Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

„Je veľmi dôležité, že sa na porade stretlo toľko zástupcov zväzov a združení. Vzájomná diskusia je vždy na prínos fungovania samosprávy“, uviedol v úvode prvého dňa ústredný riaditeľ SPPK Jozef Artim. Každý zväz sa prostredníctvom svojho zástupcu predstavil a priblížil aktuálny stav a témy, ktoré v tomto období vo zväzoch rezonujú.

 

V úvode druhého dňa predseda SPPK Milan Semančík hovoril o súčasnom stave agropotravinárskeho sektora na Slovensku. Zameral sa na nižšiu podporu sektora zo štátnych zdrojov oproti starým krajinám EÚ, na nedostatočnú podporu citlivých komodít, zahranično-obchodnú bilanciu či na pôsobenie obchodných reťazcov na území Slovenska. „Politika podpôr nie je nastavená motivačne. Pokiaľ máme platby nastavené na plochu, nikoho nebude zaujímať produkcia a zamestnanosť, a takýmto spôsobom sa nepohneme ďalej. Takto nastavené podpory považujeme za jednoznačný koreň zla, v ktorom sa nachádzame,“ priblížil predseda SPPK.

 

Hovoril aj o znevýhodnených (ANC) oblastiach, keďže SPPK pripravuje v marci konferenciu zameranú práve na túto problematiku. Dlhodobo presadzovaným postojom SPPK je dorovnanie kofinancovania na 35 % a transparentné využitie zostávajúcich prostriedkov Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014-2020. „To, čo urobili v rámci kofinancovania ostatné krajiny, by sme mali urobiť aj my. Pokiaľ chceme riešiť ANC oblasti, tak toto je jedna z ciest a javí sa nám ako jedna z najlepších. Pokiaľ by sme išli na úroveň okolitých krajín a navýšili kofinancovanie o 10%, tak by sme vedeli prijateľne podporiť aj tieto oblasti,“ naznačil jednu z myšlienok marcovej konferencie M. Semančík.

 

 

 

Viera Tóthová, riaditeľka Renomia Agro počas porady apelovala na opätovné naštartovanie diskusie o refundácii časti ročného poistenia a aj celkovo, na znovu nastolenie témy riadenia rizík v poľnohospodárstve pri rokovaniach so štátnymi autoritami. Ako príklad uviedla na prírodné katastrofy bohatý rok 2010, keď štát po veterných smrštiach a povodniach odškodňoval farmárov sumou 3 miliónov eur, kým poisťovne vyplatili svojim klientom viac ako 8 miliónov eur. „Refundácia časti ročného poisteného je jedno zo systémových opatrení riadenia rizík a skutočne štát nestojí až tak veľa, ako neskoršie ad hoc riešenia “, dodala V. Tóthová.

 

Slovenskí poľnohospodári v porovnaní so svojimi českými kolegami výrazne zaostávajú v miere poistenia si vlastnej úrody. Kým na Slovensku je poistených len okolo 20% farmárov, v Českej republike si podnikateľské riziko formou poistenia kryje okolo 70% agropodnikateľov. Treba zvýšiť povedomie farmárov o poisťovníctve a zároveň utvrdiť predstaviteľov štátnej správy o potrebe vniesť do poisťovníctva na Slovensku v oblasti poľnohospodárskej produkcie systémové riešenia.  

 

 

 

Na porade vo Veľkom Mederi získali predstavitelia prvovýrobných, chovateľských a potravinárskych zväzov aktuálne informácie aj z oblasti legislatívy. Od februára platí zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, ktorým sa zavádza nový register spravovaný a prevádzkovaný Ministerstvom spravodlivosti SR. Eva Gernátová z Legislatívneho odboru SPPK členom zväzov počas porady vysvetlila, čo prináša nová legislatívna úprava pre subjekty pôsobiace v sektore pôdohospodárstva.

 

Zavádzaný Register partnerov verejného sektora bude obsahovať údaje o partneroch verejného sektora, ktorí sú definovaní v § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Do tejto definície spadajú aj poľnohospodári, potravinári a iné fyzické a právnické osoby pôsobiace v sektore pôdohospodárstva, ktoré sú poberateľmi dotácií. 

 

 

Výnimku budú tvoriť len tí prijímatelia, ktorým by finančné prostriedky mali byť poskytnuté  jednorazovo do 100 000 eur alebo v úhrne do 250 000 eur v kalendárnom roku, ak by šlo o opakujúce sa plnenie. Títo prijímatelia sa v zmysle zákona za partnerov verejného sektora nepovažujú. Ak by však výšku štátnej pomoci alebo investičnej pomoci nebolo možné zistiť v čase zápisu do Registra partnerov verejného sektora, táto výnimka neplatí, čo znamená, že prijímateľ by mal splniť požiadavky stanovené týmto zákonom.

 

Najpodstatnejšou zmenou, ktorú zákon prináša pre prijímateľov uvedených finančných prostriedkov a iné osoby, ktoré sú považované za partnerov verejného sektora, je požiadavka registrácie v Registri partnerov verejného sektora aspoň po dobu trvania zmluvy alebo iného právneho úkonu, na základe ktorého prijímajú finančné prostriedky z verejných zdrojov, vrátane majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv.

 

Ide o zavedenie novej zákonnej podmienky pre osoby, ktoré prijímajú verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit a ktoré vstupujú do právnych vzťahov so štátom, resp. subjektmi verejnej správy.

V zmysle tohto zákona bude teda prístup k verejným zdrojom podmienený zápisom v Registri partnerov verejného sektora. Nesplnenie tejto podmienky bude mať za následok neposkytnutie verejných zdrojov vrátane majetku. 

Bližšie informácie o Zákone o registri partnerov verejného sektora, ale aj o sankciách, ktoré hrozia za nesplnenie tejto povinnosti, získate na stránke www.sppk.sk v časti legislatíva.

 

 

 

Od 1. januára 2017 začal svoju činnosť stály rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore pod názvom „Arbitrážny súd“, ktorého sídlo je v Banskej Bystrici. Účelom konaní pred Arbitrážnym súdom je riešenie obchodnoprávnych a občianskoprávnych sporov rozhodcami, ktorých odbornosť, kvalifikácia a praktické skúsenosti sú zárukou rýchleho, objektívneho a spravodlivého rozhodnutia.

 

Na základe ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je možné rozhodovať všetky spory, ktoré účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom, čo predstavuje drvivú väčšinu sporov, ktoré v obchodných a občianskych vzťahoch vznikajú. Arbitrážny súd sa neorientuje na spotrebiteľskú agendu.

 

O možnostiach jeho využitia v rámci agropotravinárskeho sektora prišla na poradu do Veľkého Medera informovať advokátka pôsobiaca na Arbitrážnom súde zriadenom pri SPPK JUDr. Tatiana Švolíková. „Poľnohospodári a potravinári si takýmto spôsobom môžu vymáhať pohľadávky v rámci obchodného styku alebo riešiť rôzne občiansko-právne spory. Ide najmä o spory súvisiace s neuhradenými faktúrami či zmluvnými pokutami“, uviedla JUDr. Švolíková.

 

Najpodstatnejšia výhoda je rýchlosť tohto konania. Kým podľa štatistík je priemerná dĺžka konania na všeobecných súdoch cca 15 mesiacov (reálne je to podstatne viac), v rámci rozhodcovského konania vie Arbitrážny súd členom SPPK ponúknuť vyriešenie sporu už do troch mesiacov. Záleží ale od zložitosti vecí a od aktivity účastníkov konania, ktorí budú sporovými stranami. „Je potrebné zložiť právomoc rozhodcovského súdu tzv. rozhodcovskou doložkou, ktorú členom SPPK vieme poskytnúť v univerzálnej forme a bezplatne na stránke www.arbitraznysud.sk“, priblížila JUDr. Švolíková. Pre členov SPPK vyplývajú v rámci riešenia sporov prostredníctvom arbitrážneho súdu aj ďalšie výhody – napríklad finančné.

 

 

Zástupcovia zväzov a združení si na porade mohli vypočuť aj ďalšie témy. Diskutovalo sa o systéme duálneho vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. SPPK zapojila zväzy a združenia aj do tohtoročnej mediálnej stratégie. Komora pripravuje v tomto roku tlačové besedy aj priamo v regiónoch. Jedným z cieľov je poukázať na torbu nových pracovných príležitostí na vidieku. Zväzy a združenia zase informovali o svojich vlastných akciách, ktoré pripravujú v regiónoch.