Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Ruský zákaz dovozu potravín z Európskej únie a ďalších krajín zostane v platnosti dovtedy, pokiaľ neprestanú členské štáty vyvíjať vonkajší tlak na Rusko, pripomenul ruský premiér Dmitrij Medvedev.

Pri prípadnom rozšírení západných sankcií by Moskva reagovala rovnakým spôsobom. Medvedev tento názor prezentoval na konferencii so svojimi námestníkmi v pondelok 14. marca.

Predseda vlády sa v diskusii zameral na situáciu v poľnohospodárskom sektore, ktorý sa "vyvinul viac" ako ostatné odvetvia v krajine. V posledných rokoch totiž kvôli substitúcii dovozu začala Moskva v súvislosti s potravinovým embargom proti Západu poskytovať prvovýrobcom vyššie dotácie a stimuly. Tamojší poľnohospodári sa však "teraz musia neustále pýtať, čo sa stane, keď reštriktívne opatrenia obe strany navzájom zrušia." Preto by vláda "mala premýšľať o budúcej podpore pre priemysel."

Ešte 13. januára Medvedev vyhlásil, že Moskva je pripravená obnoviť normálne vzťahy s EÚ. V prejave na ekonomickom Gajdarovskom fóre vtedy uviedol, že "Európa je náš najbližší sused, dôležitý ekonomický partner, naša obchodná výmena dosahuje obrat vo výške stoviek miliárd eur bez ohľadu na poľutovaniahodné sankcie." Premiér vyjadril presvedčenie, že v otázke sankcií "zvíťazí zdravý rozum, sankcie sa stanú minulosťou a vzťahy EÚ a Ruska sa vrátia do normálneho stavu." Sankcie vo vzťahu k Rusku, prijímané jednotlivými krajinami, podľa neho podrývajú autoritu medzinárodných inštitúcií vrátane Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Medvedev tiež priznal, že pri niektorých komoditách je ruský poľnohospodársky sektor závislý na dovoze - najmä v osivách a šľachtení hospodárskych zvierat. Ich závislosť sa ale časom zmierňuje. Ako pripomenul vicepremiér Arkadij Dvorkovič, v krajine sa úspešne rozvíja napríklad hydinársky priemysel, ktorý je až z 95 % založený na dovoze genofondu.

Ruská federácia v auguste 2014 zakázala dovoz všetkých druhov mäsa, rýb, mlieka, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny z Európskej únie a Spojených štátov a z niekoľkých ďalších západných krajín. Hoci slovenskí producenti zaznamenali neveľké straty kvôli embargu, škody súvisiace s ruským embargom sa však v čoraz väčšej miere vyskytujú aj u nás. Ide predovšetkým o druhotný dopad embarga, keď sú na náš trh dovážané produkty z iných štátov EÚ, ktoré nemohli byť realizované na ruskom trhu.

Cieľom SPPK je zvyšovať podiel predaja domácich výrobkov na vnútornom trhu SR, ktorý v ostatných rokoch osciluje iba okolo hranice 50-60 %, pričom v okolitých krajinách je minimálne o 20 percentuálnych bodov vyšší a v mnohých západoeurópskych krajinách dokonca prevyšuje úroveň 90 %. Nárast dovozov z krajín, ktoré postihlo ruské embargo, ohrozuje nielen splnenie tohto cieľa, ale aj strategický zámer vládnej koncepcie rozvoja pôdohospodárstva: zvýšiť do roku 2020 sebestačnosť Slovenska v rozhodujúcich agropotravinárskych komoditách aspoň na úroveň 80 %.