Na návšteve: V spoločnosti RENOMIA AGRO

Biedna zima, upršaný február či 25-stupňové teploty na juhu Slovenska zo začiatku apríla naznačujú, že klimatické zmeny sa budú s poľnohospodármi zahrávať aj v roku 2016. O dôležitosti poistenia poľnohospodárskych plodín v časoch meniaceho sa podnebia sme sa rozprávali s riaditeľkou RENOMIA AGRO Vierou Tóthovou a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milanom Semančíkom.
 
 
  • Štátna pomoc v oblasti podpory platieb poistného sa skončila k 31.decembru 2012 neúspechom a to aj z dôvodu, že  vynaložené náklady na získanie finančnej pomoci boli častokrát vyššie, ako získaná pomoc. Myslíte si, že  štátna pomoc na podporu poistenia  v čase jej transparentného fungovania mala zmysel? 
V. Tóthová: „Poľnohospodárske poistenie je služba, ktorá v čase neustálych klimatických zmien k podnikaniu v poľnohospodárstve patrí. Historické korene o pôsobení prírodných nebezpečenstiev siahajú až do roku 1748, kedy cisárovná Mária Terézia založila Fond na úhradu škôd spôsobených požiarom, povodňami a nepriaznivým počasím ako napríklad krúpami. Legislatíva EÚ sa pridržiava skutočnosti, že nepriaznivé poveternostné podmienky napríklad mráz, krúpy, povodne, sucho nie je možné samotné považovať za prírodné katastrofy. Poukazujúc však na škody, aké sú schopné tieto udalosti spôsobiť v rastlinnej výrobe a na poľnohospodárskom majetku, môžeme tieto udalosti začleniť do prírodných katastrof.
 
Pomoc štátu na refundáciu časti ročného poistného mala pre poľnohospodárov zmysel, ale stagnoval systém skorej informovanosti o tejto pomoci. Poľnohospodári by boli vďační, keby si napr. 2. januára príslušného roku klikli na stránku ministerstva a vedeli by minimálnu a maximálnu výšku tejto pomoci pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. Napr. v roku 2010, keď SR postihli rozsiahle ničivé povodne, záplavy, lokálne silné krupobitia a víchrice, štát poskytol dotáciu na úhradu časti ročného poistného vo výške cca 3,7 mil. eur. Poisťovne odškodnili poľnohospodárov vo výške cca 8,3 milióna eur, poistených bolo cca 45 % podnikateľov v poľnohospodárstve. Klient, ktorý zaplatil za poistenie plodín 4 378,- €, bol odškodnený vo výške 94.373,- € (obilniny = 100%, repka olejná ozimná = 100 %, slnečnica vo fáze kvitnutia = 100 %).“
 
 
 
 
  • Stačí, aby riadenie rizík v poľnohospodárstve mali na starosti len komerčné poisťovne?
 
M. Semančík: „Určite nie. Je priam nevyhnutné, aby sa tzv. nepoistiteľné riziká v poľnohospodárstve riešili komplexne. Jednou z možností, ktorú ponúka už existujúci PRV 2014-2020, je možnosť budovania vzájomných fondov, ktoré by sa podľa vyjadrenia exministra Ľ. Jahnátka v Technickej pomoci PRV 2014-21020 mali financovať 10 mil. €|. Bolo by to základom pre vznik rizikového fondu pre oblasť pôdohospodárstva.“ 
 
V. Tóthová: „Tento stav nemôže byť ponechaný len na komerčné poisťovne. Pre radu a odbornú pomoc netreba ísť ďaleko, stačí sa pozrieť do Českej republiky, kde na systéme riadenia rizík viac ako 10 rokov pracuje štát. Okrem neho aj tie komerčné poisťovne, ktoré vo svojom portfóliu majú obsiahnuté aj loby poľnohospodárskeho  poistenia a samozrejme zástupcovia poľnohospodárov. Výsledkom ich práce je vybudovanie funkčného systému riadenia rizík.“
 
 
„Poľnohospodári a ostatné zúčastnené strany z ČR pracovali v tejto oblasti ďalej a budujú nadstavbu k systému riadenia rizík - Fond nepoistiteľných rizík. Zatiaľ tam zaradili sucho a trvalé zrážky v období zberu. Štát poskytne 300 mil. českých korún, prispejú aj poľnohospodári. Materiál je v pripomienkovom konaní.“
 
 
  • Majú poľnohospodárske podniky v terajšej ťažkej ekonomickej situácii finančné prostriedky na to, aby si mohli v dostatočnom rozsahu poistiť majetok?
 
M. Semančík: „Určite nie všetky, resp. väčšina nie. Súčasná celosvetová kríza v agrokomoditách, ktorá sa prejavuje poklesom cien rastlinných, ale hlavne v našom regióne aj živočíšnych komodít, nedáva priestor na komplexné poistenie poľnohospodárskeho podniku.“
 
V. Tóthová: „Jednoznačne nemajú a preto sa na každom stretnutí dožadujú tejto pomoci. Pravdou je, že od roku 2013, kedy bola zrušená refundácia časti ročného poistného, pohľad farmárov na poistenie poľnohospodárskych rizík je alarmujúco skeptický. Prepoistenosť na Slovensku klesla cca o 15 % a tento fakt je naozaj veľmi zlý. Predstavme si, že rastlinná výroba je realizovaná vo vonkajších podmienkach ako „otvorená fabrika v prírode“. Časté vyčíňanie prírodných živlov, ktoré sa opakujú pravidelne, môžu pripraviť podnikateľa aj o jeho podnikanie. Pritom s určitosťou nevieme, kedy a kde tieto prírodné úkazy nastanú. V živočíšnej výrobe môže dôjsť k obdobnému fenoménu pri výskyte nákazlivej choroby alebo pôsobením prírodných živlov. Taktiež treba spomenúť, že poľnohospodárske poistenie je dôležité aj pre udržanie zamestnanosti na vidieku. Ak príde poľnohospodár pre prírodný živel o podnikanie a bude poistený, jeho zamestnanci neprídu o prácu. Poistenie poľnohospodárskych rizík a farmára súvisí hlavne so zodpovednosťou voči sebe samému a vlastnému alebo zverenému majetku.“
 
 
 

 

Partneri

Visegrad Fund UniCredit banka ČSOB banka Slovenský cukrovarnícky spolok Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Agrokomplex-výstavníctvo-Nitra-š.p. Národná sústava povolaní Agropoistenie Združenie pestovateľov obilnín (ZPO) PoľnoInfo - aktuálny pohľad na agrosektor Komoditná burza Bratislava Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum CAC Finance Internetový sprievodca trhom práce