
 
 
„Ten bol vlani jeden z najvyrovnanejších. Až v závere minulého roka sa situácia zmenila a zdalo sa, že sa celý trh zrúti. Aktuálne sa karta obrátila a momentálny trend ide smerom hore k zvyšovaniu cien,“ doplnil A. Pastorek.
 
 
Prítomným členom RPPK a RKŠ priblížilo vedenie komory aj stav rokovaní s českým konzorciom, ktorého je SPPK od minulého roka súčasťou. Januárového dvojdňového rokovania v Bruseli sa zúčastnil Alexander Pastorek. Prioritami konzorcia naďalej ostáva: odmietnutie povinného zastropovania, presadenie rovnakých podmienok v európskych a národných podporách, prísnejšie pravidlá pre obchodné reťazce či zachovanie viazaných platieb pre citlivé komodity.
 
 
Aj o RPPS
 
Predseda Milan Semančík priblížil aj závery ostatného rokovania Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv. Rada opätovne ešte začiatkom februára zaslala listy predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi, predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi a ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriele Matečnej s požiadavkou o stretnutie a odbornú diskusiu na tému navýšenia štátnej pomoci. Do dňa rokovania Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (15. februára) nedostala žiadnu odpoveď od politikov ako reakciu na zaslané listy. 
 
Hlavná úloha Rady pritom ostáva nemenná: mať aj na Slovensku konkurencieschopného poľnohospodára a potravinári, život na vidieku a zdravých spotrebiteľov. V tom je obsiahnuté všetko.
 
 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Agropoistenie Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce