Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

„Žijem v rodinnom dome s pomerne rozsiahlou záhradou, ktorá je mojím hobby. Relaxujem v nej tak, že kosím trávnik, pestujem kvety, starám sa o ovocné stromy, udržiavam jazierko s rybami.“

 

„V domácom prostredí vôbec nie je jednoduché odstrihnúť sa od poľnohospodárstva. A ani sa to vlastne nedá, keďže sa s potravinami ako spotrebiteľ stretávam každý deň. Profesionálnu deformáciu si naplno uvedomujem v obchodoch, kde počas nákupu sledujem kvalitu ovocia i zeleniny.“

 

„Treba to vnímať ako prirodzený kolobeh prírody. Inak by človek nemohol jesť ani kuru ani inú potravinu.“ 

 

„Ľudstvo od nepamäti konzumovalo všetko. Podľa môjho názoru potrebujeme prijímať telu prospešné látky z rastlinných aj zo živočíšnych produktov. Vegetariánstvo či vegánstvo – to je vec životného štýlu a názoru, ja sa s týmto názorom nestotožňujem. Myslím si, že je veľmi vhodné pochutiť si aj na dobrom mäsovom výrobku s ešte lepšou a kvalitnejšou zeleninou.“

 

„V posledných rokoch sa konzumuje hlavne hydina. Jej spotreba sa zvýšila. Aj v reštauráciách uprednostňujú Slováci skôr hydinové či bravčové mäso pred hovädzinou, ktorá je drahšia a tiež náročnejšia na prípravu.“

 

„Vychovať kvalitný kus hovädzieho dobytka trvá takmer dva roky a nemyslím si, že cena, ktorú dostane chovateľ za svoje zviera, je až taká vysoká. Ošípaná sa chová šesť mesiacov. Preto je vyššia cena v prípade hovädziny samozrejmosťou.“

 

„Dážď si neprosíme najmä v máji, pretože sa hovorí „studený máj – v stodole raj“. Ale v praxi nám zrážky škodia, keď začínajú zrieť jahody, alebo počas žatevných a zberových prác. A keďže sme roky pestovateľmi cibule, tak dážď nemáme radi ani počas sušenia cibule. A tiež nie som rád, keď prší, ak idem na dovolenku.“

 

„Pre poľnohospodárov je veľmi dôležité, aby množstvo vlahy bolo správne rozložené počas celého roka. Často v priemere aj spadne dostatok zrážok za rok, ale dážď prichádza nárazovo aj vtedy, keď ho rastlinky ani nepotrebujú.“

 

„Áno, tento rok dážď spravil zázrak, že sa urodí aj tým prvovýrobcom, ktorí sa možno menej o plodiny starali. Musíme však vidieť aj druhú stránku – tú negatívnu – tohtoročnej žatvy, a tou sú zvyšujúce sa prebytky obilnín a naďalej klesajúca cena za zrno.“

 

„Dážď je jeden z najdôležitejších faktorov v poľnohospodárstve. Farmár môže kvalitne zasiať úrodu, mať kvalitné osivo, kvalitné plodiny, dobre ich ošetriť, prihnojiť, ale bez vody úroda nebude.“

 

 

„Na hektár sme mali približne 6,5 tony obilnín, čo sú na naše podmienky veľmi dobré výsledky. Vo všeobecnosti môžem povedať, že so žatvou sme spokojní.“

 

„Máte pravdu. Posledné tri roky boli pre sucho veľmi zlé. Práve nedostatok vlahy zapríčinil slabé výnosy. Na našom družstve sme mali vlani úrodu obilnín dobrú, ale jeseň zostala až príliš suchá a z kukurice či slnečnice nezostalo takmer nič.“

 

„Ľudia si myslia, že keď je dobrá úroda, ceny potravín pôjdu automaticky dole. Keď sa niekto spýta, či zlacnejú potraviny pre nízku cenu obilnín, tak to svedčí o neinformovanosti. Spotrebitelia si nevedia predstaviť, koľko jedna zložka – múka – robí na celkovej cene pekárenského výrobku. Je to zanedbateľné percento.“

 

„Keď je niečoho veľa, cena ide dole. Navyše poľnohospodárov trápia veľké výkyvy počasia. Naše družstvo zažilo tri stratové roky a aj keď sme so žatvou zatiaľ spokojní, stále nemôžeme povedať, že sme vyhrali. Farmár to môže povedať až vtedy, keď je predané a má peniaze v hrsti. Každý by si mal tiež uvedomiť, že poľnohospodárstvo je fabrika pod holým nebom. Sme odkázaní na počasie. A práve výkyvy počasia nám často prinášajú veľké problémy. Jeden rok zarobíme, ale ďalší zostaneme v strate.“   

 

„Nebolo, pokiaľ by v celej Únií dotácie neboli. Ale musíme sa zároveň zamyslieť aj nad tým, čo by poľnohospodárstvo bez dotácií znamenalo a ako by zdraželi základné potraviny.“

 

„Pokiaľ by všetci poľnohospodári prestali dostávať dotácie, malo by to priamy vplyv na ceny potravín. Ak by sme od dotácií boli odstrihnutí len my na Slovensku, tak by sme o konkurencieschopnosti v rámci EÚ už vôbec nemohli hovoriť. Podnikanie bez dotácií by pravdepodobne nezvládol žiadny agroptoravinársky podnik na Slovensku.“

 

„Určite nie. Oveľa viac by sme museli dovážať, a to už za podstatne vyššie ceny.“

 

„Šľachtenie plodín na Slovensku podľa mojich informácií za posledných desať rokov stagnuje. Prakticky do šľachtenia nešli skoro žiadne podpory zo strany štátu. Šľachtia jedine súkromné firmy.“

 

„Viem, že sa robí šľachtenie hustosiatych obilnín, nejakej zeleniny, ovocia a zemiakov. Väčšinou ide len o udržiavacie šľachtenie. Nové experimenty v šľachtení sa nezačínajú. Chýbajú totiž peniaze.“

 

„Určite to nie je správna cesta pre štát. Musí udržiavať aj toto odvetvie poľnohospodárstva. V opačnom prípade budeme odkázaní na materiály z dovozu. A vieme, čo sa stalo, keď sa u nás skončilo šľachtenie cukrovej repy.“

 

„Automaticky sa cena osív cukrovej repy zvýšila o sto percent. Aj keď u cukrovej repy to pravdupovediac nebolo až také nebezpečné, pretože to nie je taká veľká výmera. No pokiaľ by sa takéto niečo stalo s hustosiatými obilninami, bola by to katastrofa – ceny by rapídne stúpli a pocítili by sme to oveľa intenzívnejšie než pri cukrovej repe.“ 

 

„Dovozové hybridy pšenice nie sú pre nás vykúpenie, pretože v našich podmienkach sa správajú úplne inak. Napríklad hybridná pšenica sa nedá použiť ako farmárske osivo. Najlepšie je šľachtiť v domácich slovenských podmienkach, pretože doma vyšľachtená plodina sa vie najlepšie prispôsobiť klimatickým podmienkam, ktoré sú na Slovensku.“

 

„Šľachtenie nie je jednoduchý proces, je to pomerne náročná a zdĺhavá činnosť, kde sa priamo na poli robí či už kastrácia, či opeľovanie. Šľachtitelia majú snahu získať z plodiny čo najlepšie vlastnosti pre danú oblasť – ide najmä o nastavenie vhodných vlahových pomerov, výšku slamy, potravinársku kvalitu obilia.“        

 

„Naše portfólio sa skladá približne z trinástich plodín. Okrem obilnín pestujeme aj zeleninu a ovocie. Keďže na slovenské pomery patríme so šesťsto hektármi pôdy k menším podnikom, snažíme sa podnikateľské riziko takýmto spôsobom rozložiť. Keď sa nám neurodí jedna či dve plodiny, podržia nás iné.  A ak poľnohospodár navyše niektoré plodiny predá dopredu, hoci nevie, aká bude úroda, opäť je to len forma eliminácie rizika.“

 

„Gro plodín sa minie u nás na Slovensku. No či niektoré plodiny odídu do zahraničia, to už odpozorovať nevieme.“

 

 

„Na samozber jahôd sa orientujeme preto, lebo ich pestujeme bez použitia chémie. Jahody nemajú dlhú skladovateľnosť, ale sú o to voňavejšie a chutnejšie.“

 

„Nebojíme. Aj toto je výchova spotrebiteľa, ktorý sám vidí, ako plodiny rastú. Je to iné, ako si ich zabalené jednoducho kúpiť v obchode.“ 

 

„Dnešné deti veľa o práci na poli nevedia. Už len s nostalgiou spomínam na časy, keď mali deti počas základnej školy aj také praktické predmety ako pracovné vyučovanie, dielne, pestovateľské práce, ktoré im umožňovali spoznať aj tento druh činnosti, a možno si ju aj obľúbili. Ja som tiež vyrastal v bytovke a dnes som poľnohospodár, pretože ma farmárčenie začalo baviť.“

 

„Veľké negatívum pre Slovensko je výrazný pokles spracovateľov. Jednoducho u nás sa finálne výrobky vo veľkom objeme nerobia. My iba vyvážame surovinu. Pokiaľ nebudeme mať vlastné produkty a nepodporíme smerovanie do spracovania, tak ťažko môžeme požadovať viac slovenských potravín. Navyše Slovensko je v Únii jedna z najmenej sebestačných krajín. To číslo je alarmujúce – je to len okolo 45-50 percent. V porovnaní s Nemeckom, ktoré má 85-percentnú sebestačnosť, sme na tom dosť zle. Ideálne by bolo, keby sme sa pohybovali na úrovni 60-65 percent.“

 

„Môžeme to dosiahnuť len tak, že sa bude na Slovensku spracovávať naše vlastná produkcia. Ak naozaj chceme mať potravinovú sebestačnosť a vlastné potraviny, tak nemôžeme vyrábať surovinu, vyvážať ju a potom hotové výrobky dovážať späť. Pridaná hodnota v podobe nových pracovných miest, rozvoja regiónov sa takto tvorí v zahraniční a nie u nás.“

 

„Bude to trvať generácie, kým ľudia pochopia, že poľnohospodári nie sú požierači dotácií, neustáli sťažovatelia na počasie, ale sú to tí, ktorí živia tento národ a všetci sú na nás do určitej miery odkázaní. Túto zmenu vnímam ako beh na dlhé trate. Všetci poľnohospodári sme si vedomí, že musíme pracovať so spotrebiteľmi, aby sme správne cielenými krokmi zmenili ich pohľad na poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako také a najmä aby sme dokázali zmeniť zmýšľanie spotrebiteľov. Keď bude platiť myšlienka, čiu potravinu ješ, toho pôdu obrábaš, budeme spokojní.“

 

„To je ďalší problém slovenského poľnohospodárstva. Kedysi sme aj my chovali dojnice, ale teraz máme len hovädzinu na mäso. Chov dojníc sme ukončili najmä preto, že nebol dostatok pracovnej sily. Sme v regióne, kde nezamestnanosť nie je až taká vysoká, a napriek tomu nám tu ľudia nestoja v radoch na voľné pracovné miesto. A nejde pritom len o živočíšnu výrobu, ktorá mnohým smrdí. Ťažko zoženiete aj človeka, ktorý by vedel pracovať s technikou, ktorú dnes používame.“

 

„Dnes svet speje k mechanizácii a aj mnohé činnosti v poľnohospodárstve sa mechanizovali. Navyše, ten trend tu stále je. Predpokladám, že v budúcnosti bude menej ľudí pracovať v poľnohospodárstve. Nemyslím si však, že raz príde čas, keď nebude mať kto ráno vstať k zvieratám alebo vyjsť traktorom do poľa. Práca v poľnohospodárstva bola, je a bude, pretože sú produkty, ktoré sa nedajú vyrobiť vo fabrike, ale len na poli.“

 

„V dnešnej dobe je veľkovýroba neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Pokiaľ by človek z mesta chcel na dedine pracovať ako poľnohospodár, nech sa páči, budeme len radi. Bude to totiž uznaním ťažkej práce nás poľnohospodárov, keďže takých ľudí, čo chcú farmárčiť, je málo. Dedinčan si určite dokáže dopestovať  ovocie a zeleninu. Zvyšné produkty – základné plodiny – najmä veľkotonážne – však patria do rúk skúseným poľnohospodárom.“

 

„Musím uznať, že za posledné obdobie sa urobil veľký kus dobrej práce. Slováci začínajú požadovať slovenské výrobky oveľa častejšie a to ma veľmi teší.“

 

„Myslím si, že táto situácia je sčasti zapríčinená aj zmenou stravovacích návykov a marketingom obchodných reťazcov. A táto situácia prvovýrobcov mlieka neteší.“

 

 „Ľudia si jednoducho zvykli nakupovať dvanásť škatúľ mlieka a je im jedno, aké je a koľko stojí. Oni kúpia len toľko, koľko potrebujú. Pred niekoľkými rokmi bol veľký boom s mliečnymi automatmi, kde sa predávalo čerstvé mlieko za prijateľnú cenu. Avšak k automatu musí kupujúci prísť, mlieko prevariť a do pár dní aj skonzumovať, pretože čerstvé mlieko nevydrží tak dlho ako v tetrapakových obaloch z obchodu. Ľudia si jednoducho zaplatia radšej za pohodlnosť.“

 

 

„Určite im to pomôže, ale krízu to nevyrieši. Podporu dostanú len najlepšie dojnice. Podstatné je, že poľnohospodárske podniky sa musia zaviazať, že počas jedného roka neznížia stavy kráv. Aj to je podľa mňa správne, pretože ak prvovýrobcovia dostanú na zvieratá peniaze, musia pre to niečo navyše aj urobiť.“

 

„Nie je to otázka motivácie. Slovenskí špičkoví chovatelia dojníc dosahujú výborné výsledky aj na európskej úrovni. Skôr tu ide o to, aby stavy dojníc boli zachované a neznižovali sa.“

 

„Cukrová repa môže byť ďalšia katastrofa, lebo budúci rok sa skončia kvóty aj na ňu. Mám obavu, kam bude potom cukrovarníctvo na Slovensku smerovať a či vlastne cukrová repa u nás zotrvá a budeme ju ďalej pestovať.“

 

„Aj to je cesta, ale kilo cukru potom v obchode nebude stáť osemdesiat centov, ale možno dve eurá.“

 

Annamária Ondrejková, denník SME

 

 

Kto je Oliver Šiatkovský:

Oliver Šiatkovský (47) je spolumajiteľ Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva v Maduniciach. Vyhral titul NAJ agromanažér roka 2015 a PVOD Madunice súťaž o najkrajší chotár za rok 2015. Vyštudoval VŠP v Nitre a momentálne si robí doktorát na Fakulte biológie a potravinárstva SPU v Nitre. Podnik je známym pestovateľom cibule a tá zdobí aj logo firmy. Dlhoročne pestujú aj ďalších dvanásť plodín. Oliver Šiatkovský sa venuje publikačnej a akademickej činnosti. Je predsedom Trnavskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, členom Predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predsedom Predstavenstva Združenia agropodnikateľov Slovenska.