Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

 

 

Privítali nás stovky farbami hrajúcich kvetín najrôznejších odtieňov od bielej až po najtmavšiu modrú, krvavo červenú a hnedú. Akoby sa jedna veľká lúka premiestnila pod skleníky firmy GERANIUM vo Vrbovom pri Piešťanoch, ktorá je členom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave. Podnik prevzal šľachtiteľskú štafetu v roku 1998 ako pokračovateľ a právny nástupca bývalej Šľachtiteľskej stanice vo Vrbovom. Nachádza sa tu vzácny genofond 55 botanických druhov pelargónií a približne 250 odrôd pelargónií.  

 

 

„V našej stanici sme vyšľachtili odrody ako Baletka, Javorina a Zuzana. Na prelome tisícročia sa nám podarili odrody ako Veronika, Terka a Sára. Máme genofondy muškátov, ktoré stále udržiavame,  premnožujeme, aby sme ich vedeli zachovať aj pre ďalšie generácie. Šľachtíme zo semien tu v týchto priestoroch. Robíme to priamym krížením jednotlivých druhov a keď vidíme, že rastlinka sa nám odmenila pekným kvetom, tak sa naň zameriame a snažíme sa ju ďalej rozmnožovať“, opisuje Eva Puobišová podstatu starostlivosti o genofond kvetov, ktorému sa vo Vrbovom venujú už od roku 1967, keď existovala ešte pôvodná šľachtiteľská stanica. Vzácne genofondy muškátov z Vrbového skrášľujú prostredie vo väčšine prípadov len na Slovensku. Do zahraničia kvety nevozia, jedine v Nemecku majú jednu odrodu muškátu.

 

 

 

Vo Vrbovom sa nezameriavajú len na genofond kvetov. Venujú sa aj výrobe osiva a poľnej produkcii. Približne na šiestich hektároch pestujú cibuľu, hlávkovú kapustu, cviklu, paradajky, papriky, mrkvu alebo zeler. Zeleninu pestujú lokálne a v malom. Predávajú ju zákazníkom z tamojšieho regiónu alebo pre jedálne vo Vrbovom a Piešťanoch. „Keďže zeleniny je momentálne na našom trhu pretlak a hlavne sa sem vozí lacná poľská zelenina, tak aj my pomaly už od zeleniny ustupujeme, pretože cenovo to nemá veľký význam. Na väčšej ploche robíme len papriku pre konzervárne“, pokračuje v rozprávaní Eva Puobišová. 

 

 

 

Náročné časy zažívajú všetci poľnohospodári, ktorí sa venujú špeciálnej rastlinnej výrobe. V ťažkých chvíľach stagnácie tohto sektora je aj pre podnikateľov povzbudivé, že význam pridanej hodnoty vlastnej zeleniny zo Slovenska v podobe nových pracovných miest a rozvoja mikroregiónu si pomaly, a snáď aj isto, začínajú uvedomovať zákazníci. Postupne nanovo objavujú pravú chuť domácej papriky či paradajky, ktorá vonia poľom a slnkom a preto si ich pýtajú od drobnopestovateľov či chodia ich v rámci samozberu alebo predaja z dvora nakupovať od veľkých poľnohospodárskych firiem.

 

„Aj v našej praxi vidíme, že ľudia sa vracajú k slovenským pestovateľom, teší nás to. Na Slovensku poctivo dopestovaná zelenina nie je anonymná ako tá, ktorá sa zbiera tesne pred dozretím a preváža tisícky kilometrov“, dodáva Eva Puobišová.

 

 

Želaním všetkých pestovateľov zeleniny by však bol aj fakt, aby do odvetvia prišli pracovať mladí, odborne vyškolení ľudia. Bez nových poznatkov získaných v odborných školách so zameraním na poľnohospodárstvo a bez chuti pracovať na poli sa s rozvojom zeleninárstva len ťažko pohneme dopredu.