Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Slovensko má v agropotravinárskom komplexe dostatočný potenciál na zvyšovanie svojej potravinovej sebestačnosti. Uviedol to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík, podľa ktorého o jeho budúcom využití rozhodnú viaceré vonkajšie i vnútorné faktory. Tie vonkajšie síce v dôsledku ruského embarga na dovoz niektorých potravín z EÚ nie sú momentálne veľmi priaznivé, čo však neznamená, že si chlebové odvetvie nemôže vo vzťahu k budúcnosti klásť stále smelšie ciele.

„Práve naopak, obyvateľstvo začína dávať čoraz viac najavo, že má záujem o kvalitné domáce potraviny“, povedal M. Semančík. „Túto skutočnosť je potrebné využiť na vybudovanie pevnejších väzieb medzi domácimi výrobcami a spotrebiteľmi, ktoré by mohli byť základom zvyšovania predaja slovenského tovaru na vnútornom trhu. Splnenie tohto strategického cieľa bude kľúčové pre celý agropotravinársky sektor, pričom podľa názoru SPPK nemusíme byť skeptickí. Samozrejme, nikto nedostane nič zadarmo, ale napriek aktuálnym problémom netreba na všetko hľadieť v čiernych farbách“.

Výrazným príspevkom k upevneniu pozícií domácich producentov v potravinovom výrobno-odbytovom reťazci by bolo posilnenie regionálneho predaja. Tento prvok sa v minulosti dosť podceňoval, ale práve skrátenie odbytových ciest potravín predstavuje prvok, ktorý môže vplývať nielen na spotrebiteľov, ale aj samotných výrobcov. Preto bude potrebné podrobnejšie analyzovať a využívať rastový potenciál predaja z dvora, debničkových foriem odbytu, rozvozu čerstvých potravín, internetových objednávok, farmárskych trhov a ďalších alternatívnych foriem, zvýrazňujúcich regionálne prvky a cesty domácich produktov k zákazníkovi.

„Zabúdať nemožno ani na komunikáciu s obchodnými reťazcami, ktoré na potravinovom trhu naďalej dominujú“, zdôraznil M. Semančík. „Prakticky každý z nich verbálne deklaruje záujem o nárast predaja domácich potravín, čo si však vyžaduje väčšiu ústretovosť k ich dodávateľom. V našej komore sme presvedčení, že slovenské potraviny potrebujú v obchode rovnosť šancí, čo v praxi znamená aj to, aby neboli zaťažované prípadnými väčšími prirážkami ako konkurenčný tovar z dovozu. Slovenský spotrebiteľ je totiž na ceny citlivý, s čím musí počítať každá rozvojová stratégia nášho poľnohospodárstva a potravinárstva“.

Profesijná samospráva už dlhšie upozorňuje na možnosti tzv. tretieho odbytového reťazca, predstavujúceho v podstate stravovacie a občerstvovacie služby vo verejnom sektore. Analýza dopadov ruského embarga na slovenský trh, vypracovaná Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, obsahuje aj apel na vládu, aby zaviazala ministrov k prioritnému odoberaniu domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov pri zabezpečovaní stravovania pracovníkov nimi riadených inštitúcií. Rovnako hovorí o možnej súčinnosti s vyššími územnými celkami (VÚC) a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) pri zvyšovaní zastúpenia domácich potravín v stravovacích zariadeniach škôl, sociálnych ústavov, nemocníc a ďalších inštitúcií v ich pôsobnosti.

„Tieto kroky sa dajú využiť spolu s inštitútom tzv. zeleného verejného obstarávania“, konštatoval predseda SPPK. „Už v prípade riešenia problematiky dane z pozemkov sme sa presvedčili, že vytrvalosť sa vypláca. Veríme, že podobné to bude aj v prípade tretieho odbytového reťazca a posilnenia regionálneho predaja potravín. Motivačné nástroje môžu mať rôznu podobu - organizačnú, daňovú, prípadne legislatívno-právnu. V každom prípade sa však môžeme posunúť ďalej, ak budeme myslieť pozitívne a postupovať v záujme spotrebiteľa i domácich výrobcov. V SPPK sme presvedčení, že sa to môže podariť“.

Bratislava, 2. októbra 2014